Lásku neoklameš

13. časť ( moje obľúbené číslo)

Summer

Rýchlo som sa nádychla. "Kde som?" Povedala som nahlas. "To sa pytam aj ja kočka." Stál tam chalan približne v mojom veku. "Ale jedno viem, si mŕtva." Z oka mi vypadla slza.
Medzitým v tom istom čase:
Kol 
"Preber sa! Rozumela Summer! Ja bez teba žiť nechcem! Preber sa!" Kričal som pri jej mŕtvom tele. Prišiel Klaus. "Mikael tu už nieje ani Esther vsetko sme prehľadali" povedal smutne. "Tá mrcha za to zaplatí! Nech to je aj to posledné čo urobím je mi to jedno, zaplatí za to!" Sykol som. Klaus sa pozrel na Summer a v očiach sa mu zaleskli slzy. "Asi by to mala vedieť jej mama alebo tak." Prehodil. 
Späť k Summer:

"Nie nie som mŕtva! Kvôli nemu nemôžem! Nie, nie, nie, nesmiem umrieť!" Plakala som a zložila som sa. "Neboj môžem ty ho nahradiť!" Povedal a stále sa uškŕnal. "Ako sa opovažuješ?!" Vykríkla som na toho idiota. "Ani neviem ako sa voláš! A ani ma to nezaujíma." Zaumienila som si že sa vrátim späť. "Skúsim to." Zamrmlala som. "Čo?" Opýtal sa. "Drž hubu!" Zvreskla som na neho. Sadla som si na kolená a začala hovoriť zaklínadlo čo sa mi objavilo v hlave. Zrazu som pocítila niečo zvláštne a zrazu som otvorila oči a uvidela Kola. Skočila som mu okolo krku. On ma prekvapene objal tiež. Klaus na nás čumel akoby uvidel ducha. A vlastne to tak trochu bola pravda. Držal ma akoby to bolo naposledy. "Milujem ťa!" Povedal a ja som presne vedela čo mu na to odpoviem. "Aj ja teba." Usmiala som sa. Naozaj to bola pravda.

Na druhé ráno som sa zobudila v cudzej posteli. Vedľa mňa ležal Kol a spokojne odfukoval. Pozrela som na seba a zistila som že som normálne oblečená ako som bola včera takže sa nič nekalé nestalo. Uľavilo sa mi. V tom som cítila že na mňa pozerá. "Neboj nič sme nerobili." Zatváril sa pobavene. "Ja to len kontrolujem." Usmiala som sa. Dala som mu pusu. "Prečo som vlastne tu?" Spýtala som sa. "Naozaj si myslíš že by som ta nechal samú doma keď viem čo sa včera stalo?" Opýtal sa a ja som sa nad tým musela zasmiať.

Keď som sa pobrala domov tak ma zastavil. "Keď prídeš zavolaj mi ano?" Povedal mi to asi 10 krát. "Ano neboj." Zasmiala som sa a dala mu pusu. Tá choroba ma prešla hneď ako som vstala z mŕtvych. Jediné čo ma trápilo bolo že kto bol ten chalan. Mala som sa spýtať na meno. Keď som prišla domov už bola mama doma a to som v riti. "Kde si zas bola?" Spýtala sa. "U Niny. "Nevieš ako som sa bála, tie vyrazené dvere majú byť čo!" Všimla som si to až teraz že sme to neupratali. Mama ma objala. "Bála som sa zlatko že nás niekto vykradol ale nič nezmizlo. Neviem čo to má byť." Vzdychla. Bolo mi jej ľúto, naozaj. Ale čo som mala povedať: mami bol u nás Mikael a pokúsil sa ma zabiť. Nakoniec sa to aj podarilo jeho strelenej manželke. Ale neboj vstala som z mŕtvych tak je to v poriadku. Tak toto by asi nešlo. "Fajn idem sa prezliecť." Keď som isla hore všimla som si na zemi Mikaelovu krv. Rýchlo som ju umyla. To by bolo keby ju mama našla. Vliezla som do sprchy. Keď som vyšla tak som si dala moje naj šortky a tričko. "Idem von." Oznámila som mame keď som sa obúvala. "Kam?" Opýtala sa mama. "Von mami, von." Povedala som a utekala k Nine. Potrebujem aspoň chvíľu normálnosti. Zazvonila som. "Ahoj." Pozdravila ma nina keď mi otvorila. "Čaw" odzdravila som. "Už si v pohode?" Spytala sa ma. "Jasné to bolo len jednodňové."zasmiala som sa "Poď ďalej." Pozvala ma a ja som vošla. Chvíľu sme kecali a potom mi zazvonil mobil. Zdvihla som. "Si v pohode?" Ozval sa Kol s ustarostením hlasom. "Jasné len moja mama bola doma a to ma zaskočilo. Riešila tie dvere." Povedala som. "Aha. A nechcela by si zájsť na večeru?" Opytal sa už jeho typickým trúfalím hlasom. "Jasné tak o koľkej?" Spytala som sa a bola som rada že mi zavolal. "Prídem o 19:00 hej?" "Jasné." Povedala som a zrušila hovor. "Ja už musím ísť" povedala som Nine. "Tak skoro?" "Hej mama ma zhána." Zaklamala som. "No jasné tie vyhovorky si strč niekam. Som počula ten tvoj tón hlasu, to nebola mama." Zasmiala sa prevratila som oči a vyšla z dverí. Už som sa nevedela dočkať na Kola.

Toto je jedna z tých dlhších častí. Teším sa nabudúce.
PS: Aj sami vydíte ze som Summer nenechala zomrieť. :)