Kým príde Smrť

45.kapitola

Rocco na mňa zúfalo pozrel a odišiel. Nič nepovedal, ale ten pohľad mi prezradil všetko. Ľúbil ju a to veľmi a ona mu práve dala najavo, že tiež, ale nebude s ním kvôli strachu.

Už sa nedalo nič spraviť. Jediná možnosť bola, že ho odmietne pred oltárom, ale to je veľmi malá pravdepodobnosť.

Sadla som si k Maxovi a bola som ticho. Nepýtal sa len pozeral pred seba. Kurva, treba zistiť, čo sa stalo. Zavrčala som si pre seba.

Obrad začal a do miestnosti vstúpila Ela. Bola krásna a ja som na ňu bola pyšná. Aj keď lepšie by bolo, ak by si brala Rocca. Vyzerala dobre, no to jej smútok z očí nevymazalo. Nebola okey. Možno rozmýšľala o tom, čo sa pred pár minútami odohralo. Ja som robila to isté. Dúfala som a stále tajne dúfam, že sa otočí a zruší celú túto frašku. Neverím, že toto je to, čo chce. Aj keď jej tak ublížil, tak na toto nemá právo. Nemala by to robiť už len preto, že tým nezničí len jeho, ale aj sama seba. No asi my ženy máme v sebe sebadeštruktívny pud.

Prišla až k oltáru a farár začal svoju typickú reč.

,,Zišli sme sa tu, aby sme spojili týchto dvoch ľudí..." začal farár, ale ja som prestala počúvať. Pohľad som mala zakorenený na ľuďoch, ktorí tu boli. Nechcela som to sledovať, pretože som nechcela vidieť, ako sa mi postupne moja najlepšia kamarátka rozsype pred očami.

Zbystrila som pozornosť až keď mi Max položil ruku na stehno.

,,Si okey? Čo sa stalo? Myslel som, že zruší svadbu..." zašepkal.

,,Mala iný názor ako my. Potom ti to vysvetlím." šepla som naspäť a oprela si hlavu o jeho rameno.

Farár sa opýtal: ,,Vy, Viktor Salazar, vezmete si za ženu tu prítomnú Elu Mint? Budete ju milovať a ctiť v bohatstve aj v chudobe až kým vás smrť nerozdelí?" opýtal sa ho a on sa na ňu s úsmevom pozrel, a sebavedomo, bez zaváhania, odpovedal.

,,Áno, budem."

,,A vy, Ela Mint, vezmete si za muža tu pritomného Viktora Salazara? Budete ho milovať a ctiť v bohatstve aj v chudobe až kým vás smrť nerozdelí?" nastala dlhá chvíľa ticha. Ela zoskenovala takmer všetko okrem Viktora. Myslím, že si konečne uvedomila čo by urobila, ak by povedala áno.

,,Nie." šepla a pohľad mala prikovaný k zemi: ,,Prepáč Viktor."

Otočila sa a pohľadom niekoho hľadala. Hľadala Rocca. Došlo jej to a ja som na ňu bola hrdá. Rozbehla sa von z kostola.

Chcela som ísť za ňou, ale Maxova ruka ma zastavila: ,,Nechaj ju. Ona si teraz musí rozmyslieť čo urobí. Potrebuje zistiť, čo chce."

Prikývla som a sledovala ako Viktor utekal za ňou.

,,Myslím, že by sme mali ísť. Už tu nemáme čo robiť." chytil ma a ťahal von z kostola. Obzeral sa, akoby hľadal potencionálne nebezpečenstvo. Niekto mu však zavolal, a tak mi povedal nech vojdem do auta. Urobila som to, pretože som nemala chuť sa hádať. Avšak nezatvorila som úplne dvere. Chcela som konečne vedieť o čo ide a od neho to počuť nebudem.

Max sa najskôr uistil, že som v aute a potom začal rozprávať.

,,Ako ste dopadli?...... Ako to? Mali ste predsa moment prekvapenia. Nemalo sa nič pokaziť..... Ten prvý prepad sa s týmto spájať nemal.... Zobral nejakých mužov?..... Kurva! Dobre to sa nejako vyrieši..... Vidime sa u mňa. A chcem vedieť presne akých ľudí má a aká je šanca, že nič neprezradili. Ak niečo povedali, už o nás vedia a to znamená vojnu." zložil a ja som si v hlave stále opakovala vojnu, vojnu...

