Lásku neoklameš

2. časť

O 3 roky

Mám 17 no zvláštne je že posledný rok som Kola vôbec nevidela. Vždy keď prídem na našu imaginarnu pláž, nieje tam. Jediné čo mi zostalo je môj srdiečkovi náhrdelník. Momentálne sa venijem tímu roztlieskavačiek v ktorom som kapitánkou. Aspoň niečo.

Ráno sa zobudím ako vždy myslím na neho ale nemôžem s tím nič urobiť. Vbehnem do sprchy, oblečiem sa a vyrazim do školy. Zásadne neranajkujem lebo ked do seba nieco dám je mi zle.

Už som v škole je pondelok. "Všetko najlepšie." Príde ku mne zozadu Nina. Nina je moja najlepšia kamaratka. (Vlastne je jedna z dvoch najlepších kamaratok) "Ďakujem." Objala som Ninu. "Tak čo budeš mať oslavu?" Spýtala sa ma. Prevratila som oči. "No to vieš že hej." "Ale noták Summer. Momentálne si najoblubenejsia baba v ročníku. Musíš mať oslavu." Zaúpela Nina. "No nebudem mať oslavu ale cez víkend je prespávačka u mňa doma. Prídeš ty aj Katy." Usmiala som sa na ňu. "Jasné. Už sa neviem dočkať to bude super." Videla som že je celá vo vytržení. Zrazu prišla Katy. "Všetko najlepšie k narodeninám oslávenkina." Usmiala sa "Ďakujem" objala som aj Katy. "V piatok je u Summer prespávačka." Zahlásila Nina ktora bola z toho nápadu nadšená. "Jé super nemôžem sa dočkať." Tiež bola nadšená Katy. "Počúvaj odomna to nemáte ale vraj dnes príde nový chalan. Vraj je štvrták." Povedala pisklavím hlasom Katy. "Bože, ale určite ho ulový Wendy." zaúpela Nina. Wendy je štvrtácka a je kráľovná celej školy.  Chalana zatiaľ nemá  ale každý za ňou slintá. To sú idioty. "Máš pravdu. Tak načo to riešiť prečo by štvrták chodil s druháčkami." Zklesla som. Je to pravda. A Wendy mi ho určite nenechá lebo ma neznáša. Vyfúkla som jej totiž miesto kapitánky roztlieskavačiek. Ale stojí to za to. Zazvonilo a my sme sa pobrali na dejepis.

Keď mi skončila siedma hodina isla som s knihami do skrinky pre moju tašku. No zrazu som do niekoho vrazila a knihy s papierami sa mi rozleteli. "Prepáč." ospravedlnila som sa a začala zbierať papiere. Keď som sa postavila podal mi moje knihy. No keď som mu pozrela do tváre skamenela som a zbledla. "Ahoj Summer." Usmial sa na mňa akoby to bolo uplne normálne. "Kol?" Spytala som sa a stále som zabudla zatvoriť pusu od prekvapenia. "Dlho sme sa nevideli." Povedal a ja som stále stála v nemom úžase. Zatiahla som ho za roh do chodby kde boli labáky. "Počkať takže ty si naozaj tu. Ja som si ta nevymyslela?" Bola som stále ešte zaskočená. "No hádam si nemyslíš že sa ti ten náhrdelník objavil len tak na krku." Zasmial sa. "No ja neviem. Naozaj netuším." Hovorila som ešte stále trochu mimo. "No a ako by si si ma asi vymyslela?" Stále sa.mi smial. "Nesmej sa!" Povedala som ale už som bola už ako tak v pohode z toho šoku. "Fajn." Povedal "Ale nešla by si so mnou na kávu?" Opytal sa a rychlo dodal než skm stihla čokoľvek. "Veď máš narodeniny, platím. Nemyslela si snáď že som zabudol." Usmial sa. "Tak fajn ale budeš mi musieť na niečo dať odpovede." Povedala som a nečakala už ani minútu a ťahala ho zo školy.