Kým príde Smrť

8.kapitola

Bola som v cele predbežného zadržania a rozprávala som sa s chlapom, ktorého obvinili za ublíženie na zdraví.

Rozprávala som sa s agresívnym chlapom dlho, čo ma unavilo.

Prišla som domov a našla som Biancu hrať sa v obývačke. Tento dom sa zmenil odkedy sme prišli. V dome boli hračky a už nebol taký studený ako predtým.

,,Ahoj, moja. Čo tu robíš tak sama?" Opýtala som sa a pohladila ju po vlasoch.

,,Bol tu so mnou Max, ale prišla nejaká teta a išiel s ňou hore."

,,Dobre, princezná. Zoberiem si hore veci, prezlečiem sa a prídem." prikývla a ja som išla hore.

Počula som hlasy už keď som šlapala schody, ale neriešila som ich. Určite v tom budú obchody a ja nechcem načúvať. Nemám na to právo.

Práve keď som otvárala dvere na mojej izbe, niekto prudko otvoril dvere na pracovni. Max naštvane vyviedol von nejakú ženu, bola to Sasha - jeho bývalá.

,,Kurva, Sasha! Koľko krát ti mám povedať, že mi dvaja sme spolu skončili? Nemám chuť sa naťahovať so štetkou, ktorá ide len po prachoch." Zavrčal a ja som chcela rýchlo vojsť do izby.

,,Ale Maxík.. Vieš ako sme si užívali, chceš to všetko zahodiť?" opýtala sa a obmotala si ruky okolo jeho krku. Ja som rýchlo otvorila dvere, no zaškrípali a oni si ma všimli.

,, Pochop, že ťa už nechcem. Teraz mám inú ženu. Však, Miranda?"táto hra sa pomaly stala našou tradíciou. Pred niektorými ľuďmi to nebolo potrebné.

,, Tá právnička? Ale prosím ťa! Je s tebou len aby ťa dostala do basy alebo ťa len využíva."

,,Ak by som ho využívala, tak s ním nebývam a spím s inými." zasmiala som sa: ,,Ubezpečujem ťa, že moje zámery sú čisté."

,,Presne tak, teraz to už vieš tak vypadni!" zakričal a schmatol ju za zápästie. Necitlivo ju stiahol po schodoch dole a ja som išla za nimi.

Vytrhla sa mu, keď zbadala Biancu: ,,A táto šťanda? Nehovor mi, že máš s ňou nejakého parchanta." Zavrčala naňho.

Bia sa zľakla a utekala ku mne. Zdvihla som ju na ruky a schovala jej tvár do môjho ramená. Moju princeznú nikto urážať nebude!

,, Neurážaj ju a radšej vypadni. Aj keby bola moja teba do toho nič." znova vrčal, no tentoraz ju fakt vyhodil.

,,Si v poriadku?" opýtala som sa, lebo sa mi triasla na rukách.

Prikývla ale tvár si schovala do môjho krku: ,,Bojím sa jej." Šepla.

,,Ste v pohode?" Opýtal sa, keď sa vrátil a malej, ktorá bola na mojich rukách, dal pusu do vlasov.

,,Bojí sa jej." Šepla som.

,,Ale no tak! Nebudeš sa predsa báť takej strigy."šepol jej a zobral mi ju z rúk: ,,Už nás sem nikdy nepríde otravovať, sľubujem."

Malá mu plakala na rukách, tak si s ňou sadol. Sadla som si k nim a hladila ju po vlasoch. Aj keď sa to niekedy nezdá, je to ešte malé dieťa. A nie je zvyknutá na takéto správanie. Je to pre ňu niečo čo ešte nezažila poriadne a v jej veku by ani nemala.

,,Už neplač, prosím." Pohladkal ju po tvári: ,,Čo keby sme si pozreli nejakú rozprávku?" Na toto Bia zareagovala a zdvihla hlavu. Čudovala som sa ako môže mať chlap ako on v sebe toľko nehy. Správal sa k Bii naozaj ukážkovo.

,, Akú?" Vzlykla a utrela si slzy.

