Kým príde Smrť

20.kapitola

Prikývla som a nasledovala ho dnu. Malú som nechala v obývačke a my sme smerovali do kancelárie. Bola som tu asi len raz. Mal to tu zamknuté a mňa to popravde ani trochu nezaujímalo. Moja jediná starosť je dostať sa odtiaľto. Bianca potrebuje zmiznúť a hlavne mať svoju mamu konečne pri sebe.

,,Tak?" opýtala som sa, keď mlčal.

,,Poznáš Vlada?"začal zostra.

,,Nie, prečo by som mala?" odpovedala som a ani som nemrkla.

,,Cítil som aj videl čo robíš keď ho zbadáš. Celá stuhneš, zamrzneš a z tváre ti zmizne krv. Chceš povedať, že je to len tak?"

,,Neviem prečo také niečo hovoríš." hrala som svoju hru: ,,Bude to len tým, že mi nie je sympatický. Ten chlap podľa mňa nie je sympatický nikomu."

,,V niečom máš pravdu, ale tvoje telo naňho reaguje prehnane a prehnané reakcie majú vždy svoj dôvod."

,,Nehľadaj v tom nič. Ide iba o to, že mi je jeho prítomnosť nepríjemná." najlepšia výhovorka. Pozerala som sa naňho s pokojom v očiach. Teda aspoň som v to dúfala.

,,Aj keď ti neverím, tak okey. A čo sa týka toho výletu letíme zajtra. Budeme tam minimálne týždeň. Ale budeme sa aj presúvať. Čo sa týka vášho programu, tak nebudete celý čas sedieť niekde v hoteli. V Paríži máte vybavený Disneyland na celý deň. Je to obrovské miesto, takže s vami pôjde Winston. Chcem, aby vás strážil. Ďalšia zastávka bude Provance a tam sa musíte už vy rozhodnúť či chcete ísť na pláž alebo niekde inde. Ostatné vám dám vedieť včas."

Usmievala som sa: ,,Páči sa mi tvoj plán a Bia bude uplne unesená. Musím ti poďakovať za to, že aj keď si nás uniesol, tak sa to za únos ani nemôže veľmi považovať."

Usmial sa na mňa: ,,Keď už som to všetko na nás ušil, tak aspoň toto je pre vás ista cena útechy."

,,Mohlo to byť aj horšie." zasmiala som sa: ,,A ešte jedna vec: čo bude s Aurorou? Neviem o nej nič odkedy šla na ten výlet."

,,Je v poriadku. Užíva si život, pije a hlavne sa zabáva. Ja som s ňou volal včera a mám pocit, že je častejšie opitá ako triezva. Ale to nevadí aspoň sa zabaví. A čo sa týka tej oslavy, o ktorej sme sa predtým bavili... Keď sa vrátime začneme to riešiť a vybavíme všetko potrebné. Dúfam, že mi pomôžes."

,,Budem len rada. Aj tak neviem ako by to dopadlo, keby si to mal na starosti ty alebo nejaký iný chlap."

,,No dovoľ. Ja mám náhodou dobrý vkus. Inak upozorňujem ťa, že moja sestra bude ako šialená a jediné, čo bude chcieť s tebou riešiť, keďže tu konečne bude mať nejakú ženu, sú šaty, vlasy a topánky. Dúfam, že jej bláznovstvo zvládneš."

,,Nič, čo by som nezvládla." usmiala som sa a postavila sa na odchod.

,,Miranda? Chcem, aby ste sa cítili dobre a aby ste boli v pohode tak tam nerobte hlúposti." prikývla som a odišla.

                        *********

Nakoniec sme leteli ešte v ten deň neskoro v noci. Prečo? Tak to sa mňa nepýtajte.

Bia bola celú cestu mrzutá a stále nám  niečo odvrkla.

Popravde potešila som sa, že v lietadle zaspala. Asi to bude náš najfrekventovanejší prostriedok. Max tiež pomaly zaspával, ale ja som bola čulá.

Aj keď som nespala pár dní ani 4 hodiny kvôli mojím zlým nočným morám ktoré sa stále zhoršovali. O pár nocí ani spať nebudem.

Keď sme boli blízko, Bia sa zobudila. Už mala lepšiu náladu a tak po celý čas obdivovala svetielka mesta a oblaky. Letela už párkrát, ale stále to bolo pre ňu nové. Sedela na Maxových kolenách a ten jej ukazoval a vysvetľoval všetko. Bol to pekný pohľad.

Tento chlap sa definitívne nemal stať mafiánom. Mohol by byť hoci čím, ale toto mu berie z kreditov.

