Lásku neoklameš

17.časť

Summer

Bola to Esther. Začala som cúvať. "Nemusíš sa ma báť. Horšie ako teraz na tom už nebudeš." Prehovorila potichu. Aj tak som na ňu vystrašená stále pozerala s kamenným pohľadom. "Čo tu robíš?" Tak na toto som zvedavá. "Urobila som z mojich detí monštrá. Dokonca aj z tej malej. Pykám za to." (Ja viem že slovo pykám by ste skôr čakali od svojej učiteľky slovenčiny ale nejako sa mi to sem hodilo. :D please don t kill me.) Takže ona tu bola celých 1000 rokov? "Nezávidím." Povzdychla som. "Neboj aj ty si raz zvikneš." Uškrnula sa. "Ťažko. Zatiaľ som vykorčuľovala z každej situácie takže aj toto zvládnem." Tak toto som ani ja nečakala. Ale bola to pravda. Doma ma čaká Kol, Rose a Kate... a všetci ktorý mi za ten čas prirásti k srdcu. Dokonca aj Nika som si svojím spôsobom obľúbila. Nedovolím aby mi to niekto vzal. Nech je to ktokoľvek a čokoľvek! "Odtiaľto sa nedostaneš." Povedala keď zistila čo mám na pláne. "A čo ty? Nezdala si sa mi ako nejaká vidina. Zabila si ma! 3 krát!" Vlastne až teraz mi došlo že keď som 4 krát zomrela tak za tri príčiny môže ona. Môj odpor k nej vzrástol ešte väčšmi. (Ďalšie “sexy“ slovo. :D) "Ale ja som mala úlohu. A nesplnila som ju. Preto som znovu tu." "A akú? Vyvraždit svoju rodinu?! Uvedom sa! To nebola tvoja úloha! To si si len ty nadžgala do tej tvojej sprostej hlavy! Celé si si to vymyslela aby si mala dôvod pre svoje psycho chovanie! Ty by si zavraždila ľudí ktorý sú pre iných všetko! A nepovedz že to cítiš inak... a bla, bla, bla! Tiež mám dieťa a za nič na svete by som jej neublížila!" Skríkla som na ňu. Môj hnev musel mať nejaký ten ventil. A mojím ventilom bola ona. A celkovo vrieskanie po ľuďoch bolo vždy mojím ventilom. "Rozkrikuj sa koľko chceš. Moje deti aj tak raz zomrú. Skôr alebo neskôr na ne dôjde ako na Finna." Povedala pokojne. "Myslíš tvojho osobného poskoka? Toho čo by ti zniesol aj modré z neba a ty si ho chcela zabiť?" "Finn tento život nemal rád. A asi aj preto že nemal ani čas si to skúsiť. Pretože ho Nik zavrel do rakvy!" Čo o čom trepe? "Čo?" Vyprskla som do smiechu. Tak väčšiu hlúposť ani nemohla vymyslieť. "Nesmej sa. Ten Nik ktorého poznáš nieje taký ako sa zdá. Vieš čo robil svojim súrodencom. Bodal do nich díky (neviem aké tam je i/y) a zatváral ich do rakvy. Rebekah, Elijaha, Finna aj Kola. Všetkých. To ti nepovedal však?" Tak toto ma zložilo.

O pol roka:
Rose

Plakala som. Trieskala, revala, vyhrážala sa. Nič nezabralo. Som slabá. Dostanem len jeden pohár krvi za týždeň. A to ani neni nejaká výhra. Málokedy to je ľudská krv. Zostáva mi jediná vec. Vypnúť ľudskosť!

Kol

Je to pol roka čo sú preč. Odišiel som z Paríža. Nechal som tam všetkých. Vykašlal som sa na nich. Myslel som že nájdem Dahliu. Ale nestalo sa. Boli preč, obe a navždy.

Tak je kratšia ale dala som. :) dúfam že sa páči...