Kým príde Smrť

1.kapitola

Od môjho rozhodnutia sa veľa zmenilo... Predsa len prešlo 5 rokov.

Volám sa Miranda Raptic. Nový život som začala s novou tvárou a zmenila som všetko od základov. Pred rokom som doštudovala právo a mám veľmi sľubnú, rozvinutú kariéru právničky. Vďaka mojej minulosti dokážem veľmi dobre hovoriť so zločincami. Povedala som si že keď sa mi nedarilo na zlej strane pôjdem k tej dobrej. Vyhrala som niekoľko dôležitých prípadov, za čo som dostala slušné peniaze. Môjmu 'otcovi' som ukradla dosť na to, aby som si usporiadala život...

V mojom živote už viac neexistuje mafia, zbrane, vraždy, smrť ani nič podobné... Je to zvláštne, no zvykla som si. Nemám zbraň dokonca ani na vlastnú ochranu. Moju predošlú identitu a život som už dávno pochovala. Nechcem a nevrátim sa už k nemu.

Práve teraz sedím vo svojej kancelárií a študujem papiere k ďaľšiemu prípadu. Zrazu do kancelárie vtrhne môj šef: Seth Johnson.

,,Máme nový, zložitý prípad. Nikto ho nechce a som si istý, že si s tým poradíš."

,,Takže keď ho nikdo nechce automaticky ho pridelíš mne?" opýtala som sa, oprela sa o kreslo a dodala: ,,O čo vlastne ide?"

,,Mafián. Polícií sa podarilo mu niečo dokázať. Je nad slnko jasnejšie, že je vinný. No chce aby sme vybavili buď najnižší trest, kauciu alebo podmienku, keďže ešte nebol súdený. Preštuduj si to a zájdi za ním." vysvetlil a odišiel.

Začala som to študovať a prišla som nato, že ten chlap má toho na krku dosť. Väčšinu stôp vždy zakryje, ale niečo tam vždy ostane, iba detail. Detail, ktorý ho tentoraz stál krk... Vraždy, únosy, ublíženie na zdraví, podvody, pranie špinavých penazí, nič mu nedokázali.... Musím zájsť do väznice a prehovoriť s ním.

Vyšla som na parkovisko, kde som odomkla svoje BMW a nasadla. Cesta trvala asi 20 minút. Vo väznici som musela prejsť viacerými kontrolami, až nakoniec ma zaviedli do návštevnej miestnosti. Sadla som si a chvíľu čakala, keď sa vo dverách objavil môj pravdepodobný klient. Nato, že je v base niekoľko dní vyzerá veľmi dobre. Predpokladám, že si zaplatil tú najlepšiu možnú starostlivosť. Niečo sa mi na ňom nepáči. V jeho hnedých očiach bola nadradenosť a arogancia. Na tvári mal jemné strnisko. Jeho telo zdobilo viditeľné, veľké tetovanie, ktoré sa tiahlo po rukách. Nevedela som, čo tam má, lebo ho mal zakryté. Mal hnedé vlasy a telo, pre ktoré ženy vraždia. Ako vošiel do miestnosti, postavila som sa a mreže za ním sa automaticky zatvorili.

,,Dobrý deň, som vaše zastupujúca právnička. Moje meno je Miranda Raptic. Potrebujem od vás všetky informácie, ktoré by vás mohli kompromitovať a všetko čo môžu použiť proti vám." začala som diplomaticky.

,,Ušetrite si tieto reči! Jediné, čo chcem aby ste ma odtiaľto dostali a bez zbytočných kecov." Nadradene na mňa pozrel aj keď s nezáujmom v očiach.

,,Ak mi nič nepoviete, tak vám nemôžem zaručiť slobodu. "

,,Poviem vám len to, čo bude nutné! A čo sa týka prachov, ak ma odtiaľto dostanete zasypem vás peniazmi!"

,,Dobre, k tomu sa dostaneme neskôr. Na začiatok mi povedzte aspoň vaše meno." poznala som ho z papierov, ale musela som z neho niečo dostať.

,,Max Seimor" predstavil sa nezaujato.

,,Takže...čo to vaše obvinenie? Čo je na tom pravda?"