V tomto svete vojna znamená, že nikto nezostane živý. Nikto.

Max nastúpil a usmial sa na mňa, aj keď to bolo silene: ,,No môžme ísť a môžeš mi vysvetliť, čo sa stalo medzi nimi dvoma. Povedala si predsa, že ho odmietla." začal asi aby sa rozptýlil.

,,S kým vedieš vojnu? A chcem vedieť pravdu. Žiadne klamstvá. Chcem vedieť koho tvoji ľudia prepadli." zavrčala som, ale nepozrela som sa naňho. Nechcela som, aby mi zas klamal do očí.

Vzdychol si a pretrel si tvár: ,,S Vladom." šepol a ja som ho takmer nepočula.

,,Čo prosím?! Prečo, kurva?!" opýtala som sa zhrozene.

,,Nezniesol som myšlienku ako ti ublížil. Musel som niečo spraviť a to mi nemôžeš vyčítať." povedal.

,,Ja som ťa o to nikdy nežiadala. Nevieš ako nebezpečný ten chlap je. Môže ti veľmi ublížiť a aj celej tvojej rodine, ktorú momentálne tvoríme my." zavrčala som nahnevane.

,,Nemohol som zostať nečinný. To nešlo." obhajoval sa chabo.

,,Má tvojich mužov?" opýtala som sa so zatvorenými očami.

,,Má. A teraz už pravdepodobne aj vie, kto je za tým." povedal a naštartoval. Zostala som len ticho pozerať z okna. Vedela som, že ho to mrzí, ale to nám nepomôže. Vedela som tiež, že toto nemôže skončiť dobre.

Nikto z nás sa neozval až kým sme neboli pred domom.

,,Mabel, pr..." hneď som ho prerušila.

,,Nie. Nerozprávaj na mňa. Chcem, aby si sa hneď teraz uistil, že nezistili, kto sme a hlavne, že si za tým ty." povedala som a vystúpila. Pozrela som sa na nočnú oblohu a mala som pocit, akoby ma aj tá upozorňovala, že sa dnes stane niečo zlé.

Vošli sme dnu a na mňa hneď skočila Bia.

,,Čo je, princezná? Už si mala spať."

,,Mala som nočnú moru. Môžeš spať s vami?" opýtala sa s prosbou v očiach.

,,Samozrejme, ale nechceš ísť radšej za mamou?"

,,Nie. Chcem byť s vami." povedala rozhodne, a tak som ju zobrala hore.

Dala som ju do postele pod paplón a zohla som sa, aby som jej dala pusu. Práve v tej chvíli preletela kúsok odo mňa guľka. Max, ktorý sa na nás pozeral od dverí k nám skočil a stiahol nás na zem. Počula som streľbu v celom dome.

,,Mami, čo to je?" opýtala sa so strachom a ja som si ju privinula k sebe.

,,Nič, princezná. Buď pokojná." Max mi dal do ruky zbraň.

,,Choďte do auta, ktoré je pred domom. Do toho domu, čo som ti spomínal. Ja sa tu o to musím postarať. Dávaj pozor na Biu aj na seba." povedal rýchlo a pobozkal ma.

,,Čo Lara?" opytala som sa so strachom.

,,Vy choďte, ja ju dovediem. Ak treba použi ju." povedal a odišiel. Výstrely sa stále ozývali a môj adrenalín bol veľmi vysoký. Vyzula som sa a vstala opatrne aj s Biou na rukách.

Bia sa ma pevne chytila a objala plyšáka, ktorého mala v rukach. Bála sa, ale ja som bola schopná spraviť všetko pre jej bezpečie.

,,Bia, pekne zatvor očká a predstav si niečo pekné. Niečo krásne čo ťa vždy poteší." povedala som, pokým som sa ostražito obzerala a ona si hlavu ukryla do môjho ramena. Nechcela som, aby videla, čo tu bude. Zbadala som niekoľko mŕtvych chlapov, ktorí ležali na zemi.

Prišla som opatrne k dverám a keď som bola tesne pri nich zachytila som pohyb. Bez zaváhania som ho zastrelila. Rýchlo som otvorila tie dvere a utekajúc sa dostala do auta. Biu som položila na miesto spolujazdca a rýchlo vyštartovala.

Len som sa modlila nech z toho všetci vyviazneme živí.