Kým príde Smrť

29.kapitola

Zamkla som sa na záchode a snažila sa predýchať môj záchvat úzkosti.

Max zabúchal na dvere: ,,Miranda, čo sa stalo? Prosím otvor!"

Celá som sa triasla, ak by som sa neopierala o umývadlo, spadnem na zem a pozviecham sa asi až o niekoľko dní. Steny sa ku mne približovali a ja som mala pocit, že ma znova uväznia. Toto musí byť žart. Ako sa toľko mojich nepriateľov dostalo na jedno miesto?

Veď to je.....Mabel musíš vstať. Začalo sa mi prihovárať vlastné podvedomie. Musíš! Nikto netuší, kto v skutočnosti si. Musíš sa spamätať už je to dlhá doba. Nepoznajú ťa! Sú na tvojom území, tak konečne vstaň. Si stále živá! Nemôžu ti ublížiť viac ako ti už ublížili, tak kurva vstaň.

,,Miranda?" toto ma už naozaj prinútilo sa pohnúť k dverám. Stále som sa triasla, ale našla som v sebe aspoň kúsok odvahy.

,,Čo sa stalo?" spýtal sa hneď ako som otvorila dvere, no keď ma zbadal stíchol a len ma objal. Stáli sme takto niekolko minút a mňa to upokojovalo. Mala som voči nemu dôveru.

,,Si okey?"

,,Áno, môžme ist." šepla som.

Videla som, že sa ma chce opýtať, čo sa stalo, ale bol ticho. Bola som mu za to vďačná.

Sformulovala som naučený silený úsmev a spolu sme sa vrátili. Hneď k Maxovi prišiel jeden z tých chlapov. Nevnímala som čo rozpráva. Nohy mi skameneli a úsmev opadol. Mala som chuť kričať, zabíjať len nebyť v tomto skurvenom pekle. Zas som mala pred očami celý svoj život. Kde sa podela tá Mabel? Kam zmizla? Bola som silná, odvážna, boli mi všetci ukradnutý. Teraz je zo mňa len obyčajná troska! Veď nerobím nič iné len sa skladám pri každej príležitosti. Musím toto zmeniť. Čím skôr, tým lepšie. Viem, že to nebude z dňa na deň, ale dnešný môj cieľ bude prežiť tento večer. A strážiť Auroru s Elou. Nedovolím, aby sa im stalo niečo podobné. Ela sa o seba postará, poznám ju, ale Aurora je mladá a nerozvážna. Musím ju držať od tých chlapov.

,,.... Musíš si ju udržať. Takáto ženská potrebuje najlepšiu starostlivosť." bolo mi z jeho rečí zle. Myslel si, že ženy sú len obyčajné zlatokopky, ktoré zaujimaju len prachy. Alebo len chcel ženy trestať. Len preto, že sú to skurvení kokoti, ktorí nevedia nič iné, len sa hrať na tých najmocnejších.

,,Max si ma nemusi vydržiavať. Ja sa o seba postarať dokážem a nemyslím si, že váš názor je v tejto veci dôležitý. Tak sa nestarajte do toho, do čoho vás nič nie je!" zavrčala som, ale s ním to nič neurobilo. Ďalší, ktorého nenávidím. Stále si pamätám príliš vecí. Najskôr som mala výpadky kvôli tým drogám čo mi dávali, ale potom som si na všetko spomenula. Bohužiaľ.

,,Má pravdu. Nie je ti nič do nášho vzťahu. Mal by som s tebou riešiť radšej obchody, než to čo robím s MOJOU ženou." zastal sa ma.

Ten chlap sa zasmial. Netušila som ani len jeho meno.

,,To máte pravdu. Nebuďte ale netýkavky." zasmial sa a odišiel.

,,Viem, že tí chlapi sú grobiani, ale netreba ich provokovať." priblížil sa ku mne: ,,Len sa tvár, že ho nepočúvaš. Po chvíli prestanú. Poznám takýchto bastardov."

