Kým príde Smrť

44.kapitola

Týždeň prešiel a my sme mali o "zábavu" postarané. Bia s Larou chceli odísť. Bia však protestovala, a tak sa nič také neudialo. Bola som rada, ale vedela som, že to dlho nevydrží. Raz ju od nás odvedie a my nebudeme môcť nič urobiť.

Max bol za posledné dni hrozne nervózny a nedalo sa s nim rozprávať. Najskôr som si myslela, že mu ide o tú záležitosť s Biou, ale pochopila som, že to tak nie je.

Nedokázal ani len pokojne sedieť a to už je čo povedať. Bola som z neho nervózna aj ja sama.

Bol ako lev v klietke a niekedy sa bavil len so svojimi chlapmi. Vyhýbal sa mi tak, že prišiel spať do našej izby až keď si bol istý, že spím. Len aby mi nemusel nič vysvetľovať.

Ja som bola v poslednej dobe veľmi unavená a prave preto nebol až taký problém sa mi vyhýbať. Spala som viac než bolo vhodné. Bolo to stresom.

Ani som si to neuvedomila a bol tu deň Elinej svadby. Netušila som, čo urobím. Jediné, čo som vedela bolo, že musím zariadiť, aby sa Rocco s Elou normálne porozprávali. A keďže dnes je svadba, tak to musia spraviť dnes. Aj keď som mu sľúbila, že sa s nou porozprávam, nenabrala som odvahu. Bola som zbabelá, ale Rocco mi to nevyčítal.

Práve som sa obliekla do šiat v kúpeľni a vošla do izby. Na moje počudovanie tam bol Max. Snažil sa rýchlo obliecť, aby mohol čo najskôr zmiznúť. Neviem, čo sa mu porobilo, ale dosť by ma to zaujímalo.

Keď si ma všimol, hneď si nechal polo-rozopnutú košeľu a schmatol sako.

,,Za chvíľu pôjdeme, tak prosím nemeškaj." povedal a keby som ho nechytila za zápästie už by ho nebolo.

,,Max, čo sa stalo? Správaš sa divne. Povedz mi o čo ide." vyzvala som ho celkom kľudne, aj keď vo mne boli všelijaké emócie.

,,O nič. Nemusíš sa tým trápiť." odpovedal, ale nepozrel sa mi do očí. Prvý znak toho, že mi na sto percent klamal. Popravde ani sama som nevedela, či odpoveď chcem poznať.

Chytila som ho za tvár a tým som ho donútila, sa mi pozrieť do očí: ,,Ak by sa niečo vážne stalo, povieš mi o tom? Veľmi dobre vieš, že som tu pre teba. Ja ti verím, tak ver aj ty mne."

Pousmial sa a dal mi pusu na nos: ,,Nemaj obavy. Verím ti, ale toto naozaj nie je nič dôležité."

Pobozkala som ho a oprela si čelo o to jeho: ,,Naozaj nemeškaj. Keď sa chceš ešte porozprávať s Elou a Roccom, musíš tam byť skoro." usmial sa a odišiel.

Áno, už vie aj o Ele. Povedala som mu to, pretože som nemala dôvod klamať. Vedel aj horšie veci.

Bia ostala s Larou doma. Nechcela som to, ale Max ma ubezpečil, že ak by sa snažili odísť, jeho ľudia ich zastavia a hneď mu volajú.

Maxa som nechala na mieste konania a išla spolu s Roccom rovno za ňou. Rocca som donutila prísť. Ak by to bolo na ňom už by ich nechal žiť šťastne až do smrti. Aj keď podľa mňa by to šťastne nebolo.

,,Mabel, naozaj kašli na to. Ona si už vybrala nový život. Ty sa s ňou kľudne porozprávaj, ale ja nemôžem. Vybrala si iného a to už nezmením." protestoval, no ja som ho rovno vtiahla dovnútra.

,,Miranda! Rada ťa vi...! Čo tu robíš?" zavrčala smerom k Roccovi, ktorý ju skenoval pohľadom. Musel si predstavovať aké by to bolo kedy to nedojebal. Bola naozaj krásna, ale šaty, ktoré sme vybrali spolu kedysi boli krajšie.

,,Ja som ho doviedla, Rose." usmiala som sa a ona zamrzla. Bolo to jej druhé meno, ktoré neznášala a poznalo ho len málo ľudí.

,,Ako....ako si ma nazvala?" šokovane sa opýtala.

,,Rose. Tvoja najlepšia kamarátka od detstva by tvoje druhe meno mala poznať." usmiala som sa a šok v jej tvári sa ešte viac rozšíril. Rocco nás len s úsmevom sledoval.

Elin šok sa zmenil na úsmev. Po lícach nám stekali slzy, ale usmievali sme sa. Váhala možno minútu a hneď ma uväznila v objatí, ktoré som jej opätovala. Ja som k nám ešte stiahla Rocca. Objal nás obe a ja som cítila, že Ela stuhla. Milovala ho. O tom som nemala jedinú pochybnosť.

,,A-ako, M-m-abel?" šokovane sa odtiahla a sadla si na kreslo za ňou. Skenovala ma pohľadom a snažila sa nájsť podobnosť vo mne a Mabel.

,,Ušla som peklo, ktoré si teraz nechcem pripomínať a ani tebe zničiť tento deň. To ti vysvetlím neskôr. Hlavné je, že naozaj žijem. Ak si naozaj rozhodnutá byť do konca svojho života s Viktorom.... Pretože podľa mňa nie som jediná, ktorá tu vidí vhodnejšieho adepta." usmiala som sa a zotrela si slzy. Ela sa pozrela do zeme a Rocco takisto.

,,Neviem o kom hovoríš." hrala hlúpu: ,,Vidím tu len tohto, ktorý vedel očividne o tom, že žiješ a nič mi nepovedal." zavrčala a spražila ho pohľadom.

,,Ja som to nechcela. A nevie to odkedy si myslíš. Viem, že to prehnal, ale bol zničený zo smrti svojej takmer sestry. Rovnako ako ty. Nedá sa ospravedlniť, že ti ublížil, ale teraz je tu a ty vieš, že by na teba ani na žiadnu inú už nikdy nezdvihne ruku." hovorila som po celý čas ja a už som si pripadala hlúpo, že riešim vzťah, ktorý sa ma netýka, len ja.

,,Ela, ty vieš, že ťa ľúbim a vtedy som to jednoducho nezvládol, ale už sa to nezopakuje. Milujem ťa a viem, že aj ty ku mne stále niečo cítiš, preto ťa prosím, aby si si to manželstvo ešte rozmyslela. Si si istá, že chceš s tým človekom stráviť celý život tak, ako si si bola istá pri mne."

,,Rocco, tu nejde len o to, či ťa ľúbim alebo nie. Nikde nemám istotu, že ti znovu neprepne. Bojím sa čo ak sa to stane, keď budeme mať deti? Asi by som ťa zabila. Rocco, tu už nejde len o nás dvoch. Dnes ste tu na mojej svadbe, tak prosím vás rešpektujte moje rozhodnutia. Ja sa dnes vydám za Viktora, pretože ho mám rada. Tu nejde o to, koho ľúbim. Ty si mi zničil ilúzie o láske. Milovala som ťa celým srdcom a ty si ho rozbil. Ja sa nechcem znovu dávať dokopy ako vtedy, tak to prosím rešpektuj." povedala a odmlčala sa: ,,Prepáčte, už ma čakajú."

Odišla.