Kým príde Smrť

18.kapitola

Nikdy predtým som nemala takú šancu pozrieť si jeho tetovania tak zblízka ako teraz. Videla som ho polonahého to hej, ale vždy to bolo za situácie, pri ktorej boli tetovania môj najmenší problém. Za každým čo s deťmi vyšiel z bazéna a rozbehol sa doňho zas a znova, som si všimla nový detail. Mal potetovanú veľkú hruď a aj hornú časť chrbátu.

Na hornej časti chrbátu mal vytetovaného draka zelenej farby. Cez pravé rameno do polovici hrude sa mu tiahli všelijaké poprepletane čierne vzory. Všimla som si tiež dole na bruchu nejakú mužskú a ženskú tvár. Nevedela som koho tam mal ale tí ľudia preňho museli byť dôležitý. Tiež mal vytetovanú špeciálne upravenú zbraň a pod ňou mal nejaký nápis, ktorý som nedokázala prečítať.

Keď ich to prestalo baviť, tak si išli hádzať loptu a my sme sa začali rozprávať. Max ma pritiahol na svoje kolená.

,,Max, čo plánuješ na svoje narodeniny?" opýtala sa ho Autora a ja som zostala zaskočená. On bude mať narodeniny? A akože že čo plánuje? Veľmi dúfam, že nič.

,,Oslavu ako každý rok. Veľmi dobre vieš, že to je moja tradícia a potrebujem to tie kvôli obchodom. Je to dôležité." Povedal a uvoľnene sa oprel o kraj.

,,Pýtam sa, pretože väčšinou nás tam nechceš... Zmenilo sa to po novinke o tvojej rodine?"

,,Nerozmýšľal som o tom, ale minimálne Miranda pôjde so mnou. Aká by to bola oslava bez mojej priateľky?" pozrela na mňa s úškrnom a dal mi bozk na krk. Mala som veľkú chuť sa ošiť, ale zastavila som sa v čas.

,,A ja čo?" zakňučala Aurora a mne veľmi pripomenula Biu:,,Aj ja tam chcem ísť. Prosím bratček, to svojej milovanej sestričke neurobíš, však?"

Max sa zasmial a ja som znova pocítila jeho dych. Tentokrát som však cítila znovu len odpor. Moje krátkodobé poblúznenie zmizlo tak rýchlo ako prišlo.

,,Čo mám s tebou robiť? Dobre, pôjdeš aj ty. Ale neopováž sa to povedať bratovy." Rozhodol. Aurora ho s prikývnutím objala, naradostene vyskočila z bazéna a povedala, že si musí ísť vybrať šaty. Bolo to stále len dievča. Netušila aká je tá spoločnosť nebezpečná a zlá, a ani čo všetko sa jej môže stať.

,,Naozaj si myslíš, že to bude vhodné?" opýtala som sa a sadla si po jeho boku.

,,Nie je to vhodné, je to potrebné. Táto oslava je dôležitá pre moje obchody, preto sa koná každý rok. Nejde tak o narodeniny ako o stretnutie vplyvných... mužov a vybavovanie obchodov." zaváhal.

,,Práve preto by som nemala ísť. Nemyslíš?" opýtala som sa.

,,Práve som to povedal mojej sestre, takže inak to byť nemôže. Ani nevieš aká dokáže byť, keď nedostane čo chce. Pôjdeš a o bezpečnosť bude postarané nadštandardne."

,,Okey teda... A koľko budeš mať vlastne?" opýtala som sa prihlúplo.

,,35. Je to blbé, ale ani ja netuším koľko vlastne máš."

,,Mám 25. Biu by som musela mať v 20." zasmiala som sa.

,,Takže 10-ročný rozdiel." skonštatoval: ,,Pre to ako sa správaš vyzeráš staršie."

,,Koľko by si mi tipol?" opýtala som sa ho.

,,Asi 30." povedal a odniekal vybral cigarety so zapaľovačom.

,,Tak to je dobre. O to mi išlo." zasmiala som sa a moje čuchové bunky pošteklil zápach cigarety. Ako dlho som nefajčila.
Odolala som keď som stretla Vlada, ale teraz...

,,Chceš?" opýtal sa, keď videl ako zízam.

Váhavo som naňho pozrela a jemne prikývla. Podal mi jednu, dala som si ju do úst a on mi zapálil. Keď som pocítila tú chuť, prebehla mnou extáza. Privrela som oči a vydýchla dym.

,,Nevedel som, že fajčíš?"

,,Nefajčím, toto je moja prvá cigareta po 3 rokoch. Ani teba som ešte nevidela..."

