Kým príde Smrť

11.kapitola

Sedeli sme v aute už niekoľko minút. V aute na hodinách svietil čas 2:11. Bola som fakt unavená.

,, Prepáč, Miranda. Viem, že ti ten bozk bol nepríjemný. Vlado ma vyprovokoval svojimi rečami a ja som sa zachoval ako idiot, že som sa nechal."

,,To je v poriadku, len som to nečakala. Je mi jasné, že musíme vyzerať ako pár a k tomu bozky patria." povedala som. Radšej som nechcela vedieť čo mu povedal.

,,Ale asi máme ešte jeden problém..."

,, Aký prosím ťa?" Odvrátil zrak od cesty a pozrel na mňa.

,,Ak Sofia príde k nám, musíme predstierať, že Bianca je naša dcéra."

,,Čo? To je hlúposť! Neťahajme ju do tohto neporiadku. Nechcem ju ohroziť."

,,Teraz som zistil aká bola sprostosť unášať ťa, kurva!" povedal skôr pre seba ako pre mňa: ,,Pozri, ak sa moji spoločníci dozvedia, že spávam so ženou, ktorá má dieťa s iným mohli by si začať dovoľovať na teba aj na ňu. Mohli by jej ublížiť, lebo je najslabšia. Nevieš koľko sadistov tu je. Bude bezpečnejšie ak budete vystupovať ako moja rodina."

,,Ako bezpečnejšie?! Max, akonáhle sa o nás dozvedia tvoji nepriatelia, my budeme terč a malá hlavne. Ja ju nechcem ohroziť, nie je to ani tvoja, ani moja dcéra!"

,,Mýliš sa, budú mať voči vám väčší rešpekt a hlavne tí chlapi, ktorých si dnes spoznala voči tebe. Ani ja z toho nie som nadšený, ale bude to tak lepšie pre všetkých."

,,Nikdy som s týmto celým nemala súhlasiť!" Zavrčala som tiež viac menej pre seba: ,,Už je fakt neskoro na takýto rozhovor, porozprávame sa zajtra."

Ukončila som to, keďže sme už boli pred domom, a vystúpila. Dom bol tichý, takže všetci spali. Bola som rada,dnes nemám silu sa s niekým vybavovať. Skôr než Max vošiel do domu, som bola v mojej izbe. Nechcem, aby to bolo takto. Veď on vlastne chce postaviť Biancu do mojej role spred pár rokov. To nedovolím.

Ráno som sa zobudila dosť neskoro, vzhľadom na to, kedy sme prišli bolo to normálne.

V župane a nočnej košeli som zišla dole. Prvé čo som počula bol hlas Bianci ako hovorí niekomu oci. Okamžite som prešla do obývačky odkial vychádzali hlasy a zbadala som Biu na Maxových kolenách a vedľa neho dve staršie ženy. Jedna bola Sofia a tá druhá sa mi dosť podobala na Maxa.

,,Mami!" zoskočila Bia z jeho kolien a utekala ku mne. Ja toho chlapa zabijem, kurva! Zakázala som mu to! Zdvihla som ju na ruky a ona mi dala pusu.

,,Čo sa tu deje?"

,,Miranda, chcem ti predstaviť moju matku Felicity a Sofiu už poznáš."

,,Tak teda, Miranda! Mohla si mi povedať, že máte s Maxom dcéru. Je naozaj očarujúca."

,,Max nechcel, aby to niekto vedel, však?" zavrčala som a mala som chuť o zabiť.

,,Po pravde ani ja som to dlho nevedel. Však?" o čo mu do pekla ide?!

,,Nechápem ako si mu to mohla zatajiť. Je to moja vnučka a spoznala som ju, až keď má 4 roky." zatvárila sa ublížene Felicity.

,,Pozrite, toto bude lepšie riešiť bez malej." zložila som ju na zem a čupla som si k nej: ,, Princezná, choď za Winstonom, on sa s tebou chvíľu vonku zahrá, dobre?" prikývla a zmizla. Maxa som zavraždila pohľadom.

,,Môžme na minútku?" prikývol a tak sme išli do pracovne.

,,Do pekla, Max! To čo si na nás ušil?! Toto vôbec nebolo v dohode! Povedala som ti dosť jasne, že do toho nechcem zaťahovať Biancu! Tvoja dcéra?! Nevedel si o nej?! Čo to má byť?! Nejaká zlá telenovela?!" kričala som po ňom ako zmyslov zbavená.

