"Neznášam to tu," zamrmlala som si sama sebe pod nos a vyvalila som sa na jej posteľ. Vnímala som, ako Harley nervózne pobehuje po jej izbe, no nemala som dostatok energie na to, aby som zdvihla hlavu a pozrela sa, čo robí.

   "Ach, Alissa," povzdychla si. Počula som, ako otvorila dvere na jej obrovskom šatníku a ako posúvala vešiaky zo strany na stranu. "Nemôžeš sa tu ukázať takto oblečená a dovoliť ľuďom, aby ťa videli. Budú rozprávať. Už nie si obyčajná Alissa Strattonová ako kedysi, zvykni si na to."

   "Chcem späť svoj starý život," neprestávala som snívať. Tento raz ma však Harley počula, čo mi dala najavo tým, že po mne hodila akýsi kus oblečenia.

   "Nie, nechceš, lebo v tom som nebola ja!"

   "Aj tak ho chcem," odvetila som, no oblečenie skrývajúce moju tvár blokovalo moje ústa pri rozprávaní, takže toto už pravdepodobne nepočula.

   Odhodila som tie veci nabok, sadla si a zmätene sa snažila vyhľadať Harley. Stála vo dverách jej šatníku, opierajúc sa o ich rám a s rukami založenými na prsiach na mňa prísne hľadela. Oblečenie, ktoré mi hodila boli tmavomodré šaty. Boli vo farbe nočnej oblohy. Vyzerali dobre, no neexistovala šanca, že toto si na seba niekedy oblečiem. Boli príliš krátke a veľa toho ukazovali.

   "Toto si neoblečiem," povedala som rázne. Jej prehováranie som čakala presne za tri. . . dva. . . jedna. . .

   "Ale áno, oblečieš. Mne sú malé a ty si nižšia a útlejšia, takže ti sadnú lepšie ako mne."

   "Neoblečiem si ich," trvala som si na svojom. Prišla som sa sem len opiť a zabudnúť na posledné udalosti v mojom živote, nie zbaliť ďalších chalanov, ktorí mi časom aj tak len zlomia srdce. To je vlastne dosť dobrá myšlienka. Odteraz budem chodiť oblečená len takto, aby som sa vyhýbala akýmkoľvek sympatiám. "Buď mi vyberieš niečo menej vyzývavé, alebo ostávam v tomto."

   Harley prevrátila očami a porazenecky si povzdychla. Zmizla vo dverách jej šatníka a vrátila sa s koženými legínami. Zakývala som hlavou na znak nesúhlasu, na čo znova len prevrátila očami a na druhom vešiaku mi ukázala čierne úzke rifle s vysokým pásom. To už vyzeralo omnoho lepšie ako tie jej extravagantné kúsky.

   Môj top mi dovolila mať na sebe, no mikinu zo mňa doslova vyzliekla, spravila z nej jednu veľkú guľu a odhodila ju kamsi do rohu jej izby. Veľa som toho nevnímala, horela mi tvár a obraz sa mi rozdvojoval. Konečne som sa dostala do takého stavu, aký som po poslednom týždni súrne potrebovala.

   "Dobre, ideme sa baviť!" zvískla som, veselo poskočila na mieste a vytiahla som Harley z jej izby. Nebola som si istá, či ju vôbec stihla zamknúť, no i tak poslušne kráčala za mnou až do ich obrovskej obývačky, v ktorej bol neoficiálny tanečný parket. S Harley sme sa začali vrtieť do rytmu, alebo skákať, záleží od toho, aká hudba zrovna hrala. Bolo však vidno, že ona ešte nie je dostatočne opitá, pretože sa neliepala po mne ani po nikom inom, čo u nej býva zvykom vždy, keď je pod parou.

   Obzrela sa okolo seba, akoby niekoho hľadala a po chvíli sa nahla k môjmu uchu. "Musím ísť nájsť Masona. Bav sa."

   Neviem, či som prevrátila očami, alebo som len chcela. A vlastne vôbec netuším, či som jej na to niečo povedala. Videla som len jej ružové šaty, ako sa mi v diaľke strácajú z dohľadu.

   Samú ma to až tak nebavilo. Nudila som sa. Ľudia tancovali okolo mňa v pároch alebo v celých skupinkách. Hoci si ma teraz už nikto nevšímal, aj tak som sa cítila odveci. Rozhodla som sa teda vypariť, prinajlepšom nájsť Lydiu alebo aspoň Milesa. Kohokoľvek známeho, s kým sa porozprávam. Miesto toho som však skončila pred domom na schodoch, rozprávajúc sa s Dwayneom o jeho sestre Melisse.

THE FLAWS OF BEING FLAWLESSWhere stories live. Discover now