Kým príde Smrť

19.kapitola

Ďalšie dni boli hektické. Max bol vkuse nervózny, ja som bola stále v strese a Bia? Tá bola jediná spokojná. Bol nervózny z toho, že o mne nevedel nič zistiť a pravdepodobne bol v strede veľmi dôležitého obchodu.

Jediné, čo situáciu aspoň trochu upokojilo bolo, že Aurora išla na výlet.

Bol práve štvrtok podvečer, keď som prišla domov s Biou na rukách. To, čo som videla ma nepotešilo.

Na gauči sedela Maxova mama. Bola som z toho ešte nervóznejšia. Tá ženská sa mi ani trochu nepozdáva. A podľa toho čo som počula, mám aj dôvod.

,,Dievčatko, poď objať svoju babku." zvolala na Biu a tá na mňa pochybovačne pozrela. Kývla som a dala ju na zem.

,,Čomu vďačíme za vášu návštevu?" opýtala som sa a naozaj som sa snažila znieť milo.

,,Prišla som sa pozrieť na môjho syna a vnučku. Konečne ju spoznať." povedala uštipačne.

,,Ani sa netvár, že by ťa zaujíma." zavrčal za mnou Max, ktorý práve došiel.

,,Synček, o čom to rozprávaš? Vieš, ako vás mám rad." povedala falošne.

Max sa len neveriacky zasmial, objal ma zozadu a dal mi pusu na líce: ,,Toto nebudeme riešiť pred mojou dcérou. Ak ju chceš spoznať, tak prosím. Zatiaľ ti nebránim."

,,Ocí!" malá sa akoby len teraz zobudila a prišla ho objať. Vtisol jej bozk na líce a poslal ju za "babkou".

,,Bia, čo hovoríš na to, že sa s babkou zahráš v záhrade?" opýtal sa a dodal jej smerom: ,,Samozrejme aj s ochrankárom."

Škaredo naňho pozrela, ale nakoniec všetci súhlasili. Nepáčilo sa mi, že budú spolu samé.

,,Je toto potrebné?" opýtala som sa, keď nám zmizli z dohľadu.

,,Neboj sa. Dávam im maximálne pol hodinu. Moja matka nie je schopná citu a už vôbec nie dobroty voči takému malému dieťaťu." povedal a zapálil si: ,,Dnes bol napiču deň, tak prosím bez sťažností."

,,Max, nechcem, aby jej niekto ublížil a ty si tu na to, aby si sa o to postaral." povedala som mu ľadovo.

,,Neboj sa, o pár dní pôjdeme na výlet, takže tam sa jej určite nič nestane."

,,Na výlet? Kam chceš ísť?"

,,Potrebujem niečo vyriešiť, tak pôjdeme do Paríža."

,,Do Paríža?" odpoveďou mi boli len jeho ruky na mojich lícacch a potom jeho pery na mojich. Len tak. Z ničoho nič. Neviem či niekoho uvidel alebo čo sa stalo...

Zasa som pocítila to isté ako v bazéne. Nevedela som sama prečo, ale spolupracovala som, dokonca až príliš. Jazykom mi vošiel do úst a začali sme zvádzať boj. Moje telo reagovalo úplne inak ako moja hlava. Mala som pocit, že sa so mnou vlastná myseľ zahráva. V hlave sa mi premietalo niekoľko nepekných spomienok zatial čo moje telo chcelo byť čo najbližšie pri ňom. Sama som sa nevedela rozhodnúť, ktorú časť poslúchnuť. Nakoniec vyhralo telo. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a nechala sa viesť vášňou. No moja hlava to tak dlho nenechala. Obrazce v mojej hlave naberali na intenzite každou sekundou. Bola som strhnutá vírom nepriaznivých spomienok, ale to sa týkalo len mojej hlavy. Telo si stále robilo čo chcelo, až kým sa odo mňa po nekonečne dlhej dobe Max neotrhol a nespojil si čelo s mojím.

,,Momentálne si mi vyrazila dych, kráska. Netušil som, že vieš až tak dobre hrať." usmial sa a obaja sme sa strhli na tlieskanie za nami. Stála tam moja najhoršia nočná mora.

Moje srdce zrazu bilo ako splašené. Nebyť Maxa, ktorý si ma pritiahol tesne k sebe, ked videl ako som zbledla a pevne neobmotal svoju ruku okolo mňa, asi by som čo najskôr ušla. Neznášala som sa za to, ale moje telo aj hlava mi stále, keď som ho videla pripomenulo čo mi spravil. Každú sekundu toho, čo sa kedysi dialo. Ja som len naozaj dúfala, že teraz nepríde Bia. To by bola najväčšia katastrofa.

