Kým príde Smrť

15.kapitola

,,Zaplietol, Max. Zaplietol." šepla som pre seba a ani sama som netušila, či to počul.

                        **********
Ubytovali sme sa v hoteli v jednom apartmáne. Boli tam dve postele, tak som bola spokojná. Naobedovali sme sa v reštaurácii a Max ma tam nechal, s tým, že si ide niečo vybaviť.

Poprechádzala som sa teda sama po meste, keďže som to už viac-menej poznala. Nakúpila som si niečo, hlavne šaty na večer, a vrátila sa do hotela.

V izbe už stepoval Max.

,,Kde si toľko bola?" vyletel, keď som vošla.

,, Nakupovať?" opýtala som sa akoby to nebolo jasné a zdvihla tašky do vzduchu, nech ich vidí.

,,Bál som sa, že sa niečo stalo." priznal.

,,Ak si ma už raz uniesol, tak by si so mnou nemal cestovať. Len taká rada." zasmiala som sa a hodila veci na posteľ.

,,Hmm... Tak ťa nechám sa prezliecť. Uprav sa tak, aby sme mohli do 2 hodín vyraziť." povedal a chcel odísť.

,,Max? Bude tam aj niekto z toho minulého večierku?" snažila som sa nenápadne opýtať na Vlada. Nechcela som aby tam bol, no tušila som, že bude ako prvý na zozname.

,,Bude. Hlavne Sofia s manželom, môj brat možno a ešte jeden môj dobrý kamarát, ktorého ti predstavím."

,,Dobre." povedala som naradostnene: ,,Tak o 2 hodiny."

Povedala som a išla si dať kúpeľ.

                                            ***********

Pripravená som bola presne na čas. Mala som na sebe biele saty so zlatými topánkami. Max ma už čakal v obývačke apartmánu. Mal na sebe ako vždy oblek, ktorý tvorila biela košeľa, čierne sako, nohavice a kravata.

,,Pripravená?" spýtal sa.

,,Mám na výber?" zakýval s hlavou na znak nesúhlasu a vyviedol ma von.

Vila, v ktorej sa konal večierok bola ešte honosnejšia ako tá predtým. Videla som v živote všeličo, ale toto ma ohúrilo.

Vošli sme dnu, kde ma Max popredstavoval opäť veľkému množstvu ľudí, ktorých mená som si nemala šancu zapamätať.

Asi po hodine sa objavila aj Sofia s manželom. Viedli sme s nimi malú konverzáciu, keď ma upútala scénka, ktorá sa odohrávala medzi dvomi ženami. Jedná prišla k druhej a vrazila jej tak, že sa jej zlomil nos. O chvíľu na to prišiel nejaký chlap a ona sa naňho vrhla. Žene na zemi venovala opovrhujúci pohľad a povedala, že ten chlap je jej.

Max vedľa mňa sa zasmial a sklonil sa ku mne: ,,Už prišiel ten kamarát, o ktorom som ti vravel. Dáva si pozor na prvý dojem a očividne aj tá žena, s ktorou tu je, tak sa nečuduj a neskoč mu na to." zasmial sa znovu a odviedol ma k tomu chlapovi. Oňho sa najskôr tie ženy bili.

,,Rikardo! Rád ťa vidím, kamarát." Zvolal Max nadšene a podal mu ruku.

,,Max, aké prekvapenie! Teba som tu čakal najmenej." Zasmial sa a svoj pohľad presunul na mňa. Nevedela som či tá žena vedľa neho je jeho frajerka, ale asi jej neprikladal veľkú dôležitosť: ,,A toto žieňa? Nepovedz mi, že sa ti páčia mladé neskúsené žaby." Zasmial sa Rikardo.

,,Toto je moja priateľka Miranda, tak dávaj pozor na jazyk!" povedal a vzápätí sa zasmial: ,,Ty, ako vidím, si si našiel ženu svojej povahy!"

,,Toto je Alexis, moja milenka. Dajme tomu." zasmial sa ten chlap. Jeho milenka nás zoskenovala pohľadom.

,,Prepáčte, ale tu vám nikto neuverí, že spolu chodíte. Klamať vieš, Max," pohrala sa s jeho menom:,,Ale medzi vami nie je ani štipka vášne. Nie je medzi vami toto."
povedala chytila Rikarda a pritiahla ho do bozku. On sa toho hneď chytil a pritiahol ju k sebe najviac ako mohol. Jeho ruky putovali po jej tele a ja som začula slabé zastonanie.

Odvrátila som pohľad. Som jednoducho slaboch. Ona očividne nemala problémy s mužmi, to je mi jasné stačí mi sa na ňu len pozrieť. Boli sme veľké protiklady. Ešte aj šatami. Ona v červenej ako diabol a ja v bielej ako anjel. Sama som nevedela, čo zodpovedá skutočnosti.

Moje oči prechádzali radšej po miestnosti ako po bozkávajúcom sa páre predomnou. Zastavila som sa na osobe, ktorá práve vošla dnu. Bola som príjemne/nepríjemne prekvapená.

Stála tam moja najlepšia kamarátka z minulosti. Čo tu ona robí? Pýtala som sa sama seba. Vyrastali sme spolu, bola to dcéra jedného otcovho blízkeho spoločníka. Volala sa Ela.

Zaplavili ma spomienky. Myslela som, že spolu zostarneme a stále budeme robiť také hlúposti ako vždy. Po tom, čo som odišla si musí myslieť, že som mŕtva. A je lepšie, že teraz by ma ani nepoznala.

Odvrátila som pohľad až keď Max začal rozprávať.

,,Takže my nemáme vášeň? Vieš, my sa len neradi predvádzame narozdiel od vás, ale okey. Nech je po tvojom!" povedal a stiahol ma do dlhého a vášnivého bozku. Teda aspoň tak ma vyzerať. Mala som v sebe nejaký ten alkohol, tak sa mi 'spolupracovalo' lepšie.

,,Tak, Max, Alexis je len príliš zvedavá a stará sa do vecí, do ktorých jej nič nie je." povedal jej a spražil ju pohľadom, keď sme sa oddelili.

,,V poriadku, Riki. Rozlúčime sa s vami, už je neskoro. Dúfam, že sa ešte uvidíme." žiarivo sa usmial a podal mu ruku. Ja som urobila to isté. Rozlúčili sme sa s ostatnými a zmizli odtiaľ. V dverách som venovala posledný pohľad na moju najlepšiu kamarátku. Človeka, ktorý mi chýba asi najviac zo všetkého. Odkedy sme boli malé mali sme podobný osud, ale narozdiel odo mna nikdy by jej jej otec neurobil to, čo ten môj mne.

Dúfam, že ešte budem mať šancu sa s ňou porozprávať.

Keď sme prišli do haly hotela Max ma zastavil: ,,Čo takto jeden pohárik?"

Spýtal sa a ja som si po chvíli uvažovania povedala: prečo nie?

Išli sme, veď nemám čo stratiť, no nie?

Tak ahojte!

Tento raz som príbehy trochu prepojila a možno sa tu s Alexis a Rikardom nevidíme naposledy.😁😁😘😘😘

Pekný víkend!!!❤❤❤