Kým príde Smrť

5. kapitola

Ráno som sa zobudila veľmi skoro. Predsa len je dnes dôležitý deň. Deň Seimorovho súdu. Ráno som si prípad prešla ešte asi 5-krát, ale nič som nenašla. Keď nemám z prípadu dobrý pocit, tak sa môže stať čokoľvek.

Už o 8 som sedela v súdnej sieni a čakala pokým dovezú môjho klienta. Prišiel asi tri minúty pred začiatkom.

Do miestnosti vošiel sudca a všetci sme sa postavili.

Prokurátor predniesol obvinenie môjho klienta na 10 rokov nepodmienečne. Moj protinávrh bol založený na tom, že sa nemohol v danej dobe nachádzať na mieste vraždy. Chcela som úplne zbavenie obvinenia.

Všetko prebiehalo v poriadku až pokiaľ mi neoznámili predvolanie nového svedka. Kurva!

,,Kurva!"  Ozval sa Seimor vedľa mňa, akoby mi čítal myšlienky: ,,Vedeli ste o ňom?" opýtal sa značne podráždene.

,,Nie, vy ste vedeli, že vás videl?" pokýval hlavou.

Postavila som sa a prehovorila: ,,Nebola som upozornená na tohto svedka, a preto nemám pripravené otázky."

,,Tento svedok bol prijatý na poslednú chvíľu. Ak nemáte otázky, posaďte sa!"

*******

Prehrali sme! Ten chlap ho videl a očitý svedok je považovaný za ten najväčší dôkaz. Tento svedok sa prihlásil len dnes ráno. Bál sa a nevedel či to súvisí. Nemám dobrý pocit z toho ako sa na mňa Seimor pozeral. V jeho očiach bolo niečo temné. Niečo, čo ma nútilo čo najskôr zmiznúť.

Prešiel týždeň, Seimor sa ani len nepokúsil podať odvolanie. Viem, že niečo chystá, je to niečo ako ticho pred búrkou.

Práve som brala Biu na výlet, keďže som mala voľno a Lara bola stále preč. Bolo skoro ráno, a tak Bia spala vzadu, poriadne zahrabaná v dekách.

Šoférovala som vždy opatrne, teda nie vždy, ale keď mám Biu u seba. Videla som auto, ktoré sa ma držalo od môjho domu, čo je poriadny kus cesty.

Z ničoho nič sa predo mnou objavilo auto. Len tak-tak som stihla zabrzdiť. Zablokovali ma aj spredu aj zo zadu. Kým som sa spamätávala z malého nárazu, nejaký chlap v kukle otvoril dvere na mojej strane a vrazil mi takú, že som stratila vedomie.

*****

Po zobudení moja prvá myšlienka bola, že sa dozvedeli kto som. Ale podľa luxusnej spálne, v ktorej som sa nachádzala, a podľa toho, že som nebola zviazaná, tak sa nič také nestalo.

Preboha! Bia! Okamžite som pribehla k dverám. Na moje prekvapenie neboli zamknuté. Zbehla som schody, pod ktorými sa nachádzala obývačka. Upokojilo ma len to, že Bia bola v poriadku a s niekým sa rozprávala. Ten chlap bol ku mne otočený chrbtom, ale akonáhle započul moje kroky, otočil sa ku mne.

Prekvapilo ma keď som zbadala Seimora, ako sa hrá s mojou krstnou dcérou. Čo sa kurva deje?

,,Pozri teta sa zobudila." povedal Bii, ktorá sa ku mne hneď rozbehla.

,,Bianca, prosím ťa choď do kuchyne, nech ti tety dajú nejaku sladkosť." vyzval Biu a tá ho s radosťou poslúchla.

,, Nejako som predpokladala, že niečo spravíte. Predpokladám, že ste utiekli z väzenia a ja som niečo ako vaša priepustka ku slobode. Bia je poistka aby som neušla."