Kým príde Smrť

33.kapitola

Ráno som sa zobudila na zemi v kúpeľni. Bia búchala zúfalo na dvere.

,,Mami? Stalo sa ti niečo? Prosím otvor!"

,,Som v poriadku. Hneď som vonku, počkaj ma v izbe." posadila som sa na zemi.

,,Dobre, počkám ťa." povedala už pokojnejšie a už som počula len kroky.

Postavila som sa a prvý pohľad mi padol do zrkadla. Vyzerala som úplne hrozne, no to ma zaujímalo najmenej. Umyla som si tvár vodou a snažila sa zmyť si z tváre roztečenú špirálu. Keď som sa ako-tak dala dokopy, vyšla som a išla za malou do jej izby. Po ceste som nevidela Maxa a mne to prišlo len vhod.

,,Bia, čo je princezná?" opýtala som sa jej, sadla si na posteľ a dala si ju na kolená. Jediné, čo som dnes potrebovala bolo silné objatie. Najsilnejšie ako sa len dá, tak som ju objímala a objímala až kým sa neozvala.

,,Mami, ocko mi niečo povedal."

,,A čo to bolo, Bianca?" opýtala som sa nevrlejsie.

,,Dnes ževraj odchádzame a zajtra budem mať doma ešte jeden darček." povedala smutne aj radostne.

,,A kam?" zamračila som sa a druhú časť som odignorovala.

,,Domov, ocko tvrdí, že už je načase a má tam veľa roboty. On už išiel. Za nami pošle lietadlo." povedala a asi vycítila, že nie som v najlepšej nálade a objala ma.

,,Zlatko, poďme si ešte oddýchnuť a potom zbalíme kufre." Usmiala som sa a s ňou na rukách som si ľahla.

,,Mami, bude to v poriadku." usmiala sa a pohladila má po tvári. Aj keď ani jedna z nás nevedela, čo si tá druhá myslí.

,, Ľúbim ťa princezná. Sľubujem ti, že čoskoro sa stretneš so svojou mamou." toto musí skončiť čo najskôr.

,,Ja mám dve mamy a ľúbim ich rovnako. Mama za mnou príde, keď bude môcť." usmiala sa na mňa a dala mi pusu na líce.

,, Čím som si ťa zaslúžila, princezná?" opýtala som sa a dala jej pusu do vlasov. Ak by sa ona s Larou neobjavili v mojom živote bola by som úplne zrútená. Oni ma donútili postaviť sa z dna a žiť. Aj keď už nikdy to nebude plnohodnotný život, ale aspoň žijem a môžem sa tešiť s ňou.

Malá neodpovedala, lebo na mne zaspala. Po chvíli som zaspala aj ja.

***************

Max

Ráno som odtiaľ vypadol. Potom čo sa stalo som tam nemohol ostať. Upozornil som Biu, nech to povie Mirande. Nemohol som ísť za ňou z dvoch dôvodov: bola stále zamknutá v kúpeľni a potom čo sa stalo som vedel, že to, čo by nechcela je rozprávať sa so mnou. Nebudem sa vyhovárať, včera som ju veľmi chcel, ale mal som mať na rozume to, čo sa jej stalo, aj keď neviem úplne presne čo to bolo. Nebolo to dobré a aj keď som jej nechcel ublížiť, ona si to tak mohla zobrať.

Ale pochopil som aspoň jednu vec: s ňou to nikam nevedie. Vrátim to do starých koľají a po dokončený našej dohody sa budeme môcť obaja vrátiť k svojmu životu. Nebudem to robiť zložitejšie než to je.

Nechcem, aby sme si ublížili.

A práve preto som teraz na ceste za Sashou do jej bytu. Je to len štetka, ktorá ma s radosťou privíta. Zaklopal som a hneď som začul podpätky.

,,Ale, ale, hrdina. Čo ťa sem privádza?" opýtala sa, ale nedal som jej šancu veľmi rozprávať. Jej reči by všetko pokazili.

