25.časť

385 32 2
                                    

Summer

Otvorila som oči. Pozrela som na miestnosť okolo seba. Tá istá izba v ktorej som porodila. Zložila som nohy z postele. Postavila som sa a išla k zrkadlu. Pozrela som na seba. Štíhla, nízka ako vždy. Po obrovskom bruchu ani stopy. Možno to bol len sen, buchla som sa do hlavy. Zrazu som niečo započula, bol to rozhovor zdola. Ale prečo... už mi to došlo. Skôr ako som sa z toho šoku spamätala otvorili sa dvere. Stál tam Kol. Hodila som sa mu okolo krku. Tiež ma objal. "Som upír?" Spýtala som sa keď ma pustil. Prikývol. "A čo Rose? Je v poriadku?" Chcela som vedieť ako dlho som bola mimo. No skôr som sa musela spýtať na ňu, moju dcéru. "Ano v najlepšom. Bekah ju nechce dať z ruky." Zasmial sa. "Idem ju pozrieť." Povedala som a chcela ísť ale chytil ma za ruku. "Čo je?" Spýtala som sa podráždene. "Je na pol človek. Musíš sa najprv premeniť." Skúmavo som na neho pozrela, nakoniec som prikývla. Vyšli sme na balkón. "To mi toho človeka prinesieš?" Spýtala som sa so smiechom. "Nie tak celkom." Uškrnul sa a rovno z druhého poschodia skočil dolu. "Teraz ty!" Zakričal na mňa. "Nemusíš tak kričat počujem až moc dobre." Chytila som sa za hlavu. Totálne mi vybrovala. Počula som všetko, aj to čo som počuť nemusela. "A zabudni, ja neskočím." Dokončila som. "Nič sa ti nestane." Zasmial sa a čakal na mňa. Ja som sa neochotne vyškriabala na zábradlie. Držala som rovnováhu až moc dobre. Skočiť som ale nedokázala. Tak som sa otočila chrbtom. Nadýchla som sa a naklonila. Asi pár sekúnd som letela. Ten pocit bol krásny, proste nádherný. Pristála som v Kolovom náručí. "No vidíš že to išlo." Zasmial sa a zložil ma na zem. Išli sme do parku a tam som si vyhliadl toho 'vyvoleného' ktorého krv ma premení. Pristavila som sa a pozrela jej do očí. "Nebudeš kričať." Povedala som. Pod očami sa mi objavili žilky a zuby sa mi predĺžili. Zakusla som sa jej do krku. Začala vytekat krv. Hltala som a chcela som stále viac. Nakoniec som počula že jej srdce prestalo biť. Ochabla mi v rukách. Bez milosti som ju pustil na zem. Predtým som jej vzala šatku čo mala na krku a utrela si s ňou pusu, ktorú som mala od krvi. Otočila som sa predo mnou klačal Kol. V ruke držal krabičku. "Summer Jonesová, urobíš ma tým najšťastnejším mužom a vezmeš si ma?" Spýtal sa. Mne z očí vyliezli slzy od radosti. "Ano." Zapištala som a objala ho. Dal mi prsten. Bol strieborný a v strede bol modrý kameň. Bol to slnečný prsteň. Vyrazili sme domov. Chcela som konečne vidieť Rose.

Konečne sme tu. Stála som pred dverami a nakoniec som ich otvorila. Všetci boli v obývačke a v tom som uvidela Rose. "Je nádherná." Vzdychla som. "Chceš si ju podržať?" Spýtala sa ma Bekah a podávala mi moje dieťatko. Vzala som ju na ruky. V tom som si niečo všimla. "Ako dlho som bola mimo? Vypadá akoby mala už pár týždňov." Bola som prekvapená. "Bola si mimo dva dni. Rastie rýchlo. Až neprirodzene rýchlo." Povedal ustarostene Elijah. Až teraz som si všimla že tu nieje Nik. "Kde je Klaus?" Spýtala som sa. Prečo som ho tk vlastne oslovila? "Neviem, asi zase vo svojej izbe." Povedal Kol. "Musím ísť niečo vybaviť." Povedala som a podala opatrne malú Kate do rúk. Vyliezla som po schodoch. Rozleteli sa dvere na Nikovej izbe a ja som vstúpila. Niečo maľoval. Keď sa otočil do ksichtu mu hneď vletela facka. "To máš za to. Ty vieš čo!" Zavrčala som. Ako ma mohol pobozkať? A ešte ma aj pri nútiť aby som na to zabudla? Niekedy sa chová ako totálny idiot.

Tak táto časť je len z jedného pohľadu ale najviac sa mi to tam hodilo. Tak čo páči?

Lásku neoklamešWhere stories live. Discover now