Kým príde Smrť

4. kapitola

Po Seimorovej výpovedi som väznicu rýchlo opustila. Strávila som tu dosť času a už bolo päť hodín.

Musela som ísť ešte po nejaké papiere do kancelárie. Tam ma zastavil môj šéf Seth. Bola som s ním za dobre. Nemali sme problémy, len občas sa správal zvláštne.

,,Ahoj, Miranda. Čo prípad? Pokročila si na ňom?"

,,Dnes sme spísali výpoveď. Ak pôjde všetko podľa plánu, dostanem ho von a zbavia ho obvinení."

,,To je dobre. Ten chlap ťa zasype peniazmi ak to splníš. Je to jeden z tých, ktorí nemajú kam dávať prachy."

,,Dúfam, že všetko dopadne tak ako chcem."

,,Samozrejme." usmial sa:,,Vždy to dopadne ako ty chceš." povedal a pohladil ma po tvári.

,,Seth, toto sme už riešili... Prepáč, ale pre mňa si len môj šéf a kamarát. Nechcem ti ublížiť, ale nechcem s tebou nič mať. Skús to rešpektovať."

,,Prepáč." zosmutnel, keď som mu dala preč ruku z mojej tváre.

,,Musím už ísť, čakajú ma doma."

,,Jasné, pozdrav Laru a daj za mňa Bii pusu." prikývla som a opustila rýchlo kancelariu.

Seth je len kamarát. Aj keby som s ním chcela niečo mať, nemôžem. Mám v sebe veľký blok a ak nemám v sebe aspoň kvapku alkoholu nedokážem sa s nikým ani len bozkávať.

Domov som prišla o pol siedmej. Vošla som dnu a vyzula sa po náročnom dni a hneď pri mne bola Bia a objímala ma.

,,Konečne si tu!" povedala detským hláskom.

,,Už sme ťa čakali." objavila sa Lara v dverách na chodbu: ,,My dve, kamoška, sme dosť dávno neboli na káve. Tak to musíme zmeniť! Obúvaj sa a ideme!" zavelila. ,,Bia, ty to isté. Teta a mama sa musia porozprávať a teba zavedieme na tie preliezky, čo máš tak rada."

,,Laraaaa. Ja som unavená. Nemôžme to nechať na zajtra?"

,,Nie, nemáš na výber. Ideme a hotovo!" povedala energicky a Bia už čakala pri aute. Len som si vzdychla a naspäť sa obula.

Stavili sme sa v po kávu a išli do parku kde boli preliezky.

,,No tak o čom sa chceš porozprávať?" opýtala som sa, keď sme sa usadili.

,,O tom ako žiješ. Dlho sme len tak neboli vonku. Viem, že teraz sme mali obe veľa práce ale toto nemôžme zanedbávať." zasmiala som sa a prikývla. Je mladá, bezstarostná a bláznivá. Aj ja som taká bývala. Za to sa teraz cítim oveľa viac zničená a akoby som mala najmenej sto rokov.

,,Tak čo máš nové ty? Cítim, že žiariš, aký máš na to dôvod?" opýtala som sa jej.

,,Našla som si niekoho..." povedala váhavo.

,,Naozaj? A kto to je?" vyzvedala som

,,Jeden z mojich kolegov. Je naozaj úžasný. Nie je vôbec podobný Biinmu otcovi. Mám ho naozaj rada a dúfam, že nám to bude klapať." povedala a naozaj vyzerala byť šťastná.

,,Som rada aj za teba, ale si si istá, že to bude iné ako s jej otcom?"

,,Som, Miranda. Aj keď spolu nie sme dlho musím povedať, že ho začínam ľúbiť. Aj ty by si sa už cez to mala preniesť. Bolo to dávno a odvtedy už nežiješ svoj život. Vôbec si ho neužívaš. Beháš len medzi prácou, domom, mnou a Biou. Kedy si naposledy bola s nejakým chlapom? Ako hovorím, ja som sa cez to preniesla, ale ty v tom stále bohužiaľ žiješ."

,,Myslím, že sa mýliš. Prepáč, ale podľa mňa nemôžeš porovnávať to, čo sa stalo mne a to čo tebe. Je to niečo úplne iné. Teba len nechal chalan, keď si bola tehotná. Narozdiel od teba ja som bola zneužívaná a závislá od drog." stíšila som hlas: ,,Ja sa cez to tak ľahko nedostanem. Máš pravdu s chlapom som nebola dávno, ale ani to naplánujem. Jediné čo chcem je dosiahnuť vrchol v mojej kariére. Nechcem žiadny vzťah, stačí mi to tak ako to je teraz. Ak sa budem cítiť pripravená niekoho si nájdem, no zatiaľ ma nič také nezaujíma. Som z teba šťastná, ale neporovnávaj nás."

,,Prepáč, viem že táto téma nie je pre teba príjemná, ale niekto ti to musí povedať. Nájdeš si ešte chlapa, ktorý ťa z toho dostane a ani nebudeš vedieť ako a zabudneš na to. Budeš vidieť len jeho a vaše šťastie, neboj sa." usmiala som sa.

,,Hádam máš pravdu, ale späť k tebe."

,,Chcela som sa s tebou o tom porozprávať, lebo na teba mám prosbu."

,,No hovor o čo ide." vyzvala som ju.

,,Pozval ma totižto na takú menšiu dovolenku, aby sme sa lepšie spoznali. Ale len my dvaja a preto ťa chcem poprosiť či by si bola ochotná postrážiť Biancu. Viem, že sa zbožňujete, ale či to pre teba nebude nejaký problém..."

,,Samozrejme, že sa o ňu s radosťou postarám.Kedy chceš ísť?"

,,Zajtra." povedala potichu, na čo som sa zasmiala.

,,Tak to ťa musíme ísť hneď pobaliť." postavila som sa: ,,A nemaj o Biu strach. Vieš, že je v dobrých rukách."

Zavolala som ju a spolu sme sa vrátili domov. Za hodinu bola pobalená a ráno sme ju spolu s Biou boli odviesť na letisko. Dlho sa lúčila s Biou a nechcela ju pustiť. Musela som ju odviesť, aby bola vôbec schopná nastúpiť do lietadla.

,,Miranda, vieš, že máš na starosti moje zlato, tak mi na ňu daj pozor a nedovol aby sa jej niečo stalo. Dobre?" opýtala sa a ja som sa na ňu usmiala.

,,Samozrejme, prisahám, že sa jej nič nestane. Postarám sa o ňu."

,,Ďakujem, sestrička." usmiala sa, posledný krát ma objala a odišla.

S Biou sme sa stavili ešte na raňajky a odviedla som ju do škôlky. Ja som musela doladiť posledné detaily pred zajtrajším Seimorovým súdom.

Dúfam, že všetko dopadne tak ako plánujem.

V ďalšej časti sa to rozbehne. Toto sú len tie nutné a nudné začiatky.😉😉😘😘