Kým príde Smrť

30.kapitola

,,Ona žije!" zvolal zúfalo. Neverila mu a on to vedel.

,,Ako to môžeš vedieť? Boli sme tam! Veľa žien to neprežilo. Niektoré zomreli na predávkovanie alebo absťák. Mabel to nemohla prežiť."zvolala tiež frustrovane.

,,Veľmi dobre vieš aká je Mabel bojovníčka. Nikdy nikomu nič len tak nedala. Podarilo sa jej to. Dostala sa odtiaľ."

,,Ako to kurva vieš? Nedávaj mi prosím falošné nádeje. Myslím, že ani jeden z nás by ďalšie sklamanie nezvládol. Mali by sme sa cez to preniesť. Už to je dávno." povedala smutne a mňa tým veľmi prekvapila.

Nikdy som si nemyslela, že by to takto tvrdo mohla povedať. Nechcem, aby nado mnou celý život smútili, ale nechcem ani aby na mňa úplne zabudli. Asi som veľmi sebecká.

,,Bol som tam nie raz. Zistil som to od jedného chlapa, ktorý tam robil SBS-ku. Potvrdil mi, že...." nestihol nič povedať, pretože náhodou začuli kroky ako niekto vyšiel zo sály. Rýchlo som sa postavila a ušla dnu. Dúfala som, že nezistili, že som tu celú dobu bola.

Nemohla som to ďalej počúvať a tiež som nemohla dovoliť, aby ma videl alebo počul. On prvý by zistil kto som. Poznám sa s ním odmalička. Jeho by som neoklamala.

Vnútri ma hneď chytil Vlado. Mala som čo robiť aby moju tvár neobsadila znechutená grimasa.

,,Môžme si zatancovať?" opýtal sa s úškrnom a ja som zvládla len paralyzovane prikývnuť.

Jeho ruky sa obmotali okolo mojho pása a ja som ho chytila okolo krku. Akonáhle sa dotkol mojej kože stuhla som. Neznášala som jeho dotyky. On bol jeden z tých najväčších sadistov. Vychutnával si bolesť a doprial mi pár hnusných okamihov. Vlastne aj ten chrbát mám poranený vďaka nemu.

,,Čo sa ti stalo, Miranda?" pohral sa s mojím menom na jazyku. Dúfala som, že nesmeruje tam kam myslím.

,,Čo tým myslíš?"

,,Ako si mohla skončiť s chlapom ako Max, keď ťa ani nevie uspokojiť?"

,,Toto naozaj neviem odkiaľ si zobral. A nič ti do toho nie je, ale nie si vôbec blízko pravdy. Skôr si na míle vzdialený od skutočnosti."

,,Nevyzeráš ako žena, ktorá je so všetkým spokojná." zasmial sa a rukou mi skĺzol nižšie po chrbte.

,,Tak to nepoznáš ženy."

,,Čo tu robíš s mojou priateľkou?" objavil sa pri nás Max.

,,Len som sa čudoval, že som vás spolu videl veľakrát a ani raz ste sa nepobozkali, tak akoby ste mali ani nič podobné. A tuto tvoja priateľka mi tvrdí? že všetko je super." chytila som sa radšej Maxa.

,,Tak mi dovoľ tú chybu napraviť." usmiala som sa, chytila Maxa okolo krku a pobozkala som ho. Vedel, čo sa chystám urobiť takže dosť ochotne spolupracoval. Bozkávali sme sa niekoľko minút. Keď som sa dnes zrútila a po tom čo sa stalo s Roccom a Elou som pochopila, že takto sa nedá žiť. Toto je len prežívanie z dňa na deň a každodenné snaženie nezrútiť sa.

Oddiahla som sa od neho a Max mi venoval spokojný úsmev: ,,Stačí ti toto ako malá ukážka?"

,,Neviem či mám povedať áno alebo nie." zasmial sa a odišiel. Vydýchla som si a hlavu si oprela o Maxove rameno.

,,Všetko v poriadku?" nie.

,,Áno."

,,Poď, je tu Sofia a rada by ťa videla." prikývla som, a tak ma za ňou zaviedol.

,,Sofia." usmiala som sa: ,,Rada ťa znovu vidím."

,,Aj ja teba. Už musíte prísť k nám, rada by som videla aj Biu."