Lásku neoklameš

25. časť

Summer

Poobede som išla von prevetrat si hlavu. Všetci asi ešte dospávali včerajšiu noc. Moc som sa nudila a tak som spravila niečo čoho som sa vždy bála. U nás v meste je v lese jeden dom. Drží pohromade len silou vôle ľudí ktorý sa boja aby nespadol. Dôvod: Museli by ho upratovať a to sa nikomu nechcelo. Vošla som a niečo som pocítila. Niečo zvláštne. Ale aj tak som vošla. Chvíľu som sa v ňom prechádzala ale nič som nenašla. Keď som zrazu pocítila ako podomnou niečo zavrzgalo. Hlavne žiadne prudké pohyby. No ani som nevedela ako prepadlo sa to podomnou. Asi som si zlomila nohu. Bola tam tma no všade sviečky. "Čo tu robíš?" Skríkol na mňa ženský hlas. "Prepáč ale nespadla som sem dobrovoľne." Odfrkla som. Zrazu sa všetky sviečky rozsvietili. Urobila som to ja aby som na ňu videla. No ona ich jedným pohybom zhasla. "Čo robíš? Potrebujem pozrieť ako zle som na tom s nohou?" Povedala som nahnevane. "Ty si kto?" Spýtala sa tá žena. Podľa hlasu som usúdila že môže mať tak 20 rokov. "Prečo by som sa ti mala predstaviť? Čo ak si sériový vrah?" Povedala som nafučane. "Ja som čarodejnica, ty si čarodejnica. Stačí ti to ako vysvetlenie." Povedala a už som počula že jej došli nervy. "Som Summer Jonesová." Povedala som a ona zatajila dych.
Kol

Summer sa neozvala, zase. Neviem či sa mám o ňu báť alebo to nechať tak. Predsa nieje malé decko. Vie sa o seba postarať. No ak pozriem na to že už 2 krát umrela nie som si až taký istý že je schopná sa o seba starať sama.
Summer

"Ty.. ty si Summer?" Spýtala sa tá žena. "Áno. Čo je na tom také úžasné?" Spýtala som sa podráždene. "Som Qetsyah. Ale volaj ma Tessa. Qetsyah znie moc staromódne." Povedala a rozsvietila sviečky. Ja som nevedela lapit dych. Ako to že je tu? Veď má vyše 2000 rokov. "Môžem sa spýtať ako to že si tu?" Spýtala som sa. "To je jednoduché. Zastavila som starnutie. Po stvorení Silasa už nič ťažšie nebude." Zasmiala sa ale mne do smiechu nebolo. No pozrela na moju nohu. Mávla rukou a vystrelila mi do nohy ostrá bolesť. Ale za pár sekúnd zmizla a noha bola v poriadku. Postavila som sa. "Ďakujem." Povedala som a pozrela na Qetsyah, teda pardon Tessu. "Nestojí za reč. A čo tu robíš?" Usmiala sa na mňa. "Prepadávam sa do starých pivníc." Zasmiala som sa. Ak by mi Tessa pomohla s Esther tak by sme mali oveľa väčšiu šancu.

Tak cawte. Ďalšia o ničom krátka časť. Teraz tu do nedele nebudem lebo idem na lyžovačku a pochybujem že by tam bola wifi.
Dnes dám asi ešte jednu časť.

PS: ano idem druhý krát lyžovať pre tých ktorý by neverlili.
PPS: obrázok Qetsyah máte na začiatku.