THE FLAWS OF BEING FLAWLESS

chapter 41

   "Bolo to naozaj výborné, ďakujem," prinútila som sa povedať. Odložila som príbor na kraj taniera, ktorý som následne mierne odsunula. Cedric skutočne pozoroval každý jeden môj pohyb a nepríjemne ma skúmal.

   "Takmer nič si nezjedla. Nechutilo ti to?" spýtal sa skôr s podozrením ako s obavami.

   "Vravím, že to bolo výborné. Len nie som až tak hladná," mykla som plecami. Nenápadne som si rukami schovala brucho, akoby to malo stlmiť hlasitosť môjho prázdneho žalúdka. Pravdou bolo, že by som najradšej zjedla trikrát toľko, ale nie teraz, keď ma ovládla nervozita a ledva som dýchala. "Pomôžem ti upratať a potom môžme trebárs. . . ja neviem, zapnúť si film? Alebo máš ešte nejaký plán?"

   "Film môže byť," usmial sa napokon. "Ale na upratovanie zabudni. Si hosť, pozval som ťa."

   "Navaril si," pripomenula som mu. "Neodpadnú mi ruky, ak mi dovolíš aspoň umyť riad. Navyše, ty už si mi ukázal, že si dokonalý vo všetkých smeroch. Dovoľ mne ukázať ti, ako bezchybne viem umyť riad."

   Cedric sa rozkošne zasmial. Na malý moment som si myslela, že povolí, no potom aj tak iba s úsmevom pokrútil hlavou. "Máme umývačku. A ty máš teraz inú úlohu – vybrať film."

   Moja úloha bola náročnejšia než sme si obaja mysleli. Ukázalo sa totiž, že Cedric má najradšej komédie alebo niečo akčné. Občas si pozrie aj horor, ale nevyhľadáva to. Nerád sa bojí. Romantické ho nebavia – typický chalan. Ale čo ma najviac prekvapilo, bolo to, že nikdy nevidel Harryho Pottera.

"Myslím, že toto je dokonalé zakončenie nášho rande. Nič nie je romantickejšie, ako keď si chalan pozrie film kvôli babe," rozmýšľala som nahlas, zatiaľ čo sa odohrávala scénka so stovkami padajúcich listov z Rokfortu v dome Dursleyovcov. "Ako je vôbec možné, že sa voláš Cedric, ale Harryho Pottera si nikdy nevidel? Máš meno ako jedna dosť dôležitá postava."

Pousmial sa, no tento úsmev už nebol tak hrejivý ako všetky tie úsmevy pred ním. "Som rád, že sa ti naše rande páči. A že si ho užívaš viac ako to prvé."

Vymenili sme si vrelé úsmevy predtým, ako sme svoju pozornosť opäť zamerali na film. Netrvalo dlho, kým som ale prichytila Cedrica pri tom, ako sa venuje svojmu telefónu. Buď vycítil môj pohľad, alebo to bola len náhoda, no odrazu zdvihol hlavu, iba sa na mňa pousmial a telefón odložil nabok. Keď si však Harry vyberal prútik u Ollivandera, Cedric mal v ruke svoj mobil znova.

"Počuj, ak ťa to nebaví, pokojne to môžeme prepnúť na niečo iné. Alebo pôjdem domov, ak si už unavený," povedala som, keď už som sa začínala cítiť naozaj nepríjemne.

"Nie, kľudne to dopozeraj. Som rád, že sa bavíš."

Otočila som sa viacej k nemu, hlavu si opierajúc o operadlo ich koženého gauča. So Cedricom sa nám stretli pohľady, na čo sme sa na seba chvíľu iba tak mlčky dívali. Nevyzeral znudene, no i tak to bolo trochu divné. Prišla som predsa preto, aby som trávila čas s ním, nie preto, aby som pozerala Harryho Pottera sama so sebou.

"Chcem sa baviť s tebou," hlesla som. V jeho očiach sa zablyslo a mne až vtedy došlo, ako moja požiadavka v skutočnosti vyznela. A v ten moment mi to došlo.

Za celý ten čas som na Darrella nepomyslela ani raz, zopakovala som si v hlave. No nie som si istá, či mi k tomu dopomohol Cedric alebo Harry Potter.

Každopádne, existuje len jeden spôsob, ako to zistiť.

Náš chvíľkový očný kontakt som využila takmer v tej istej sekunde, čo sa mi táto myšlienka vynorila v hlave. V okamihu som sa načiahla k nemu a rukou si jeho hlavu pritiahla bližšie k sebe. Cedricove oči žiarili očakavaním, kým som sledovala jeho pootvorené pery. Nedovolila som si váhať pridlho a prilepila sa na jeho pery jedným rýchlym pohybom, aby som nemala čas vycúvať.