,,Počula som, že Bociany sú dobrá rozprávka. Pozrieme si tú? Súhlasíš?" Zamiešala som sa do toho. Prikývla a tak som to išla prichystať.

Pozerali sme rozprávku s pokojnou malou medzi nami.

Naklonila som sa k Maxovi, keď to začalo: ,,Nemusíš to pozerať, ak nechceš. Môžeš ísť."

,,Nie, chcem si to s vami pozrieť." usmial sa a dal si dole sako.

Ja som si vyzula lodičky a uložila sa na gauči.

Nasmiali sme sa ako ešte nikdy. Bii sa už pri konci zatvárali oči, tak sa uložila tak, že hlavu mala položenú na mne a nohy na Maxovi.

Keď zaspala vypli sme telku a Max ju potichu vyniesol hore. Obaja sme jej dali pusu na dobrú noc a zišli naspäť dole.

,,Naozaj ti ďakujem, Max. Zvládol si to výborne. Bianca ťa má veľmi rada už teraz."

,,Je veľmi milá. Ja sa ti ospravedlňujem za Sashu. Nezvláda odmietnutie a takto to vyzerá. Dávaj si na ňu pozor, nie je dobré byť s ňou za zle."

,,Ako sa tu vôbec objavila? Veď sme ďaleko."

,,Hej, ale moji chlapy ju poznajú ako ženu, s ktorou som spával a niekedy si nedávajú pozor na ústa."

,,Dobre, idem spať. Som mŕtva od únavy."

,,Nikdy som si neuvedomil aká si nízka, keď máš stále opätky." povedal z ničoho nič a zasmial sa.

,,Akože si zlatý... To túži počuť každá žena." prevrátila som oči a zasmiala sa.

,,Prepáč, len nahlas rozmýšľam."

,,No okey okey, tak teda dobrú." otočila som sa a išla si ešte z obývačky zobrať topánky.

********

Boli asi tri ráno, keď som začula krik.Vyletela som bezhlavo z postele a išla za krikom. Vychádzal z izby Bianci.

Vletela som do jej izby a zbadala som ju prehadzovať sa na posteli. Pravdepodobne mala zlý sen.

Sadla som si k nej, chytila ju za ruku a trochu ňou zatriasla.

,,Miranda!" objala som ju a tesne k sebe privinula.

,,Neboj, Bia. Už som pri tebe." práve vtedy sa vo dverach zjavil polonahý Max so zbraňou v ruke. Zamračila som sa na ňu a on ju schoval.

,,Čo je, Bianca? Mala si zlý sen?" opýtal sa a podišiel k nám. Malá na mne visela ako opička.

Prikývla a ja som jej zotrela slzy.

,,Bol to len sen. Nebolo to nič skutočné. Ale povedz, čo sa ti snívalo?"snažila som sa to z nej dostať.

,,O tej zlej tete. Ona... Ona nám ubližovala. Ja nechcem aby sa vám niečo stalo."

,,Nič sa nestalo, princezná. Ona vám neublíži a ani sa k vám nepriblíži. Postarám sa o to." povedal jej s istotou Max.

,,Už si pokojnejšia? Počkám kým zaspinkáš." usmiala som sa na ňu a uložila ju pod paplón. Bolo až komické ako sa v tej obrovskej posteli strácala.

,,Nie, zostaňte so mnou." zakňučala a nahodila šteňací pohľad.

,,Môžem ti a tvojim veľkým kukadlám povedať nie?" zasmiala som sa a ona mi úsmev opätovala. Bolo to také moje slniečko.

,,Aj ty zostaneš? Prosííííím!" prosila malá už pokojnejšia a videla som ako Max bojoval sám zo sebou.

,,Bianca, Max má náročnú prácu, nechaj ho poriadne sa vyspať."

,,Ale ja bez neho nezaspím." zakňučala malá, dobre si uvedomujúc, že ho dostala.

,,No dobre, ty malá potvorka." usmial sa a obaja sme si k nej z každej strany ľahli pod paplón.

Perami som mu naznačila tiché ďakujem a on sa usmial.