Lásku neoklameš

12. časť

Summer

Zaspala som a pritulila sa k nemu. Potrebovala som niekoho. Naše šťastie však netrvalo dlho. Niekto totiž vyrazil dvere, Mikael! Zlakla som sa. "Nezabil som ta včera tak to urobím dnes" zavrcal. Ja som si predstavila ako mu uškvarím mozog. Chytil sa za hlavu a zvíjal sa na zemi od bolesti. Kol ma vzal a utiekol so mnou do izby. "Zablokuj dvere!" Vykríkol na mňa. "Ja neviem ako!" Ohradila som sa. Zrazu chcel vtrhnúť Mikael a ja som na obranu vystrelila ruky do vzduchu a Mikael sa nemohol dostať dnu. Kol sa zasmial. "Nemôžete tam zostať navždy ja si počkám." Povedal Mikael. "Mám nápad ver mi." Zašepkala som, a vyšla z dverí. "Aspoň ty máš rozum však?"povedal arogantne no ja som nečakala a uvalila mu s bejzbalovou palkou takú že sa zvalil na zem. Začala mu tiecť krv. "Ty mrcha!" Povedal a chystal sa ma zabiť no znovu som mu uvalila. Bol mŕtvy ale nie na dlho. Kol ma schmatol na ruky a utekali sme k nemu domov. Keď sme prišli poslal ma hore a nakazal mi zablokovať dvere. Klaus aj s Elijahom mu hneď prišli na pomoc. Hneď na to sa dovalila aj Bekah. Bežala som hore a v ruke som mala stále krvavú pálku. Zablokovala som dvere. Chcela som im pomôcť no bola som fakt slabá. Zrazu niekto začal arogantne tlieskať. Otočila som sa a zbadala ženu. "Som Esther." Predstavila sa a ja som skamenela. "Ja viem moji synovia ti asi povedali všeličo ale ja som taká neni. Ale pochop že čarodejnice sa hnevajú a ja nemám na výber. A predsa povedzme si pravdu sú to monštrá." Povedala a nahodila poker face. "Ty klameš! Kol nieje monštrum ani náhodou! Ani jeho súrodenci, rozumela?!" Skrikla som na Esther. "Myslela som že budeme kamarátky ale asi nie." Povedala a následne ma pritlačila o stenu.

Kol

Počul som hlas Esther, ak sa dostane ku Summer sme v riti. "Klaus, Esther je hore musím tam!" Zhúkol som a nečakala na jeho reakciu. Letel som za ňou len nech nieje neskoro. Keď som sa pred ňu postavil Esther sa na mňa znechutene pozrela a pustila Summer zo steny. Zohol som sa k nej. "Aké dojemné. Len je škoda že vy monštrá city nemáte." Zašklebila sa a následne ma šlahla o stenu. "Na ľudí na ktorých mi záleží si dovolovat nebudeš! Rozumela?" Skrikla Summer a odhodila ju na stenu. "Ty malá, drzá mrcha." Ohradila sa Esther. "A čo sa teba týka ty vypatlanec rozmaznaný..." pozrela na mňa. "Hovorila si mi aj horšie" zachripel som. "A ako?" Opýtala sa. "Tvoj syn!" Zhúkol som na ňu a pritlačil ju k stene. Ona mávla rukou a Summer letela z okna. "Nie ty odporná beštia!" Do očí sa mi tlačili slzy. "Neboj aj tak nič necítiš!" Zasmiala sa a zmizla. Skočil som z okna a pristál pri mŕtvej Summer. To bolo druhý krát za celý môj život čo som nechal slzy tiecť po lívcach. Bola mŕtva!

Nebojte Summer naozaj neumrela. Len som to musela nejako ukončiť. Ale veď posúďte sami o čom by to bolo keby Summer luskla prstom a Esther by navždy zmizla? Presne, o ničom. Tak sa môžete tešiť na ďalšiu časť.
PS: písala som to v autobuse tak tam môžu byť chyby
PPS: Ďakujem za 40 vote :3