Kým príde Smrť

27.kapitola

Čas plynul mučivo pomaly. S Maxom sme začali plánovať jeho narodeninovú oslavu. Mala byť už za chvíľu a ja som vôbec nevedela čo ma čaká. Iritovalo ma to.

Boli sme práve všetci traja vyberať miestnosť, kde sa bude akcia konať. Max sa staral hlavne o bezpečnosť a na ostatnom sme sa dohadovali spoločne.

Bolo s tým veľa práce. Vyberali sme menu, šéfkuchára, výzdobu, hudbu a miestnosť.

Bia bola z nas asi najkritickejšia. Prešli sme už asi 10 miestností.  Na každej sa jej niečo nepáčilo. Raz bola príliš malá alebo mala zlý tvar, zlá akustika...To dievča niekedy dokáže byť ako malý diabol.

,,Bia, toto je posledný priestor, ktorý máme, tak prosím ťa vyber." povedal Max a aj keď to potláčal znel podráždene. Kto by nebol, keď beháme trištvrte dňa za malou pojašenou princeznou potvorkou. Aj ja som toho mala po krk. Ak by to bolo na mne, tak odsúhlasím jednu hneď medzi prvými piatimi.

Vošli sme do budovy a zamierili úplne dozadu. Max mal väčšinou na výber prenajatie celých budov. Príliš dbal na bezpečnosť, čo sa mi moc nepáčilo. Znamená to totiž veľký obchod.

Hneď ako sme vošli do danej miestnosti pozorovala som Biu. Ostala očarená a verte mi to sa pri nej nestáva.

,,Táto! Určite táto, ocko!" povedala nám rozhodne za čo ju Max obdaril úsmevom. Zdvihol ju na ruky a dal jej pusu na líčko.

,,Dobre, princezná. Ako si želáš. My s mamou s tebou plne súhlasíme." povedal jej milo.

****

Na ďalší vdeň ma Aurora vytiahla na nákupy. Nebola som z toho nadšená, ale vedela som, že musím kvôli Maxovi vyzerať reprezentatívne.

Zaparkovala som v podzemnom parkovisku a tu sa začala nasa zbesila jazda po obchodoch.

Behali sme dlho. Najskôr sme išli niečo kúpiť Aurore. Samozrejme sme nakupovali len v drahých obchodoch. Aurora mala k dispozícii Maxovu kreditku a tešila sa ako bláznivá. Aj na oslavu samozrejme. Bola z nej unesená.

Nakoniec si kúpila dlhé šaty, ktoré si vysnívala a k tomu Loubotin topánky.

Potom sma začali hľadať šaty mne.

,,Miranda, musíš sa ukázať v niečom, čo každému vyrazí dych. Musíš byť neprekonateľná. Na Maxa sa stále lepia nejaké ženy a práve preto im musíš ukázať kto si ty." poúčala ma pri tom ako sme chodili po obchode.

Po dhom dlhom hľadaní som našla pár kúskov, ktoré som si skúšala v kabínke.

Aurora na mňa medzitým rozprávala: ,,A inak potom sa musíme staviť v klenotníctve. Max ma poveril, aby som dohliadla na to, aby si si kúpila nejaký honosný šperk."

,,Na čo? Mám nejaké v dome. Z toho niečo vyberiem." povedala som jej a zároveň som sa jej ukázala asi už v milióntých šatách.

,,Ev!" vzdychla si, keď ma zbadala: ,,Max sa tebou chce očividne pochváliť, takže musíš vyzerať ako bohyňa." po tomto som uz radšej nenamietala.

Chodili sme po obchodoch už niekoľko hodín a stále nič pre mňa. Nakoniec sme sa teda rozhodli ísť zo zúfalstva na kávu a potom budeme pokračovať.

Keď sme čakali na kávu, zbadala som vpredu Elu. Akonáhle ona zbadala nás išla z nami.

,,Ahoj, Miranda. Dlho sme sa nevideli. Čo tu vy robíte?"

,,Nakupujeme šaty na Maxovu narodeninovú oslavu, ale tuto Mirande nevieme nič nájsť." začala s entuziazmom Aurora. Bola som si istá, že s Elou si sadnú: ,,Inak ja som Aurora ty?"

