Lásku neoklameš

28.časť

Summer

Už sme v Paríži pár týždňov, je tu krásne. Vždy som sem chcela ísť. Rose už vypadá akoby bola už ročné dieťa. Je zlatá. Hnevá ma že nemôžem byť s Kolom ale musím ju ochrániť. Prácu som si hľadať nemusela. Ovplyvňovanie sa hodí.

Kol

Sú preč len pár týždňov a ja už som v prdeli. Kate sa urazila že som na ňu zvreskol. Rebkah a Elijah majú dosť starosti s Dahliou, Nik je furt ako nahulení a ja som v nepoužitelnom stave. Dúfam že sú v pohode.

Summer

Vzala som Rose na ruky. Sadla som si na gauč. "Tak čo budeme robiť zlatko?" Spýtala som sa jej akoby mi naozaj mohla odpovedať. Pozerala na mňa tými jej krásnymi očkami. Po mne ich rozhodne nemala. "Mama." Povedala a ja som na ňu prekvapene čumela. Ona mi povedala mama. Bola som v úžase. "Ano zlatko." Usmiala som sa na ňu. Keby to videl Kol.

O rok...

Rose sa rast spomalil. Vyzerá asi na 9 rokov. "Mami?" Spýtala sa ma. Vedela som že bude nasledovať tá najhoršia možná otázka. "Ano zlatko." Snažila som sa tomu celý rok vyhýbať. No dohnalo ma to. "Prečo tu s nami ocko nieje?" Spýtala sa. Stále som sa tvárila že si robím kávu. Do oči mi však nabehla slza. "On tu s nami nemôže byť." Povedala som potichu. Toto bola najbolestivejšia téma. "Prečo? On nás nemá rád?" Spýtala sa nechápavo. "Nie, nie to nieje pravda. Má ta veľmi rád. Ale nejde to pre tvoju ochranu." Dokončila som. Sadla som si na stoličku a položila si ju na nohy. Práve sme bývali v New Yorku. Museli sme sa často sťahovať. Bývali sme v hoteloch. Aby nás nenašli. "Takže je to moja vina?" Spýtala sa a do očí sa jej tlačili slzy. "Nie, tak som to nemyslela. Ale keď sa zbavíme Dahlii tak budeme všetci pohromade. Ja,  ty, Kol... ehm tvoj ocko, Bekah, Elijah, Kate a možno aj Nik." Povedala som. Na konci keď som spomenula Nika ma trochu zamrazilo.

Kol

Už sú rok preč. Ak sa mi Dahlia dostane do rúk zabijem ju. Práve som do seba lial druhú fľašku a prišla Bekah. "To stačí! Furt piješ. Nehovorím že som sa nikdy neožrala ale ty už ideš do extrémov. Človek by od tolkeho chlastu bol mŕtvy." Zvreskla a vytrhla mi fľašu z ruky. "Lenže ja nie som človek ale pôvodný upír. Takže mi tú fľašu vráť." Povedal som a vytrhol jej fľašu z ruky. "Fajn. Ale nezabudni že som ti to hovorila. Prídeš aj o to málo čo máš." Povedala smutne a odišla. Nič mi nezostalo. Summer je preč, Rose je preč. Čo mi zostalo? Nekonečný život plný chlastu, prebdených nocí a zabíjania. "Bekah mne už nič nezostalo." Povedal som keď odchádzala. "Zostalo! Máš mňa, Kate a Elijaha. Všetci traja sa o teba bojíme. Vieš, ak by ta to zaujímalo. To rodina robí!" Zvreskla a do očí jej naleteli slzy. Dohnať Bekah k slzám sa mi ešte nepodarilo. Vtedi mi to došlo. Najprv by som mal ale vytriezvieť. Tak som ale od zlosti mal chuť niečo zničiť. Schmatol som pohár a hodil ho o stenu. Trochu sa mi uľavilo. No na to aby sa mi uľavilo úplne by som potreboval plný kamión takých pohárov. Vyšiel som hore. Ľahol som si do postele. Tak rýchlo zaspať sa mi už dlho nepodarilo...

Tak hore máte jednu pesničku. Tá sa mi hodí ku častiam ktoré opisuje Kol. Ja osobne mám tú pesničku moc rada aj keď je trochu ponurá. Dúfam že sa aj vám bude páčiť...