,,Izba sa mi zmenila na kaderníctvo?" zarazil sa vo dverách, na čom sme sa zasmiali.

,,Pozri čo za účes som spravila maminke." potešila sa Bia a trochu ma potiahla za vlasy. Vedela robiť zapletený cop, ktorý ju naučila mama a tiež si spraviť dva copíky. Na mne praktizovala presne zapletený cop.

,,Si šikovná princezná." pochválil ju: ,,A mama tiež. Aurora vyzeráš úžasne. Musím na teba nasadiť bodyguarda." zasmial sa.

,,Ak bude taký ako z filmov, tak sa nebránim." zasmiali sme sa na jeho vyraze.

,, Keď to tu dokončíte Aurora prídi ku mne do pracovne. Musíme si pár veci vydiskutovať." povedal jej a v dverách sa ešte zastavil: ,,Dámy máte ešte jednu hodinu, tak sa snažte nemeškať."

,,Jaaaj, môj brat. Stále taký istý, vážny a prehnane starostlivý." vzdychla si.

,,Si ich menší poklad. Musia na teba dávať pozor, aby ti nikto neublížil. Vieš do akej spoločnosti ideme..."

,,Ideme len na jeho narodeninovú oslavu. Nejde o žiadne vojnové pole. A čo sa týka môjho najstaršieho brata Árona, tak ten vôbec nie je ako Max. On by ma v kľude nechal sa popalit."

,,V tom prípade buď rada, že máš Maxa. Ja som si istá že by nikomu nedovolil, aby ti ublížil. Taký ochranca sa zíde ver mi."

,,Pre teba by urobil to isté a tiež aj pre našu malú princeznú." povedala a dala si ju na ruky:,,Nakoniec máš pravdu. Bia, máš šťastie, že máš takého ocka."

Dokončila som jej účes a išla za Maxom.

,,Bia, poďme nájsť ockovi košeľu a potom sa pôjde mama obliecť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,Bia, poďme nájsť ockovi košeľu a potom sa pôjde mama obliecť." usmiala som sa na nu a ona po tom s radosťou vyskočila na nohy a utekala do šatníka. Starostlivo začala šaty prikladať ku každej košeli. Nakoniec sme sa zhodli na jednej, a tak som mu ju dala na posteľ. Išla som sa prezliecť a zatiaľ Bia niekam zmizla. Asi tu už mala opatrovateľku.

Keď som vošla do izby, stál tam polonahý Max.

,, Prepáč, nechcem ťa rušiť. Len tu mám ten náhrdelník." povedala som a začala sa hrabať v šuflíku. Keď som našla krabičku, tak mi ju zobral z ruky.

,,Dovolíš?" opýtal sa a ja som si dala vlasy preč z krku, aby mi ho mohol zapnúť: ,,Krajšie si vybrať nemohla." pošepol a dal mi pusu na rameno. Tak rada by som sa spontánne otočila a začala ho bozkávať, no nemohla som. Nešlo to, išla by som proti sebe. Viem, že ho trápim, ale nepomôžem si. Nič iné zatiaľ nezvládnem.

,,Ďakujem. Mali by sme už ísť."

,, Máš pravdu, ale ešte jeden detail." povedal a z nočného stolíka vybral zbraň: ,, Dokázala si mi, že s ňou vieš narábať, takže chcem  aby si ju mala so sebou."

,,Si si istý? Veď máš všade ľudí. Nemal by si mi ju dávať."

,, Vieš s ňou narábať a tiež určite vieš ako ju skryť nech ju nikto nezbadá." povedal, podal mi ju a presiel k dverám: ,,O 15 minút odchádzame." Nedal mi šancu protestovať.

Zbraň som si pripevnila na stehno a ešte raz som sa pozrela do zrkadla. Vitaj späť, Mabel. Presne toto som ja, až na tú tvár. Upravená v nádherných šatách s luxusným šperkom na krku a zbraňou pri sebe. Mabel sa čoraz viac vo mne prebúdza.

Cestou som sa rozlúčila s Biou, ktorá už bola s opatrovateľkou. Pred domom stála nádherná limuzína, v ktorej už boli všetci okrem mňa.

Nastúpila som a práve som započula: ,,Nezabudni ako sa správať, Aurora. Budú s tebou moji ľudia a nechcem  aby si sa tam s niekým zaplietla. Vieš aký sú to ľudia. Nepútaj sa seba pozornosť."

,,Presne taký ako ty, tak ma prestaň poučovať." zavrčala naňho a ja som sa jej zastala. ,,Nechaj ju, Max. Je dospelá a bude vedieť, čo robiť..."

Vošli sme do sály pričom hneď niekto oznámil náš príchod. Hneď som sa stretla s niekoľkými tvárami, z ktorých mi bolo zle, ale na tvári som mala stále úsmev. Uvidela som aj Vlada čo zobralo z môjho úsmevu.

Bola som doslova obkľúčená chlapmi, ktorý mi tak ublížili.  Nemohla som uveriť, že so všetkými Max obchoduje. Bolo tu veľmi málo ľudí, ktorých som nepoznala, práveže všetci poznali príliš dôverne mňa. V očiach som mala slzy a moje srdce splašene búchalo. Mala som silný stav úzkosti. Všetci Maxovi aj mne podávali  ruky a objímali nás. Bola som v tranze všetko som vnímala len z diaľky. Keďže sa dostali aspoň trochu od všetkých tých tvári a podávaní rúk, tak som sa vytrhla Maxovi a ušla na záchod.

Takto som si začiatok tohto večera naozaj nepredstavovala.

Kým príde SmrťWhere stories live. Discover now