Kým príde Smrť

55.kapitola

Vratil som sa za Rikardom aj s krvou na rukách.

,, Zabil si ju, však? Zistil si aspoň kde je ten brat skurvysyn? "

,, Nie. Neovládol som sa. Ani nevieš ako ti momentálne závidím, že si sa zbavil svojho brata. Hoci aj nevlastný. Je v piči, že som žil vo vojne s nimi toľko rokov. Za to by som sa najradšej vyfackal."

,, Aj ja som ho najskôr nechal žiť. Potom som si svoju chybu uvedomil. Teraz treba, aby si poslal chlapov alebo sestru skontrolovať jeho dom. Sestra to zistí asi najľahšie."hneď sa chopil príležitosti riadiť. Muselo mu chýbať jeho impérium. Keď vyriešim svoj problém, musím zistiť čo sa vlastne stalo a čo má v pláne.

,, Máš pravdu. Idem ju zavolať, ale nenechám ju ísť samú. Musím k nej zavolať nejakých chlapov, nech sa o ňu postarajú.

,, Myslím, že jej by neublížil. Skôr by som sa bál o tú tvoju ženu a dieťa. Tí by mohli byť vo vážnom ohrození. "

,,Oni odcestovali. Nemyslím si, že by im ublížil. Stálo by ho priveľa času ich vystopovať a veľa peňazí sem dostať."

,, Dúfajme, že máš pravdu. Choď za ňou, nech sa Áron nestihne ozvať. Mohol by spraviť niečo šialené."

Išiel som za ňou a v krátkosti jej vysvetlil, že potrebujem, aby zistila kde je náš brat. Staval som ju do nepríjemnej situácie, ale nevedel som na koho sa obrátiť. Bola to teraz moja jediná pokrvná rodina.

Po presviedčaní súhlasila. S Rikardom sme išli s ňou, ale schovali sme sa, aby nás nebolo vidno.

Zazvonila pri dverách a otvorila jej ochranka. O niečom sa bavili a potom sa vrátila k nám do auta.

,,Je preč. Spýtala som sa či mi nemôžu povedať kde je, že je to naliehavé, no povedali, že majú svoje príkazy. Ževraj je vo svojej pevnosti. Prepáč, že som ti nepomohla, Max."povedala smutne, no ja som vedel o pár miestach, ktoré nazýval pevnosťou. Vedieme spolu vojnu pekných par rokov, takže ho dávam niekedy sledovať.

,, Pomohla si mi. Myslím, že až veľmi." povedal som a vysadili sme ju pred domom, skôr než sa stihla na niečo spýtať.

,, Čo máš v pláne, Max? Aj keď ja by som to nemal hovoriť, ale nemáš konať bez rozmyslu. Aj keď vieš, kde je, tak si treba najskôr pripraviť chlapov a poriadne si premyslieť spôsob akým zdochne. To je základ. " povedal a ja som sa musel zasmiať s ním.

,, To si premyslím na mieste. Nikdy neviem k čomu ma ten človek prinúti."

,, Ani nevieš ako ti rozumiem."zasmial sa a dal povel všetkým mojim mužom nech nás nasledujú.

Prešli sme celkom 4 budovy na rôznych miestach, no nikde nebol. Ostávalo už len jedno a to muselo byť ono.

Prekvapilo ma, keď som nikde nevidel ochranku. Musela to byť pasca, ale bolo mi to jedno. Tohto chlapa chcem vidieť pod zemou čím skôr. Bol som idiot, že som čakal.

Vošli sme dnu a rozdelili sa. Budova mala 5 poschodí, takže na jedno sme išli len ja, Riki a pár ďalších chlapov. Počul som odtiaľ hluk, takže mi bolo jasné, že sme správne.

Akonáhle sme vošli do miestnosti, pri našich hlavách sa objavili zbrane.

,, Bratček, už ťa očakávam s otvorenou náručou. "zasmial sa a tí chlapi nás odzbrojili a donútili, aby sme si klakli.

