Lásku neoklameš

11. časť

Summer

Keď som už Kola nevidela tak som vošla dovnútra. "Kde si bola hladali sme ta vsade!" Povedala Katy. "To by ste chceli vedieť kde?" Namietla som. Viete bola som mojmu priateľovi vyťahovať kolík z bieleho dubu z hrude lebo ho zabodol jeho retardovany otec. Mimochodom je to pôvodný upir. Takto nádherne mohla znieť odpoveď. "To sa nedozviete." Usmiala som sa a odkracala do izby. "Fajn ja mám dosť ideme spať?" Opytala som sa. Naozaj som toho mala po krk. Toto nieje večer na aký by som bola zvyknutá, a myslím že som schytala zápal priedušiek. Ľahli sme si a ja som ihneď zaspala.
Ráno

Zazvonil mi mobil. Rychlo som zdvihla lebo som sa bála že by som mohla baby zobudiť ale ony tu už neboli. "Kto je?" Spytala som sa lebo som ešte neotvorila oči. "Hadaj?" Ozval sa známi hlas. Kol. "Som rada že si taký vysmiaty. Pretože ja ledva dýcham." Mala som pocit že umieram. Ja som tušila že som prechladla."Tak by som ta mohol ísť skontrolovať či si v poriadku." Navrhol. "Fajn ked pojdu baby zavolám ti." Zložila som a došla dole. "Ahoj."pozdravila som rozospato. "Ou, ty nevyzeraš dobre." Zhodnotila Nina. "Viem je mi nanič." Posadila som sa aby som nespadla. "Mali by ste ísť aby ste niečo neschytali." Povedala som a pochopili to. Keď vypadli predsa som Kola ohlásila. Naozaj mi bolo zle a mama tu nebola aby sa o mňa starala. Ani som nevedela už stál pri dverách otvorila som. Pozrel na mňa. "Ty si naozaj poriadne prechladla. Je mi ľúto že to kvôli mne." Bože nech sa necíti zle kvôli mne. Tieto reči ma hnevali. Nieje to kvôli nemu, to ja som tam prišla z vlastnej vôle. 
Kol

"Poď" vzal som ju na ruky a položil na sedačku. "To je v pohode ja nemusím ležať." Prevratila oči a hneď na to zakašlala. "No jasné, to vidím." Zasmial som sa. Neviem prečo sa takto chová? Veď nikto od nej nechce aby išla na pol roka ležať do nemocnice. Len chcem aby si na chvíľu ľahla.