,,Čo myslíš?" opýtal som sa a pritlačil ju na seba.

,,Stačí len povedať, princiatko." zasmiala sa a prilepila sa mi na pery. Vtiahla ma dnu a neprestajne ma bozkávala.

Aspoň ma takto priviedla na iné myšlienky.

************************************

Hneď potom som od nej odišiel. Išiel som domov a už teraz som sa bál uvítacieho výboru. Ak tam bude Miranda a moja sestra..... Asi si môžem ísť kopať hrob. Ani netušíte aké prednášky vie moja sestra dávať.

Odomkol som si dvere a v obývačke na kresle sedela moja sestra s vražedným pohľadom. A kurva! Tohto som sa bál. Podľa topánok na chodbe som usúdil, že doma je už aj Miranda s Biou.

,,Max, chcem sa s tebou porozprávať." zavrčala a ja som si voľky-nevoľky sadol oproti nej.

,,Prosím? O čo ti ide?"

,,O tvoje správanie, bratček. Najskôr prídeš domov, hodíš kufor do stredu chodby a zmizneš bez akéhokoľvek vysvetlenia a potom o pár hodín neskôr príde Miranda s Biou, ktoré sa tiež netvária príliš nadšene a zatvoria sa v Biinej izbe. Môžeš mi to vysvetliť?" pozrela na mňa typickým pohľadom ala vysvetli mi to alebo si mŕtvy.

Môj pohľad tiež stvrdol, nebudem sa nikomu spovedať!

,,Pozri, Aurora. Som dospelý človek. Môžem robiť svoje rozhodnutia. Miranda je matka mojej dcéry a všetko, čo sa medzi nami deje má ostať medzi nami. Nebudem sa ti spovedať a nebudem ani hovoriť o mojom milostnom živote mojej sestre." povedal som jej tvrdo, na čo ma spražila pohľadom.

,,Nechcem, aby si sa mi spovedal, ale tiež nechcem, aby si sa stal podobný našej matke. Ona zničila všetkých okolo seba len pre svoje dobro a ja nechcem, aby si bol ako ona. Viem, že ju nenávidíš a aj nášho brata, ale už viac nešír tú nenávisť vôkol seba. A už vôbec nie na svoju rodinu. Ona jediná tu s tebou bude vždy." moralizovala a ani netušila, kde je pravda. Iba ma zbytočne vytáča. Neznášam, keď spomína moju matku.

,,Nikdy, počúvaj ma. NIKDY nebudem ako tá žena ktorá nás splodila. NIKDY NEBUDEM AKO ONA! Ona je len egoistická kurva, ktorá nevie čo so sebou. Už NIKDY ma s ňou neporovnávaj! Vieš ako veľmi ju nenávidím a keď nechceš, aby som ťa vyhodil, tak láskavo stíchni!" zavrčal som na ňu kvôli čomu odo mňa odstúpila.

,,Idem do izby a ty sa láskavo uvedom! Nebuď hlupák a nech si spravil čokoľvek, tak si premysli, či ti to za to stojí. Či chceš stratiť svoju vlastnú rodinu len za pár nocí strávených v rukách nejakej šľapky. Nie som sprostá, cítim z teba lacný ženský parfúm, ktorý Miranda určite nepoužíva. Nie je to moja vec, ale ide o moju neter a tvoju lásku. Spamätaj sa a ak budeš potrebovať prefackať, tak som tu." vyštekla na mňa a s dupotom vyšla po schodoch.

Kurva! Zamrmlal som si pre seba a s tresknutím dvier som sa zatvoril v kancelárii. Nalial som si whiskey a hodil sa do kresla.

Kurva, toto musím skončiť! Čím skôr Mirandu vyhodím zo života, tým skôr sa budem môcť vrátiť do starých koľají.

Takže máme tu novú časť! Asi som vás veľmi takýmito časťami nepotešila, ale už sa to pekne rozbieha. Už čoskoro sme v strede príbehu.