,,Pokoj." rýchlo mi šepol, dal mi bozk na spánok a otočil sa na Vlada: ,,Čo ta sem privádza?"

,,Chcel som hovoriť o obchodoch, ale musím uznať, že toto predstavenie mi zdvihlo tlak. Tá tvoja mačička je k zahryznutiu." povedal a ja som sa natisla na Maxa a zatvorila oči. Bol to chlap, ale z nejakého dôvodu som nadobudla pocit, že by mi neublížil. Vlado bol jedným slovom odporný.

,,Prestaň si robiť chúťky, pretože ona je už moja, Vlado." zasmial sa Max na odľahčenie situácie: ,,Dnes sme mali mať stretnutie. Nepočkalo by to dovtedy?"

,,Nie, je to príliš dôležité. Prepáč, že ťa odtŕham od takej ženy, ale toto sa musí riešiť rýchlo."

Max prikývol: ,,Tak dobre. Do mojej kancelárie hádam trafíš." povedal mu s úsmevom.

Vlado kývol a zmizol. Ja som si viditeľne vydýchla.

,,Postaraj sa o to, aby sa Bia ani moja matka pred Vladom neukazovali. Potom sa porozprávame." povedal a zmizol.

Ja som sa stále trasúc oprela rukami o gauč. Toto ma raz zabije. Prečo s ním len obchoduje? S takým bastardom?

V tom ma napadlo to, čo mi povedal. Do piči Bia!

Rozutekala som sa von, kde som videla telefonovať Felicity a Biu, ktorá pri nej poskakovala.

Keď ma zbadala rýchlo zložila.

,,Čo ta sem privádza, dieťa." snažila sa znieť čo najnevinnejšie. Ale ja už mám istý čuch na ľudí a toto jej veriť nedokážem.

,,Prišla som sa pozrieť ako vám to ide s Biou."

,,Ale výborne. Je to naozaj veľmi múdra, šikovná mladá slečna."

,,Čo tu naozaj chcete?" opýtala som sa opatrne. Nesedela mi jednoducho.

,,To čo je za otázku?!" vyletela na mňa: ,,Chcem sa konečne pomeriť so svojím synom a spoznať jeho rodinu." povedala, ale o chvíľu priznala farbu: ,,A uistiť sa, že mu nejaká zlatokopka nezoberie, čo je jeho. Môj manžel pre to drel celý život, tak nedovolím, aby to nejaká obyčajná štetka rozflákala." povedala mi jedovato a ja som sa len uchechtla.

,,Mami! Môžem sa už ísť hrať dovnútra? Babka sa so mnou nerozpráva..." opýtala sa ma a dodala smutne.

,,Ešte tu chvíľu počkaj a povedz niečo o sebe babke."

Tak Bia začala na veľa rozprávať. Ju to ale ani trošku nezaujímalo. Rozprávala o kamarátoch v škôlke, o tom ako je rada že je s ockom, že by chcela byť herečkou - asi ako väčšina malých dievčat. Páčilo sa mi ju počúvať a Bia sa mi s radosťou usídlila na kolenách a hlavu si oprela o moju hruď. Ja som ju hladkala po vlasoch, čo ma dosť upokojovalo. Ľúbim ju ako vlastnú  Skončila až keď sem prišiel Max.

,,Princezná, babka by už mala ísť, ale určite sa za tebou ešte vráti." povedala som jej a Felicity sa s radosťou postavila na odchod.

,,Dávaj pozor čo robíš, Felicity!" zavrčal výhražne Max jej smerom, keď ho obchádzala. Netuším, čo mal na mysli, ale ani neviem či potrebujem vedieť všetky tajomstvá jeho rodiny.

Bia zo mňa zoskočila a požadovala, aby ju Max zdvihol na ruky. Keď tak urobil, naklonil sa ku mne a šepol.

,,Mali by sme sa porozprávať o všetkom."

Takže nová časť je na svete!

V prvom rade chcem upozorniť, že časť možno bude až o dva týždne, pretože toho mám moc.

Ale zatiaľ si užite túto a porozmýšľajte nad obsahom toho rozhovoru.😃😃💓💓

Pekný víkend ešte prajem. 😘😘