Kým príde Smrť

43.kapitola

Dlho sme sa na vítanie matky a dcéry len paralizovane pozerali. Prebudila nás až otázka Aurory, ktorá sa spýtala kto to je.

Všetci spolu sme k nim zamierili. Deti sa už dávno rozpŕchli po záhrade. Max ma počas celej cesty držal za pás a ja som nevedela či to je vhodné.

Akonáhle sme k nim prišli, Lara ma objala. Objala som ju silno naspäť a pritom sa donútila vysloviť moju malú lož.

,,Aurora, Max toto je moja najlepšia kamarátka a zároveň krstná našej dcéri Bii." povedala som a Lara sa odo mňa odtiahla ao šokom vpísaným v tvári.

,,Ano! Tešila som sa na teba, krstná." ozvala sa zlatá Bia. To dievca učíme odmalička klamať, ale naozaj toto sú situácie, kde to tak musí byť. Vymenila som nám úlohy a Bia na svoj vek dosť dobre rozumela prečo: ,,Poď! Predstavím ti kamarátov!" zvolala a už ju ťahala preč.

,, No teda, Miranda. Mohla si nám povedať, že príde." usmiala sa a išla späť za Mattewom.

,,Robíme správnu vec?" opýtala som sa s pochybami.

Max ma pobozkal a potom až odpovedal: ,,Robíme, musíme. Vieš, že ak by bola iba cesta, nájdeme ju. No bohužiaľ nie je. Toto zvládneme."

Objal ma a ja som ho pobozkala.

********

Na večer, keď deti už odišli, sme všetci sedeli pri stole. Vládlo medzi nami trápne ticho.

Prerušila ho až Aurora, ktorá sa opýtala: ,,Tak Lara kde si bola doteraz? Bola si na cestách?"

,,Niečo také. Bola som pozrieť pár miest, obohatiť si šatník a tak všelijako. No už mi chýbala rodina." usmiala sa na Biu a potom ma mňa. Popravde ani sama som nevedela či to s jej priateľom bola pravda alebo Maxova lož. To ale postupne zistím.

Po večeri sa každý zatvoril do svojej izby až na mňa a Laru. Naozaj ma zaujímalo, čo plánuje. Už som poriadne ani nevedela ako fungovalo naše priateľstvo predtým. Ako som existovala....?

Sadli sme si na lavičku v záhrade: ,,No rozprávaj." vyzvala ma.

,,Nemám veľmi čo.." Nechcela som rozprávať detaily: ,,Som šťastná, že si tu."

Usmiala sa a objala ma: ,,Aj ja, ale chcem vedieť, čo máš s tým chlapom. Z toho sa nevykrútiš."

,,Som viac-menej s ním." šepla som. Nevedela som ako sa s ňou rozprávať. Čo môžem a čo nemôžem povedať.

,,Tak viac alebo menej?" zasmiala sa: ,,Vidím na tebe zmenu a som rada, že si sa konečne aspoň trochu uvoľnila."

,,Asi si mala pravdu. Treba len stretnúť správneho človeka, ktorý ti pomôže zabudnúť na zlé veci. Ale čo ty a ten tvoj?" nechcela som konkretizovať chcela som zistiť prečo sa to celé odohralo tak, ako sa odohralo.

,,Zistila som, že to je človek Maxa. Max mu zaplatil, aby ma donútil vypadnúť. Ale aj tak sa mi páči." povedala a zasmiala sa. Ja som len nechápavo pozerala. On mu zaplatil? Do piči, toto mi Max povedať mohol.

,,A teraz?"

,,Teraz je s tvojim chlapom. Neviem či potom čo mu zaplatí nezmizne, ale tvrdil, že nie."

,,Lara, čo máš po tomto v pláne? Chceš znovu odísť spolu s Biou?"

,,Neviem, Miranda. Ale nechcem moju dcéru v jeho blízkosti. Je pre ňu príliš nebezpečný a mohlo by sa jej niečo stať." povedala a ja som mala potrebu obranovať Maxa.

,,Max nie je zlý. Je to v podstate to isté ako keď bola v blizkosti mňa. Bola som pre vás rovnako nebezpečná."

,,Teba ale poznám, jeho nie. A je to moja dcéra, nie vaša ako ste všetkým nahovorili. Môžem urobiť, čo uznám za vhodné. A ty s tým nič neurobíš." povedala tak, akoby som za všetko mohla ja.

,,Nechcem sa s tebou hádať. No bola by som rada ak by ste tu s nami ostali. Zvykla som si vás a myslím, že chvíľa tu by vám neuškodila." povedala som jej a snažila sa znieť pokojne.

,,Uvidíme. Teraz by som chcela ísť spať."

,,Jasné. Poď, ukážem ti izbu." zobrala som ju do jej izby, kde som ju nechala. 

Ja som išla za Maxom do našej izby. Bolo mi zvláštne z nášho rozhovoru. Už som nevedela za čo mám považovať Laru. Bála som sa, že už neuvidím Biu.

,,No ako?" prerušil ma z rozmýšľania.

,,Chce si zobrať Biu. Má pocit, že si pre jej dcéru nebezpečný. Pokúsim sa ju postupne presvedčiť, ale neviem ako to vypáli." povedala som smutne a sadla si na posteľ.

,,Ja sa s ňou porozprávam a myslím, že mi nebude veľmi schopná odporovať."

,,Nechcem, aby si sa jej vyhrážal. To nie je cesta." okamžite som naňho pozrela. Na vyhrážanie ľudia neodpovedajú dobre a ja nechcem, aby reagovala skratovo.

,,Nehovorím, že sa jej budem vyhrážať. Ale ver mi, že mám zopár presviedčacích pák."

,,Ako napríklad chlap, ktorému si zaplatil, aby sa s ňou zaplietol a odviedol ju? Ty si mal môj únos premyslený dosť dlhú dobu predtým..." povedala som a uvedomila som si to až v tej chvíli.

,,Nie dlho, ale dlhšie. Pohrával som sa s tou myšlienkou, ale rozhodol som sa až keď sme prehrali súd. O Bii som ani netušil a to priznávam je moja chyba. Mal som si ťa viac preklepnúť, ale asi by som sa až tak veľa nedozvedel." posadil sa oproti mne.

,,Možno by si si veľmi rýchlo rozmyslel ten únos." zasmiala som sa.

,,To nie. Žena, ktorá bola schopná podpísať zmluvu o mlčanlivosti s jasnými vyhrážkami, stojí za to." zasmial sa a pobozkal ma.

,,Takže už len tá zmluva ťa presvedčila?" zasmiala som sa a obmotala si ruky okolo jeho krku.

,,Aj to. Keď som ťa uniesol jednala si so mnou, akoby si ma mala prečítaného a narovinu. To sa mi páčilo, pretože nie veľa ľudí je schopných jednať v takej situácii s jasnou hlavou." usmial sa a stiahol ma na svoje kolená: ,,Navyše ako som ti povedal už predtým, ostatné právničky by mi už dávno vymenúvali všetko, čo som porušil."

,,Takže som ťa očarila už vtedy?" zasmiala som sa a dala mu pusu na lice.

,,Ani nevieš ako, kráska." skonštatoval a začal ma bozkávať. Nebránila som sa. Práve naopak.

Konečne mi v hlave zbeleli všetky tie hrozné obrazy. Vedela som, že možno postupne zmiznú a tiež som vedela, že dôvodom bude Max.

Ďalšia časť, po ktorej začne to hlavné! 😃😃❤❤