Prešlo pár dní a tak sme sa vrátili domov. Bia bola trocha otrasená a Max takisto. Obaja sa veľmi neprejavovali. Zlé na tom bolo aj to, že sa vrátila Aurora a tak som s ním zas ostala zatvorená v rovnakej spálni.
Po dvoch dňoch, čo sme sa vrátili, a mimochodom kedy tu bol stále Matthew, sa zjavila nečakaná návšteva. Jediné šťastie bolo, že som bola doma len ja s Maxom. Bia bola v škôlke a Matthew išiel za nejakým klientom.
V dverách sa zjavila Ela s Victorom.
,,Vyrušujeme?" opýtal sa Victor s úsmevom.
,,Nie, len som prekvapená. Počkajte, sadnite si. Idem zavolať Maxa." Povedala som im rýchlo a utiekla do Maxovej pracovne. Ela zo mňa nespustila zrak. Niečo sa jej nezdalo. Ten pohľad poznám, ale nebolo možné, že ma spoznala. Bola som príliš iná. Jediné, čo sa jej na mne mohlo zdať povedomé bol môj hlas. Ten jediný bol na mne rovnaký.
,,Max?" Zaklopala som a po chvíli som potichu vošla.
,,Čo sa stalo?" opýtal sa, ale nezdvihol pohľad z papierov.
,,Sú tu tí, čo sme stretli na tej párty. Victor a Ela, myslím...." falošne som sa zamyslela. Tie mená mám vryté do pamäte príliš hlboko.
,,Čo tu robia?" Prudko zdvihol pohľad.
,,Neviem, na to som sa nestihla opýtať. Viem len, že sa tvária akoby prišli na priateľskú návštevu."
,,Tak poďme." ousmial sa: ,,Zistíme, čo tu chcú a upozorňujem ťa, že minimálne pred ním musíme byť veľmi presvedčiví." povedal, keď sme vyšli z kancelárie a chytil ma za ruku.
,,Myslím, že tentoraz to nebude až taký problém." povedala som a Max na mňa trochu zvláštne pozrel, ale nič nepovedal.
,,No teba som tu naozaj nečakal, ale vitajte." Privítal ich a podali si ruky: ,,Predtým sme sa nestihli až tak zoznámiť, ale neviem si predstaviť prečo ste sem zavítali." Usmial sa na nich Max a sadli sme si oproti nim na gauč.
,,Na moju priateľku ste urobili velmi dobrý dojem a chcela vás spoznať." Povedal s pokojom a úsmevom na tvári.
,,A samozrejme sme chceli vedieť či ste v poriadku." Pridala sa Ela.
,,My sme v najlepšom poriadku. Ja som rád, že aj vy ste okey. Aspoň sa takto môžme spoznať." povedal Max slušne.
,,Koľko ste spolu?" Opýtala som sa. Jednoducho som sa nezdržala. Moja zvedavosť bola silnejšia než zdravý rozum: ,,Prepáčte, viem, že sa nepoznáme, ale som zvedavá." Vysvetlila som, keď bolo chvíľu ticho.
,,To je v poriadku." Povedala Ela: ,,Asi tak 2 roky, však láska?" Pozrela sa naňho, ale v jej pohľade nebolo to isté, ako keď sa pred 6 rokmi pozerala na niekoho iného. Na niekoho koho skutočne milovala. ,,Vy?"
,,6 rokov." Vyslovil Max a dal mi bozk na chrbát ruky. Usmiala som sa naňho a Ele sme tým zničili ilúzie. Neviem, či si ma spojila s Mabel, ale dúfam, že nie. Teraz naozaj nie je vhodná doba na pravdu. Ak by som jej to chcela povedať, tak to urobím, ale neskôr. Teraz sa do môjho života začínajú pliesť ľudia z minulosti, pre ktorých to nemusí byť také príjemné rovnako ako pre mňa. Popravde sa bojím čo by som sa dozvedela.
Veď som predsa dlhú dobu nežila, neexistovala.
,,A ako ste sa spoznali?" Opýtala som sa a Victor mi milo odpovedal.
,,Na jednom večierku. Očarila ma a ja som na ňu nemohol zabudnúť. Veď predsa práve preto som ju aj požiadal o ruku." Usmial sa na ňu a pobozkali sa. Toto nebolo správne. ,,Vy?"
Max začal a ja som mu len položila ruku na koleno. Po tomto bozku to bolo pre mňa jednoduchšie. Nemusela som sa tak premáhať.