,,Mám svedkov, že som tam nemohol byť." bol si sebou príliš istý. Takí sú vždy vinní.

,,Boli vaši svedkovia niekedy súdený?"

,,Asi boli... Ale to nezaváži, nebojte sa!"

,,To sa mýlite! Povedzte mi ako sa to vlastne stalo?"

,,Ja netuším ako ho zabili! Ja som tam nebol, takže vám nemám čo povedať!" skríkol po mne.

,,Vaše reakcie hovoria niečo iné." skonštatovala som pokojne. Videla som príliš veľa ľudí podobných jemu, aby ma dokázal rozhodiť.

,,Je mi jedno, čo hovoria moje reakcie! Chcem aby ste ma odtiaľto dostali a bez rečí!" bol na mňa odporný, no ja som bola v pohode. Zažila som aj horších.

,,Okey, čo teda chcete?! Ako vás mám obhajovať, ak mi nič nepoviete?" ztrácala som trpezlivosť. Bol ticho a to ma už vytočilo.

,,Ja nie som tá, ktorá trčí v base. Predpokladám že chcete odtiaľto zmiznúť aby ste si naplno užili vaše miliardy. To, čo mi poviete ostane medzi nami, ak chcete podpíšem vám aj dohodu o mlčanlivosti. Keď mi nič nepoviete, tak tu môžete ostať pekne dlho." v jeho očiach sa zračilo prekvapenie, no sekundou sa zmenilo na vážnu tvár bez emócií.

,,Neviem čím to je, no páči sa mi váš prístup. Dobre, dohodneme sa! Príďťe zajtra a ja vám dám dohodu."

,,Súhlasím, stretneme sa zajtra." postavila som sa a dala príkaz nech otvoria celu. Po prvýkrát odkedy som prišla sa na mňa pozrel so záujmom a nie nezaujato.

Odišla som z toho miesta, nemám naň príliš dobré spomienky. Nechcelo sa mi stráviť v kancelárií zbytočný čas, tak som išla rovno domov.

V mojom byte bolo ticho. To je zvláštne, mala by tu už byť Lara s Biou. Lara je moja spolubývajúca a Bia je jej dcéra. Keď ma pustili z nemocnice stretla som sa s ňou. Bola tehotná, priateľ ju odkopol a ja som si povedala, že jeden dobrý čin je dobrý začiatok. Zobrala som ju k sebe a pomohla jej so všetkým. Na chladničke som našla odkaz od Lari:

Keď prídeš domov, prosím ťa, choď pre Biu do škôlky. Nestíham.

Jasné! Znova som zhrabla kľúče a nasadla do auta. Bia má 4 roky a  je zlatá. Ja a deti sa nemáme príliš v láske ale ju zbožňujem a aj ona mňa.

Škôlka bola iba kúsok, tak som bola hneď pri nej. Vošla som dnu a už som počula džavot deciek. Namierila som si to do Biinej triedy.

Otvorila som dvere a hneď ako ma zbadala pribehla ku mne. Objala ma a pozdravila sa.

,,Ahoj princezná. Ako si sa mala?" usmiala som sa.

,,Veľmi dobre!"

,,Zober si veci, pôjdeme domov." okamžite odcupitala k svojim veciam. Mňa zastavila jej učiteľka.

,,Vy ste?" opýtala sa ma drzo ženská, ktorá mohla byť mladšia odo mňa.

,,Som krsná mama Bii." odpovedala som s presladeným úsmevom, no už pri nás stála Bia. ,,Poď princezná, už pôjdeme, dovidenia. "

Chytila som Biu za ruku a viedla k autu. Zdvihla som ju, vložila do sedačky a zapla jej pás. Nasadla som na sedadlo vodiča a naštartovala. Bia mi celú cestu rozprávala o zážitkoch zo škôlky.

Pred domom som zaparkovala, vystúpila som a pomohla som aj Bii. Nechápala som, že deti sú také malé a bezbranné. Nevedela som si predstaviť, že aj ja som bola taká....

Vnútri domu som jej pustila rozprávku a začala som študovať papiere od môjho nového prípadu - Maxa Seimora.

Viem, že som chcela začať pridávať až v auguste, ale neodolala som. Dúfam, že sa príbeh zatiaľ páči.😘😘