Keď sme pristávali, Biu začali veľmi bolieť uši zo zmeny tlaku. Nepomohla jej ani žuvačka, a tak sme ju celý čas objímali a upokojovali.

Vystúpili sme z lietadla a ona bola šťastná, že je na zemi.

V priebehu 20 minút sme boli v hoteli, kde som išla vypýtať kľúče, keďže Bia zaspala na Maxovi obalená v jeho saku a on ju nechcel budiť. Hovorila som plynulo po francúzky, tak to nebol problém.

Problém však nastal, keď mi dal kľúč od jednej izby. Vysvetlil mi, že máme rezervovanú izbu s jednou manželskou posteľou a prístelkou v druhej časti.

Nechcelo sa mi hádať a Max mi nepovedal na koľko sme tu, tak som to nechala tak. Aj tak v túto nočnú hodinu mi bolo ukradnuté s kým budem spať v jednej posteli.

Max sa nič nepýtal vzhľadom na Biancu v jeho rukách, ale keď sme ju uložili do druhej izby a vrátili sme sa do našej, pochopil.

,,Toto má na svedomí moja sestra. Ja debil som jej to dal na starosť. Dúfam, že ti to až tak nevadí, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou to tak bude po celú dobu."

,,Momentálne iba poďme spať. Už mi to je jedno." odpovedala som a išla sa prezliecť.

                        ****************
Max

Nakoniec sme museli odísť skôr pretože moje obchody nie sú schopné počkať. Moji nepriatelia by ma mohli zničiť veľmi rýchlo ak by som nezakročil.

Keď mi Bia zaspala na rukách, netušil som čo robiť. Mám ju rád, ale nie som zvyknutý na takéto typy situácií. Nakoniec som ju zabalil do môjho saka, aby jej nebola zima a poslal som Mirandu vybaviť izby.

Tu ma čakalo ďalšie prekvapenie, keď na nich začala rozprávať francúzky. Ovládal som jazyk, ale s Biou na rukách bolo ťažké sústrediť sa.

V izbe mi to Miranda vysvetlila. Hneď som vedel, že to je chyba mojej sestry.

Po našom krátkom rozhovore sme sa prezliekli a hneď sme išli spať.

Zaspal som takmer okamžite kvôli únave.

Neskoro v noci ma zobudil krik. Nie hlasný, skôr stony bolesti.

Pootvoril som oči a hneď mi padli na Mirandu, ktorú očividne trápila veľmi škaredá nočná mora z ktorej blúznila.

,,Nie........ Prosím.....Nie.... Otec..... To..to si nemohol..... Nemohol!" zvýšila hlas.

,,Miranda, to je len sen zobuď sa." Potriasol som s ňou, ale ona absolútne nevnímala. Nevnímala ma.

,,Nie... drogy nie.... Nerobte to prosím nie...ne... Neublížujte mi!" znova zvýšila hlas a po jej tvárach sa valili slzy.

,,Miranda!" tiež som zvýšil hlas a silnejšie ňou zatriasol. Nedokázala sa prebrať.

,,Nedotýkajte sa ma! Už.....už nie...." blúznila ďalej, tak som ňou hrubo zatriasol a buchol ju jemne po lícach.

Strhla sa zo sna a hlava jej vyletela smerom hore. Prudko dýchala a posadila sa kvôli šoku. Plakala, mala doslova panický záchvat. Zľakol som sa.

,,Bol to len sen, pokoj kráska." šepol som ukľudnujuco a vtiahol ju do objatia. Myslel som si, že sa odtiahne, že ma prefacká za to, že sa jej dotýkam, ale ona nie. Obmotala si okolo mňa ruky a plakala mi do ramena.

Upokojoval som ju dlho. A veľmi dlho trvalo kým sa upokojila, prestala plakať a zaspala. Popravde bol som velmi zvedavý čo to bol za sen, ale nemal som odvahu ani som sa jej nechcel pýtať, keď bola v takomto stave.

Ľahol som si aj s ňou na rukách, keď som mal pocit že zaspáva. Myslel som že sa odtiahne, ale znovu to neurobila. Este pevnejšie ma chytila a uložila si na mňa hlavu.

Zaspala, ale zato u mňa spánok veľmi nehrozil. Netušil som kto jej čo spravil, ale musím to zistiť. Síce sa mi zatiaľ nepodarilo nič vypátrať, ale to sa zmení.

Som zaplatený vo veľa sračkách, ale mám pocit, že to v čom bola ona je väčšie.

Musel to urobiť veľký bastard, keď ublížil takej krásnej a milej žene.

Žeby posun? Dúfajme, že áno.😘😘😘