,,Skoro som ju zrazil autom keď veľmi pršalo. Potom sme spolu išli na kávu a tak to začalo." usmial sa a tiež ma pobozkal. Ruky som mu dala okolo krku a bozkávali sme sa trochu vášnivejšie akoby sme mali. Oddelili sme sa a usmiali na seba. Úplne sme klamali a boli sme hrozne ďaleko od pravdy. Nikdy by nikto neuhádol ako sme sa spoznali v skutočnosti a čo všetko sa stalo.
Max sa potom znovu otočil na Victora s Elou: ,,Veľmi vám gratulujeme k svadbe. Nikdy som si nemyslel, že ťa niekto môže skrotiť Victor. Máš naňho dobrý vplyv Ela." Usmial sa na nich.
,,Ani ja som si nemyslel, že po svojej matke budeš mať taký vážny vzťah." usmial sa naňho Victor. Vyzeral byť veľmi milý, ale zdanie niekedy môže klamať. Neverila som, že s ním je Ela z lásky a práve preto mi to nebolo všetko jasné.
,,Ani ja, ale teraz to neriešim. Teraz máme veselšie témy na rozhovor." povedal a práve vtedy vošla Bia, ktorá hneď utekala za nami. Mala dva zapletené copy, čo som jej ráno urobila a ktoré jej viali ako utekala a mala detská taška na jej chrbte len tak skákala. Naozaj nás milovala.
,,Mami, oci!" Zakričala a objala nás, keď bola dostatočne blízko.
Victor aj s Elou na nás šokovane pozreli. Nikto nečakal, že sa stane práve toto. Avšak horšie bolo, že sa začína šíriť existencia Bii. To môže znamenať len problém.
,,Victor mi nespomínal, že máte dieťa." začala Ela.
,,On o nej totižto ani nevedel. Nechceli sme, aby o našej dcére niekto vedel." vysvetlila som namiesto Maxa. Bolo mi zvláštne, keď som vyslovila našej.
,,Bia, predstav sa tete Ele a ujovi Victorovi." usmial sa na ňu Max a vysadil si ju na kolená.
,,Ahojte, ja som Bia." Povedala detsky a všetci sme sa zasmiali.
,,Dobre, Victor. Neverím, že si sem prišiel len kvôli svojej priateľke. Takže poďme riešiť obchody. Hádam vám nebude vadiť, keď vás opustíme." Ospravedlnil sa Max.
,,Čo už s vami? Myslím, že to prežijeme." povedala som im s úsmevom a vyplazila mu jazyk. Max sa len zasmial a odišli.
,,Takže Miranda. Mohli by ste mi to tu s Biou ukázať?" priateľský sa na mňa usmiala.
,, Anó!" Zvolala Bia.
,,Bia, buď našou sprievodkyňou." vyzvala som ju, čoho sa hneď chytila.
Bia rozprávala o dome, aspoň sa snažila a Ela sa potichu začala vypytovať po chvíli mňa.
,,Nechcem, aby to vyznelo hlúpo, ale koľko máš rokov? Biu si musela mať veľmi mladá."
,, Mám 25, mala som ju mladá. Ale predsa len vek je len číslo." naznačovala som. Toto mi totižto stále hovorila, keď si našla 40-ročného chlapa. Chcela som, aby si nás spojila. Ak sa rozhodnem jej povedať kto som, bude to pre mňa jednoduchšie.
Nostalgicky sa pousmiala a prezrela si ma: ,,Prepáč, že na teba tak pozerám, len mi niekoho pripomínaš. Mám pri tebe pocit akoby sa vrátila moja dávna kamarátka, o ktorej som dlho nepočula. Chcela by som, aby sme boli kamarátky ak je to možné. Totižto ja a Victor sa tu plánujeme usadiť. Vieš, chceme si tu kúpiť dom a mať tu aj svadbu. Už sa nevieme dočkať."
,,To som rada. Bude veľmi nadšená ak sa z nás stanú kamarátky, Ela."
Všimla som si, že som nášmu právnikovi zmenila meno. Pre tých, ktorý si to všimli, tak je to stále Matthew a žiadny Andrew nie je. Aspoň nie v tomto príbehu.😁😁
आप पढ़ रहे हैं
Kým príde Smrť
रोमांसOna je úspešná, slušne zarábajúca právnička. On je krutý, bohatý zločinec, ktorého nič nezastaví. Čo ak je všetko inak? Ich stretnutie skomplikuje životy navždy! Život je príliš vrtkavý, aby sme poznali všetky odpovede.
