THE FLAWS OF BEING FLAWLESS

chapter 37

   Súhlasil. V podstate nemal na výber, lebo som bola dohodnutá s Harley a nemohla som to na poslednú chvíľu rušiť. Už po ceste domov som si s ňou písala a pochopiteľne, nechcela to riešiť cez telefón. Sľúbila som jej, že dnes večer prídem k nej. