Kým príde Smrť

38.kapitola

Max

Tento deň bol celý v piči odkedy mi zavolal Rikardo. Nehovorím, že deň predtým bol dobrý... Nechápal som prečo som včera na Mirandu, tak vyletel a už vôbec nie prečo som sa išiel opiť. Jediné, čo som vedel bolo, že sa mi dostávala pod kožu viac ako som si bol ochotný priznať.

Odišiel som telefonovať do vedľajšej miestnosti.

,,No čo je Riki?" opýtal som sa, keď bol dlho ticho. Vždy mal podrezaný jazyk, takže sa niečo dialo.

,,Zistil som niečo o tej tvojej." oznámil mi a ja som zatajil dych.

,, Čo? Nenaťahuj ma!" zavrčal som.

,,Neviem či to chceš počuť, ale okey. Tvoja žena bola v bordeli pre mafiánov a to nemyslím v tom dobrovoľnom. Na takomto mieste sú väčšinou len dôležité ženy. Dcéry mafiánov, mafiánky... Obyčajné ženy tam nezvyknú byť, Max. Buď tvoja žena urobila niečo veľmi hlúpe alebo o nej nevieš ani polovicu."

,,Ako si sa to dozvedel?" opýtal som sa zmätene.

,,Mám svojich ľudí, ktorým stačilo opísať jej rany a vpichy po drogách. Okruh sa hneď zúžil na pár miest. Toto miesto bolo jedno z najhorších možných. Využívali tam naozaj zlé praktiky. Niekto ju chcel riadne strestať. Ale to nie je všetko. To miesto dali pred niekoľkými mesiacmi vyhodiť do vzduchu. Ten, kto tam dal tú bombu musel byť riadny blázon, pretože zabil cez stovku ľudí a každý vie, že sa tam stále motajú silný ľudia. Ak by niekto zistil, kto to bol zasypali by ho zlatom a jeho by zabili najhoršie ako sa dá."

,,Ďakujem, Rikardo. Ak by si čokoľvek zistil, daj mi vedieť. Čaká ma asi dlhý rozhovor s mojom ženou." zavrčal som.

,,Veľa šťastia, brácho." povedal mi Riki a zložil.

Okamžite som chcel ísť za Mirandou, vyjasniť si to, no jej už nebolo. Dozvedel som sa, že práve odišla.

Ďalšia zlá správa na seba nenechala dlho čakať. Mobil, ktorý som mal v ruke mi oznámil prichádzajúcu esemesku.

Na obrazovke mi hneď zasvietila fotka Mirandy ako sa objíma s Roccom. To bola posledná kvapka.

Rovno som nasadol do auta a smeroval na to miesto. Bol som tam za pár minút.

Zaparkoval som a vystupil. Môj pohľad sa zmenil na zabíjajúci.
Miranda na mňa pozrela odhodlaným pohľadom. Zdvihla Bexa na ruky a smerovala ku mne. Čakal som čo urobí.

,,Max! Teba som tu nečakala." usmiala sa a pobozkala ma. Najskôr som ju chcel odstrčiť, ale neurobil som to.

,,Nezahrávaj sa so mnou, Miranda! " zavrčal som, chytil ju za ruku a doviedol späť za Roccom: ,,Neviem čím to bude, ale stále keď vidím moju priateľku, tak vidim aj teba. Mohol by si mi to vysvetliť?" začal som žiarlivo a držal ju silno za ruku, aby neušla. Správal som sa ako žiarlivý idiot, ale bolo už dosť klamstiev a viem, že od nej sa pravdy nedočkám. Nie tak ľahko.

,,To ti neviem povedať, ale nemyslím si, že si sem bol pozvaný." drzo sa na mňa usmial.

,,Pozvaný možno nie, ale keďže tu mám dcéru, tak tu mám právo byť a nemyslím si, že ty by si sa okolo nich mal tak obšmietať." zavrčal som.

,,Max, stačí." snažila sa ma zastaviť. Mal som pocit akoby medzi nimi prebiehala akási očná komunikácia. Nepozdávalo sa mi to. Niečo mi unikalo a ja som bol odhodlaný dnes zistiť čo to je.

,,Áno? Nemyslím si." pozrel som na ňu.

,.Neviem o čo ti ide, ale teraz sa správaš ako žiarlivý hlupák. A Miranda nie je žena, ktorá by si takéto niečo zaslúžila. S Mirandou nič nemám." upokojoval ma a zvýraznil jej meno: ,,Neboj sa, myslím, že má oči iba pre teba."

,,Max, skonči už. Rocco je môj kamarát a len som sa s ním chcela porozprávať." vytrhla si ruku z mojej. Bex pri tomto pohybe takmer skončil na zemi.

,,S ním som možno skončil, ale s tebou nie. Myslím, že sa na tri stretnutia poznáte príliš." zavrčal som naštvane aj keď som v podstate nemal prečo.

Miranda na mňa vzpurne pozerala, pokým k nám prišla Bia.

,,Ak jej skrivíš čo i len vlas na hlave, tak za seba neručím."

,,Ak sa k nej ešte raz priblížiš, tak za seba neručím zas ja." tento chlap ma tak hrozne vytáčal. Nesadol mi absolútne.

,,Na to, že je pri mne si budeš musieť zvyknúť." zavrčala, objala ho a on jej niečo pošepkal. Prikývla a nasledovala mňa s Biou. Bola však ďalej za nami. Bexa som už mal na rukách ja.

Sklonil som sa k Bii: ,,Bia, ujo ťa zoberie domov za Aurorou. Ja s mamou si musíme spraviť jeden výlet, ale hneď sme doma, dobre?" usmial som sa na ňu načo ma objala. V diaľke som videl Rocca, ktorý mal na tvári usmev. O tomto týpkovi sa musím dozvedieť viac.

Bia nasadla do auta aj s Bexom a Miranda sa chystala tiež, no zastavil som ju: ,,My nejdeme s nimi."

Zaviedol som ju k autu, do ktorého sme nastupili.

Asi o 20 minút keď som išiel úplne inou cestou ako domov sa opýtala nahnevane: ,,Kam dopekla ideme?"

,,My dvaja sa musíme porozprávať a najlepšie bude ak pri tom budeme sami. Nebudeme rušení a nebude tam pobehovať ani Bia, ani Aurora. Aurora sa o ňu postará, neboj sa."

,,O čom sa chceš rozprávať? O Roccovi?" provokovala a ja som radšej ostal ticho. Ak by som niečo povedal, nebolo by to pekné.

Zaparkoval som v lese a ona na mňa zhrozene pozrela. Bála sa, videl som jej to na očiach, a preto som ju musel rýchlo upokojiť: ,,Neboj sa, neďaleko je jedna chata. Tam ideme. Nemám v pláne ťa zabiť."

Za ruku som ju ťahal do chaty. Pomaly už bola tma, a preto si to nemusela vyložiť najlepšie.

V chate bola zima, a tak som zapálil v krbe drevo. Miranda si sadla na gauč a pozerala pred seba.

Odišiel som po fľašu whiskey a položil ju na stôl. Vedel som, že tento rozhovor bude ťažký pre nás oboch. Jej sa, ak z nej vôbec niečo dostanem, bude veľmi zle rozprávať a mne to počúvať.

,,Už mi povedz čo chceš dosiahnuť alebo počuť?" opýtala sa a prepichla ma pohľadom.

,,Miranda....., viem o tom, že.... Že si bola v bordeli pre mafiánov." pošepol som poslednú časť vety a sklopil pohľad na zem.

Viem, že som prave odpálil rozbušku, ktorá o chvíľu vybuchne. Vybuchne a buď nás zmetie zo sebou alebo ostane chladná. Miranda bola pre mňa vždy veľkým tajomstvom a ja som práve postupne prichádzal na to prečo. A tá pravda vôbec nebude pekná ak mi Rikardo povedal pravdu.

Na obrázku Rocco a Ela. 😊😊

Hádam ma nezabijete po tomto.😰😰💖💖💖

Bude skoro, kľud.