,, To vidím, ty bastard. Škoda, že si nepripravil občerstvenie. Čaká nás určite pekná rodinná debata."

,, To teda hej. Odveďte ich. Chcem sa porozprávať len s mojim bratom. "dal pokyn a všetkých mojich ľudí odviedli so zbraňou pri hlave do vedľajšej miestnosti. Ostali sme tu len my dva a pár členov ochranky.

,,Takže chcem ti najskôr povedať, že naša matka už nie je medzi živými. Takto pekne si mi to oznámil aj ty kedysi však. Hmmmm....prepáč, ale zabil som nám otca, pretože som si myslel, že ide o teba. Smola. Netrafil som správnu osobu. Nemal byť sprostý a ísť namiesto teba.... Nieco v tomto zmysle, však? " zavrčal som.

,, Čo si spravil s mamou?"

,, Rozjebal som jej hlavu o najbližší múr. Prepáč, že si to nevidel, ale mal som iné povinnosti ako ti dať vedieť. Ako napríklad dostanie svojej rodiny do bezpečia. "keď som dopovedal dali mi cez hubu zbraňou. Divil som sa, že mám všetky zuby.

,, Prestaň to na mňa hrať. Obaja vieme, že to nie je tvoja skutočná rodina. Ak by bola tak už by nežila, takže mi môžeš poďakovať. Ale tá tvoja žena bola vážne kus. Nečudujem sa, že za ňu stratil Vlado hlavu. Ak by som si nenaplánoval niečo lepšie, aj ja by som za ňou behol. Ani ta tvoja akože dcérka nebola na zahodenie." zasmial sa a ja som sa po ňom rozbehol. Ak by ma za ramená nedržali jeho gorily, skončil by veľmi zle.

,, Neviem prečo ma tak nenávidíš. Náš otec jednoducho len videl, že ty túto rodinu privedieš do zániku a ja nie. Veľmi dobre vieš, že tu sa dokáže nájsť omnoho viac práce. A boss si mohol byť hocikde inde."argumentoval som aj keď neviem prečo.

,, Tu ide to, aké to bolo ponižujúce. Ja ako prvorodený som mal byť jasná voľba na bossa. Za to, že teba mal vždy radšej som ja nemohol. Mal som ťa zabiť už dávno pred týmto. Nemal som čakať takú dlhú dobu. Nemal som ťa len systematicky ničiť. Mal son ťa zničiť úplne. " zavrčal, no vtedy sa ozval výstrel a všetci strhli pohľad k dverám. Využil som to veľmi rýchlo. Vytrhol som zbraň tomu pri mne a zozadu som rýchlo chytil môjho brata. Ostatné sa udialo velmi rýchlo. Zvyšok mojich chlapov zabilo jeho ochranku v momente prekvapenia, skôr ako hocičo stihli urobiť. V momente bola zem plná mŕtvych. V tomto mala Mabel pravdu. Nie je príjemné sa stále pozerať na umierajúcich, no prisahal som si, že títo budú poslední.

,, Konečne mám šancu toto celé ukončiť."povedal som rozhodne a v mojej hlave bol rozhodnutý spôsob jeho smrti, aj keď sa mi až tak nepáčil, zaslúži si to.

Nechal som ho priviazať za končatiny k autám. Prosil ma. Žadonil, aby som ho nechal žiť.

Keď som vydal rozkaz, aby naštartovali, nemihol som okom. Autá sa rozbehli a ja som v tej chvili vedel, že je koniec.

Konečne som ukončil celú túto nekonečnú naháňačku.

Pred odchodom ma však čaká ešte jedna povinnosť.

Musím zniesť zo sveta chlapov, ktorých identifikovala Mabel. Nedokázal by som spokojne žiť, ak by oni dýchali.

Naposledy.

Prisahal som sám sebe.

Posledné dve alebo jedna časť nás čakajú. 😣😣😘😘😘