,,Pokúsim sa." povedala som mu.

Po asi hodine a pól, čo som sa v kuse s niekým bavila som vyšla na záhradu. Potrebovala som vzduch. Dnes bolo dosť uzatvorených priestorov. Veď som v nich predsa strávila veľa z mojh1o života.

Vonku som si sadla na schody a snažila sa všetko predýchať. Nečakala som, že sa raz stretnem zo všetkými tými na jednom mieste. Z tohto budem mať nočné mory ešte dlho.

Počula som zrazu neďaleko mňa niekoho opätky. Bolo mi to zvláštne pretože všetci fajčiari fajčili vpredu. Tu by nemal byť nikto. Otočila som sa za zvukom a zbadala Elu s nejakým chlapom. Victor to urcit2e2 nebol. Nemala by som počúvať, ale bola som príliš zvedavá.

Ela sa nazlostene naňho otočila a začala: ,,Rocco, čo tu kurva robíš? Myslím, že naposledy som sa vyjadrila dosť jasne."

Rocco? Bože! Dnes si zo mňa niekto robí žarty.

,,Vyjadrila a neboj sa, nie som tu kvôli tebe!" zavrčal na ňu a aj v tej tme som videla ako ju to zaskočilo. Koniec-koncov aj mňa, veď to bola tak obrovská láska.

,,A to ti mám uveriť?!" trochu zakričala: ,,Prídeš na oslavu, kde som s mojim snúbencom, ideš rovno za mnou a chceš sa so mnou porozprávať o niečom 'dôležitom'. Nie som hlúpa. My dvaja sme skončili, Rocco. Tak ma nechaj na pokoji a nepribližuj sa ani k môjmu snúbencovi."

,,Uvedom sa, Ela! Nie všetko je o tebe!" zakričal po nej a ja som ho nespoznávala. Kedysi som ho poznala veľmi dobre. Nikdy by sa takto nebavil so ženou a s Elou už vôbec nie. Čo sa dopekla stalo, keď som zomrela?

,,Tak o čom toto do piči je? Vysvetli mi to pretože nerozumiem. Čo je také dôležité, že si ma po takej dlhej dobe vyhľadal a chceš sa rozprávať. Veľmi dobre vieš, že ja už nechcem."

,,Ide o Mabel, kurva! Môžeš už konečne prestať kričať a počúvať ma?" opýtal sa a my obe sme skameneli. Ele z tváre zmizla farba.

,,Č-č-čo je s Mabel? Kurva, Rocco! Teraz si zo mňa nerob žarty! Mabel je predsa mŕtva! Veľmi dobre vieš, že to nemohla prežiť."

Oni vedia čo sa mi stalo? To je predsa nemožné. Ak by to vedeli som si istá, že Rocco by to tam s radosťou aj so všetkými vyhodil do vzduchu.

,,Nie, Mabel nezomrela! Ona žije. Viem to! Žije a teraz sa niekde schováva."

Ela pokrutila hlavou a aj keď bojovala sama zo sebou pohladila ho po tvári: ,,Rocco, ja viem ako si ju mal rád, ale toto nezmeníš. Je mŕtva a mohol za to jej otec. Aj ja by som si prijala, aby žila. Aby za nami prišla a povedala nám že je tu. Že to bol jeden veľký zlý sen, ale to sa nestane. Ľúbila ťa ako brata. Si tým istým spôsobom posadnutý, ale nedostaneš všetkých, ktorí jej ublížili. To sa nedá. Aj ja som zronená z toho, že to musela prežiť, ale vieš, že ona bola bojovníčka. A keď to porovnám s jej životom a otcom, tak musím povedať.... Aj ked ma to bolí... Je na lepšom mieste." povedala a po tvari jej stiekla slza.

,,Nie, Ela. Ja to myslím vážne. Nie som tým posadnutý. Naozaj. Ona žije." povedal rozhodne a Ela od neho z šoku odstúpila.