Lásku neoklameš

22. časť

Summer

Už je to asi hodinu čo som mŕtva. Stále sa snažím urobiť to kúzlo no nič. Žiaden výsledok, žiadne bolesti nič,nič a zase len nič. A navyše akoby to nestačilo tak tu je zas ten sprostý idiot ktorý sa mi len rehoce namiesto toho aby mi aspoň povedal ako sa volá. "Dáš mi už pokoj! Potrebujem sa sústrediť. Vieš ty vôbec čo to slovo znamená??" Pozrela som na neho. "Ach, zlatko som tu dosť dlho na to aby som ti niečo povedal. Vieš bola tu jedna čarodejnica, zomrela a znova sa jej podarilo sa oživiť ale potom..." urobil dramatickú prestávku "zomrela znovu a to sa jej už na ďalší krát nepodarilo. A čo z toho vyplýva?" Nadvihol obočie. "Že sa mala viac snažiť!" Utrúsila som. "Zle, vyplýva z toho to že ak sa ti aj podarí oklamať smrť tak na druhý krát to nepôjde. A ak pôjde znova zomrieš. Proste raz každý skončí MŔTVY!" Zdôraznil to sproste slovo. "Vieš možno keby si ten kurací mozog použil na rozmýšľanie tak by si zistil že sú veci za ktoré sa oplatí bojovať!" Skríkla som na neho a viac som si ho nevšímala. Kol musí mať o mňa starosti. Musím sa odtialto dostať. "Hej, ty!" Skríkla som na neho. "Ja?" Pozrel na mňa. "No nie ten strom! Poď sem." Prišiel a tiež si sadol. "Chceš sa odtiaľto dostať?" Spýtala som sa ale poznala som odpoveď. "To čo je za otázku? Jasné že chcem." Povedal a hodil na mňa ten pohľad. "Tak fajn ale najprv mi povedz ako sa voláš?" "Kai." Povedal a ja som vedela že to je len nejaká skratka nejakého mena ale bolo mi to jedno. "Fajn a teraz sa sústreď. Rozumel??" Pozrela som na neho prísnym pohľadom. "Hej." Prevrátil oči. "Počkať co vlastne si? Toto je nadprirodzeny očistec a ty si??" Vlastne až teraz mi došlo že to furt neviem. "Čarodejník." Pozrel na mňa a zatváril sa tak že som nevedela rozoznať na čo myslí. "Tak fajn teraz sa asi objavíš na mieste kde si zomrel hej?" Povedala som. "Fajn len už začni." Začali sme hovoriť to zaklínadlo a ja som znova cítila to čo predtým. Zdvihol sa vietor a.cítila som ako ma niekto obíma. Vedela som že to je Kol. A tiež som ho objala a rozplakala sa. Asi ho to zaskočilo ale len ma pevnejšie stisol. "Prečo to tak trvalo?" Spytal sa po chvíli. " Neviem nešlo to." Usmiala som sa ale až potom som si všimla že moje šaty sú cele zničené. Ani Kolov oblek nevyzeral najlepšie, bol celí od krvi. "Asi ma Jenna za tie šaty zabije že?" Zasmiala som sa. "No asi hej." Povedal keď pozrel na moje šaty. "Aspoň umriem šťastná." Usmiala som sa keď som sa zdvihla zo zeme. Keď sme prišli k nám a stáli sme pred dverami nečakane ma pobozkal. Neviem ako keď sme sa od seba odlepili moje šaty aj jeho oblek boli ako nové. Zasmiali sme sa. A ja som vošla do domu.  

Tak aby ste nepovedali že na vás kašlem tak tu je ďalšia časť. Taká kratšia a trochu o ničom ale je. No čo myslíte bude tam ešte Kai alebo upadne do zabudnutia. No to sa dozviete neskôr...
Ďakujem za vote...