Kým príde Smrť

5. kapitola

,,Nečakal som, že budete vidieť aj do mojej hlavy. Nevedel som, že tá malá bude s vami. Bol to taký malý bonus v môj prospech." zasmial sa: ,,Máte pravdu, chcem aby sme uzavreli dohodu."

,,Ak sa nič nestane mne ani Bii, tak budem súhlasiť. Ale upozorňujem vás, že nás bude jej mama hľadať."povedala som rozhodne. Bia je najdôležitejšia.

,,Chcem, aby ste tu ostali na neurčitý čas povedzme. Máte pravdu, ste moja priepustka. Vy aj Bianca budete ďalej žiť svoj život, len v inej krajine. Vy môžete aj naďalej robiť právničku, ale v menších prípadoch, samozrejme nie medializovaných. Viem, že je mama Bianci preč a zaplatil som, aby tam ostala ešte dosť dlho. Takže v tomto problém nebude. Obidve budete mať vlastnú ochranku, ktorá bude stále s vami a bude sa starať o to, aby ste ma nejakým spôsobom nepodrazili. Neublížim nikomu, ak nebudete robiť hlúposti. Nerád ubližujem ženám a ešte menej deťom." hovoril ľadovo odvážne a vyžaroval z neho rešpekt.

,,Súhlasím, ale Bia musí dostať kvalitnú rozprávku na vysvetlenie, prečo sme tu. A nechcem aby sa jej niečo stalo, za to mi budete musieť ručiť."

,,Dobre. V prvom rade si začnime tykať a v druhom Bii povieme buď, že sme starý dobrý známi alebo že spolu niečo máme."

,,Sme starí priatelia, Max." usmiala som sa, ,,Dúfam, že Bia bude mať veľa hračiek." zasmiala som sa a on na mňa nechápavo pozeral.

,,Si zvláštna, Miranda. Iná právnička by mi tu už hystericky hovorila všetky zákony a vyhlášky, ktoré som porušil, a vyhrážala by sa mi políciou."pousmial sa.

,,Ja nie som ako ostatné. Povedala by som, že si budeme rozumieť." povedala som a v tom vošla do miestnosti Bia.

,,Miranda, prečo sme tu?" opýtala sa ma a ja som ju zdvihla na ruky.

,,Bia, ja a Max sme starí priatelia. Chceli by sme trochu času stráviť spolu a keďže tu nie je tvoja mamina, tak tu ostaneme obe."

,,A budem ďalej chodiť do škôlky?" pozrela na mňa s nádejou v očiach.

Zasmiala som sa: ,, Áno, Bia. Ja budem chodiť do roboty a ty do škôlky ako predtým len v inom meste." Bia sa zamračila.

,,Prečó?" opýtala sa a hlavu si buchla do môjho ramena. Ja a Max sme sa na nej zasmiali.
      
                               ****

Prešlo pár dní a my sme sa začali aklimatizovať. Seimora som často nevidela, určite sa snažil vrátiť k svojej práci.

Ale vybavil mi prácu a Bia sa v škôlke stála dosť obľúbenou. Bolo všetko v poriadku až pokým neprešiel mesiac a s mesiacom prišla aj návšteva.

Bola som nachystaná na stretnutie s klientom. Biu už dávno odviezli do škôlky. Stretnutie malo byť o desiatej.

Schádzala som dole schodmi, keď v tom sa v obývačke objavil Seimor s ďalším chlapom, asi obchodným partnerom.

Keď počuli opätky, otočili sa na mňa.

,,A kto je táto hviezda, priateľu?" opýtal sa chlap, ktorého som už nikdy nechcela vidieť. Bolo mi z neho na vracanie.

Pod návalom všetkých tých spomienok a emócií ma striaslo. Z tváre sa mi vytratila všetka krv. Bol to vysoký svalnatý chlap s jazvami na jednej strane tváre a piercingom v obočí. Vyzeral ako z hororu a to, čo som s ním zažila sa tomu tiež podobalo. Stalo sa to niekoľko rokov dozadu, ale niektoré tváre mi v hlave ostanú navždy a najmä tváre ľudí, vďaka ktorým som bola závislá od pervitínu. Moje srdce kolabovalo.

,,Ach láska, už ťa čakám." natiahol ku mne ruku Max. Totálne zmenil príbeh, ale predpokladám, že tak to je pre mňa bezpečnejšie. Hrala som jeho hru, nahodila som falošný úsmev, ktorý som sa počas tých rokov naučila dokonale ovládať, a chytila sa jeho ruky, ktorá vzápätí skončila na mojom boku.

,,Toto je moja priateľka Miranda. Môj obchodný partner Vlado."

,,Teší ma. Netušil som, že máš takúto krásnu priateľku, Max. Takéto ženy by si si nemal nechávať pre seba. Mal si mi o nej povedať." Odporne sa zasmial a pobozkal mi chrbát ruky.

Mala som čo robiť, aby som to povedala:,,Potešenie je na mojej strane." Vyslobodila som si ruku a chcela som sa vytratiť: ,,Prepáčte, ale mám jednu schôdzku a nechcem meškať."

,,Pracovnú?" Nenechal sa odbiť.

,,Nie, s priateľkou." Nebola som sprostá keby zistil čo robím nedopadlo by to dobre. Maxovi som dala pusu na líce a pri odchode som započula jeho perverznú poznámku.

,,Ak by som ja bol s takou ženou nepustil by som ju od seba až kým by ma neporazilo."

Bolo mi zle a srdce som mala až v krku. Max mi dal k dispozícii auto, konkrétne audinu, do ktorej som si sadla a predýchavala moje stretnutie s minulosťou.