,,Ja som Ela. Vlastne robím to isté čo vy. A tiež neviem nič nájsť a samú ma to nebaví. Mohli by sme ísť spolu?" opýtala sa nadšene. Toto nezačína dobre. Ela je blázon do nakupovania ak ju k tomu pustím...

,,Samozrejme, budeme sa len tešiť." povedala som a tým som si vykopala vlastný hrob.

Rýchlo sme do seba hodili kávu a znovu začali obehovať rôzne obchody. Vlastne som sa celkom aj bavila. Po dlhej dobe som sa bláznivo smiala. Ela so sebou priniesla všetko to, čo predtým a to ani nevedela kto som. Ona bola vždy ten typ priateľky, ktorej by som mohla zavolať aj o polnoci a povedať, že chcem umrieť a ona by prišla s fľašou a povedala by mi:,,tak umrieme spolu."

Nakoniec sme našli TIE šaty. Keď som v nich vyšla z kabínky ostali s otvorenými ústami. Boli nádherné aj ja som sa do nich zamilovala. Bola som si istá, že Max ostane s otvorenými ústami.

Bez zaváhania sme ich kúpili a našli sme niečo aj Ele. Určite tam budeme najkrajšie. Zasmiala som sa nad sebou v duchu.

Potom konečne prišla posledná zastávka: klenotníctvo. Všetky sme si tam niečo kúpili a musím povedať, že sme tam nenechali malý peniaz.

Keď sme sa vrátili hneď som išla do izby a hodila sa na posteľ.

,,Ťažký deň?" opýtal sa ma niekto. Zdvihla som hlavu a zbadala Maxa v uteráku opretého o rám dverí od kúpeľne. Stále mal na sebe kvapky vody. Znova som zabudla, že v tejto izbe nie som sama.

,,Ani nehovor. Mal si pravdu." položila som si hlavu na vankúš: ,,Tvoja sestra je diabol, čo sa týka nakupovania. Pripomeň mi to, keď budem chcieť ísť znovu."

Zasmial sa na mne a stále na mňa pozeral: ,,Pripomeniem. Ale moja sestra má dobré presviedčacie metódy."

Prikradol sa ku mne a zdvihol mi nohu. Vyzul mi z nej topánku a to isté urobil aj s druhou: ,,Mali by sme si oddýchnuť bol to ťažký deň pre oboch." povedal a ja som si až teraz všimla črtajúcu sa modrinu na jeho líci.

,,Čo sa ti stalo?" moja ruka okamžite vystrelila na jeho tvár.

,,Len malé nedorozumenie. O pár dni to zmizne." usmial sa presvedčivo, ale z nejakého dôvodu som mu neverila.

,,Okey, idem sa prezliecť." povedala som opatrne a posadila sa. V tej chvíli sa jeho tvár dostala nebezpečne blízko k mojej.

,,Miranda?" vyslovil moje meno potichu a očami mi skočil na pery. V ďalšej milisekunde boli jeho pery na mojich. Rukami mi prechádzal po chrbte. Moje ruky boli len tak vo vzduchu a až o par sekúnd, keď som všetko spracovala, sa zakliesnili okolo jeho krku.

Max ma zdvihol na ruky a obmotal mi nohy okolo svojho pásu. Perami prešiel na môj krk, čo som až tak dobre nezvládala.

Po chvíli som sa mu zaprela do hrude a on sa na mňa zadýchane pozrel.

,,Prepáč, nemôžem." šepla som a tak ma s povzdychom postavil na nohy. Chvíľu som naňho s ľútosťou pozerala a potom som ušla do šatníka.

Oprela som sa o dvere. Nemohla som. Je to síce jediný chlap, ktorému dovolím ma bozkávať, ale niečo viac.... To jednoducho nejde. Nedokážem sa preniesť cez to čo sa mi stalo. Nie dnes ani zajtra. Bude trvať dlhú dobu, kým si k sebe pustím chlapa tak blizko. A aj keď je medzi Maxom a mnou chémia na toto nie som pripravená.

Možno bola Larina teória chybná. Možno s nikým nikdy nezabudnem na to čo sa stalo.

Možno to takto má byť.

Prezlečená som si ľahla vedľa Maxa. Nevedela som či to len hrá alebo naozaj spí, ale nechala som to tak.

Teraz sa musíme sústrediť na zajtrajšiu oslavu. Pevne verím, že to dobre dopadne.