,,Nefajčím pri vás. Nepáči sa mi, keď to ľudia okolo mňa musia dýchať. Stačí keď si ničím zdravie ja."

,,Niekedy sa dokážeš zničiť viac, než by ťa zničili ostatný." povedala som mu a zapozerala sa do blba.

,,V tom s tebou súhlasím. Ale je lepšie, keď sa zničíš sám ako keď ťa zničia najbližší. To bolí najviac..." povedal a znovu si potiahol.

Prikývla som a očami som sledovala deti na druhej strane bazéna. Bez slova sme fajčili a mne sa do žíl vlievala energia. Mal pravdu to bolí viac než čokoľvek.

,,Zdravím." ozvalo sa spoza nás. Zbadala som muža okolo 30 v obleku. Bol mi sympatický, čo sa pri mužoch z jeho kruhov nestáva.

,,Matt, mal si prísť až večer." skonštatoval Max a vyskočil z bazéna. Podal mu ruku a pomohol aj mne výjsť.

,,Uvedomuješ si, že už je 6 hodín?" odpovedal mu pobavene.

Na túto informáciu som zareagovala tým, že som deti zavolala von z bazéna. Už bolo neskoro a mohli by prechladnúť. To predstierané materstvo mi lezie na mozog. Deti sa okolo nás zhromaždili a s Maxom sme im popodávali uteráky. Jeden dal aj mne a ja som si ním zakryla chrbát.

,,Ktorá je tvoja dcéra, Max?" on hneď ukázal na Biu:,,Veľmi ma teší, kráska. Ja som Matthew." povedal jej a ona sa naňho usmiala.

,,Ahoj, ja som Bia a ty sa mi páčiš." usmiala sa naňho a potom spolu s ostatnými utiekli do domu.

,,Ty musíš byť Miranda. Max, nesnaž sa, ja ťa už poznám a navyše som vám robil zmluvu." zareagoval, keď si ma Max k sebe pritiahol a podal mi ruku.

,,Takže ty si ten prefíkaný právnik?" opýtala som sa a prijala jeho ruku.

,,Prefíkaný? Už mi povedali všelijako, ale toto som ešte nepočul."

,,V tom prípade musím pochváliť tvoju prácu. Tá zmluva bola naozaj obdivuhodná."

,,Dobre. Dosť právnických kecov, ak chceš zavolaj ho na kávičku." povedal smerom ku mne a my sme sa zasmiali: ,,Teraz musíme ísť riešiť našu vec." povedal a jedným pohybom ruky ho zavolal dnu.

Ja som išla za deťmi. Našťastie sa už prezlečené hrali v izbe. Chcela som ich nenápadne nechať, lebo Bia neznáša, keď ju chodím kontrolovať. To mi však nevyšlo, pretože ma zastavila hneď na chodbe.

,,Mami?" oslovila ma, pretože si veľmi zvykla na to pomenovanie. Príliš sa vžila do svojej role.

,,Áno, princezná?" kľakla som si do jej výšky.

,,Ty a Max sa ľúbite?" opýtala sa ma. Neviem, čo ma zarazilo viac či to, že sa ma to pýta ani nie 5-ročné dieťa alebo že si to všetko uvedomuje.

Ako jej len odpovedať? Ako odpovedať na toto dieťaťu? Prijala by som si aby mi nikdy nemusela položiť túto otázku.

,,Áno, princezná."

,,Budete mať svadbu a ja budem mať ďalšieho súrodenca?" opýtala sa a mne to zlomilo srdce. To dievčatko tomu nerozumie a ja neviem ako jej to čo najcitlivejšie vysvetliť...

,,To uvidíme časom dobre." povedala som jej a objala ju. Keď som ju objímala do ucha som jej šepla: ,,Zachvíľu uvidíš svoju mamu."

Dala mi pusu na líce a vrátila sa do izby.

Ja som chcela spraviť to isté. Avšak keď som prechádzala okolo pracovne začula som svoje meno.

,,Je mi jedno ako to urobíš! Do týždňa chcem o Mirande vedieť všetko! Všetko čo sme doteraz nezistili. Chcem vedieť všetko. S kým sa stretávala, s kým spávala, jednoducho všetko. V skratke chcem vedieť kto bola Miranda Raptic predtým. A hlavne čo sa tej žene stalo." povedal o niečo tichšie, ale stále som to počula.

Takže ty o mne chceš vedieť všetko? Uvidíme čo jeho právniček zistí. Zariadim aby vedel len to, čo chcem ja.