Lásku neoklameš

3.časť

Summer 

Keď sa Rose odtiahla, vletela som na Kola ja. Dala som mu pusu. Moc mi chýbal. Viem že nás čaká ešte Dahlia ale aj tak budeme spolu. "Chýbala si mi." Povedal keď som sa konečne odlepila. "Aj ty mne." Oprela som sa o neho. Rose si odkašlala. Pozreli sme sa na ňu. Obaja sme sa rozosmieli. Otvorili sa dvere vošla Bekah. "Vy ste sa vrátili." Zvískla a utekala k nám. "Wow, Rose ty si vyrástla." Pozrela na Rose. Tá sa usmiala na Bekah. Uvidela som Kate. "Summer!" Hneď ako ma uvidela ku mne skočila. Pozrela na Rose. "Nieje fér že ona behom dvoch rokov vyrastie na 14. Zatiaľ čo ja mám už cez 1000 rokov a stále mám 7." Zapišťala. "Keby si stále nefrflala." Usmial sa na ňu Kol. Znova sa otvorili dvere a vošiel zadýchaný Nik. Všetci sme na neho pozreli. "Má Elijaha a Freyu." Povedal a oprel sa o kolená. V tom si ma všimol. "Ešte len prídem a už máme problémy." Zahundrala som. "Idem s vami." Povedala odhodlane Rose. "Povahu má po tebe." Uškrnul sa Kol. "Nie nejdeš, neriskujem aby sa ti niečo stalo." Namietla som. "Zostaneš tu s Kate." Povedala som tvrdohlavo. "Prečo? Chcem pomôcť!" Skríkli obe naraz. Nik na nich nasrato pozrel. Obe si založili ruky na prsiach a sadli si na gauč. "Fajn." Zafrflala Rose. "A toto mám doma stále." Odfrkla si Kate. Odišli sme. Mali sme namierené ku Dahlii domov. "Kam?" Spýtala som za. Nik sa rozbehol, my ostatný za ním. Pribehli sme k obrovskému domu. Nemala som tušenie čo ma tam čaká.

Rose

Kate bola milá. Aj keď ju asi dosť žralo že som staršia. "Nechovaj sa ku mne ako ku malej. Nie som malá. Som staršia ako ty!" Okrikla ma keď som sa jej prihovorila ako decku. Keď neviem si pomôcť. "Tak fajn, ty veľká. Čo chceš robiť než sa vrátia?" Spýtala som sa jej. "Zase to robíš." Zavrčala. "Čo?" Spýtala som sa prekvapene. "Chováš sa ku mne ako ku malej. Pochopte už že nie som decko!" Skríkla na mňa a vybehla hore. Letela som po schodoch za ňou. "Kate, počkaj. Ja sa tu nevyznám." Zakričala som na ňu. "No a čo." Skríkla. "A pre to sa k tebe chovajú ostatný ako k decku. Lebo sa tak chováš sama!" Skríkla som naspäť. Chodila som z izby k izbe. Nikde nebola. Asi behala stále niekam inam. Je upír. "Odvolaj to!" Skríkla na mňa. "A čo?" Spýtala som sa nechápavo. "Nie som decko!" Odvrkla. "A čo ak to neodvolám?" Spýtala som sa. Neviem prečo to robím. Naozaj sa chová ako decko. Tak prečo by som sa jej mala ospravedlniť? Hovorí o tom aká je staršia a potom sa zachová ako totálne decko. Čo by mi povedala mama? Asi že sa mám chovať dospelo. "Fajn, prepáč. Nemala som ta nazvať deckom." Povedala som otrávene. Vykukla z dverí. "Opustené." Povedala. Tak toto bolo totálne dedinské...

Tak krátka ale neviem už ako pokračovať. Ďalšiu časť čakajte zajtra.