,,Upokoj sa a nezvyšuj na mňa hlas! Musel som niečo spraviť, keď sa tu objavila moja skurvená matka! Chcem a budeš hrať podľa mojej hry! Už nie je cesta späť!"

,,Ale je! Čo ak im poviem pravdu? Že si mňa aj malú uniesol, aby si nešiel do basy?" zavrčala som, táto hra ma fakt nebavila.

,, Neopovážiš sa! Ak to spravíš, Bia sa môže rozlúčiť s matkou!" začal sa vyhrážať.

,,To by si jej spravil?! Mala som vedieť, že ste všetci rovnakí bastardi!" kričala som.

,,Nechcem, ale keď ma donútiš, tak to urobím! Takže teraz nahoď najkrajší úsmev a poď so mnou a konečne sa správaj ako moja priateľka!"skričal a odišiel.

,,Bastard!" zavrčala som cez zaťaté zuby, ale išla za ním a sadla si vedľa neho na gauč.

,,Tak, Marina, čakám na vysvetlenie. Prečo som spoznala svoju vnučku až teraz?" ozvala sa Felicity.

,,Volám sa Miranda! A preto, že som vedela o práci vášho syna. Nebolo podľa mňa vhodné priviesť sem dieťa." zavrčala som stále značne nahnevaná. No klamstvá mi z úst vychádzali samé.

,,A teraz tu prečo je? Lebo chceš Maxove peniaze? Bolo by to dosť pravdepodobné, také ženy ako si ty poznám." mala som nervy a nekontrolovala som čo hovorím.

,,Hovoríte z vlastnej skúsenosti, Felicity?" aj Sofia, aj Max na mňa šokovane pozreli.

,,No mami..." odkašlal si a snažil sa zachrániť situáciu Max: ,, Príde aj Aurora?"

,,Áno, tvoja sestra príde, tak si niekam daj túto svoju podarenú rodinku."povedala, ale stále sa na mňa pozerala ako na vraha.

,,My nepotrebujeme odpratávať! S Biou pôjdeme aj tak do parku."

,,Miranda, nemusíte. Chcem vás predstaviť...." skočil do toho Max.

,,Pozri, niekedy inokedy. Bia aj ja chceme odstup. Rada som vás videla Sofia a pozdravujte manžela."  usmiala som sa jej smerom.

Zavolala som na Biu, obe sme sa obliekli a odišli z domu. Vonku sa Bianca rozbehla.

,,Bia! Neutekaj tak, môžeš sebe aj niekomu inému ublížiť." zakričala som a práve vtedy narazila do mladej ženy.

,, Prepáčte, je rozblaznená." pousmiala som sa.

,,To je v poriadku." tiež sa na mňa usmiala: ,,Ako sa voláš,dievčatko?"

,,Bianca a vy?"

,,Ja som Aurora, veľmi ma teší. To je vaša dcéra? Je krásna." pozrela na mňa a ja som si uvedomila ako sa podobá na Maxa.

,,Je. Môžem sa opýtať vy idete do tohto domu?" položila som jej otázku, hoci som odpoveď poznala.

,, Áno, prečo?"

,,Len tak, prepáčte, ale musíme ísť." Povedala som, chytila malú za ruku a viedla ju do parku. Uvedomila som si aká som rada, že už nemusím chodiť ozbrojená a báť sa odkiaľ na mňa vystrelia. Teraz sa to celé môže zopakovať a tá predstava sa mi vôbec nepáči.

,,Bia, čo ti povedal Max? Prečo si nám hovorila mami a oci?" opýtala som sa a posadila nás obe na lavičku.

,,On hovoril, že sa zahráme na rodinu a že on je ocko a ty si maminka. Urobila som niečo zlé?" opýtala sa a pozrela smutne na mňa.

Posadila som si ju na kolená:,,Nie, princezná. Odteraz budeme tvoji náhradný rodičia, ale prosím nezabudni na svoju maminku, lebo ona ťa veľmi ľúbi. Rovnako ako ja. "

Usmiala som sa a objala ju. Do tejto situácií som ju nikdy nemala dostať, ale je to len a len moja chyba.

Moja hlúposť.