Lásku neoklameš

37. časť

Kate

Kol ma večer prišiel uložiť do postele. Keď odchádzal nechcela som byť sama "Kol? Zostaneš so mnou?" Spytala som sa ale vedela som že zostane. Usmial sa na mňa a ľahol si ku mne. Chýbal mi, a moc. "Ako dlho ta Mikael vlastne mal?" Spytal sa. "1200 rokov. Striedali sa s Finnom. Ten bol ešte horší. Esther o tom nevedela." Povedala som a do očí sa mi tlačili slzy. Pritlačil si ma k sebe a povedal "To sa už nikdy nestane. Nedovolím to." Povedal a ja som prestala plakať. Naposledy keď som sa mala takto dobre som bola ešte človek. Vtedy keď som nevedela zaspať vždy ku mne prišiel Kol a bol so mnou až dokedy som nezaspala.
Kol

Bola tu po 1200 rokov a ja som sa ju nepokúšal nájsť. Som ale idiot. No teraz je tu so mnou, a už neodpustím aby jej ktokoľvek ublížil. Nikto Finn, Esther ani Qetsyah.
Summer

Ležala som v posteli a rozmýšľala na poslednými dňami. Je to naozj skutočnosť? Je tu naozaj malá 1200 rokov mučená upírka? Ktorá je zhodou náhod Kolova sestra? Nevedela som to pochopiť. Prišla Jenna. V poslednom čase ju moc nevídam. Je stále vonku s našim Dejepisárom. Bože keď mi to oznámila tak povedala "Aspoň máš jednotky isté." A ja som skoro dostala infarkt. No a päťky ak to dopadne katastrofálne. "Ahoj." Pozdravila ma Jenna. "Čav." Povedala som jej ale moc som ju nevnímala. Pozerala som dalej do telky v ktorej išlo že našli ďalšiu vraždu. No tak si dáme en ten tíčky a zistíme ktorý Mikaelson to bol. "Summer, mala by som sa ako tvoj 'poručník' porozprávať" povedala nervózne. Pozrela som na ňu. "Vieš v poslednom čase sa chováš divnejšie ako obvykle. Čo sa deje?" -No Jenna ja len, ako to povedať? Aha ja viem môj priateľ a jeho rodina sú pôvodný upíri a ich psychopaticka matka s ich psycho bratom ich chcú poslať do hrobu. Teraz sme našli aj ich malú upíriu sestru. No ich otec je mŕtvy tak aspoň toho som sa zbavila. A vieš že som potomkom najmocnejšej čarodejnice na svete.- takto nadherne som jej to mohla povedať. Asi by si myslela že som buď na mol alebo na drogách. "Neviem čo myslíš. Možno sa zmenilo že nie som stále doma ale veď som vonku s kamarátkami alebo s priaťelom." Povedala som. No čiastočne to pravda bola ale kamarátky som po pravde už tri dni nevidela. No sú prázdniny a ja som furt s Kolom alebo riskujem život. "No tak, môžeš mi to povedať." Pozrela na mňa Jenna. "Neviem čo ti mám povedať Jenna. Som v pohode." Len sa môj život na moje 17. narodeniny neskutočne skomplikoval. "Fajn, ale keby si sa chcela porozprávať chcem aby si vedela že som tu pre teba." Usmiala sa a odišla. Jenna keby si len vedela... pohľad som ďalej venovala telke. Večer malo ísť Vo štvorici po opici a tak som si to chcela pozrieť a odreagovať sa. Keď film začal zapozerala som sa, ale dlho to netrvalo a ja som zaspala.
Kol

Keď Kate zaspala skontroloval som okno či je poriadne zavreté, a odišiel. Nie preto aby jej nebola zima ale preto aby sa tam nikto nedostal. Zišiel som dolu. Nik na mňa furt zízal "Čo chceš?" Spytal som sa. "Čo je zač?" Odpovedal mi otázkou. Vlastne som až teraz zistil že to neviem. "Ak by bola hibryd bolo by to skvelé." Usmial sa Klaus. To malé decko nieje hibryd. "Keby bola hibryd dostala by sa od Mikaela aj sama." Odfrkol som. "A čo ak ju čarodejnice začarovali ako mňa? To by sa musela tiež premeniť." Usmial sa Klaus. Očividne ho to bavilo. "Nieje hibryd a ak by aj bola, nemusí sa predsa premeniť. Iba ak by chcela." Povedal som a nožík sa mi otváral vo vrecku. "A čo ak by chcela? Dovolil by si jej to?" Povedal Klaus a asi ho to fakt bavilo. "Ja neviem... ono nejde o to dovolím, nedovolím. Má vlastnú hlavu. A môže sa rozhodovať sama." Povedal som naštvane. Odišiel som do izby a zapol telku. Zaspal som.

Tak ďalšia kapitola. Keby ste chceli pridať niekoho pohľad v pohode napíšte do komentárov alebo do správ. Prosím len nie pohľad Niny alebo Katy lebo tie tam skoro nie su. Ďakujem za vote...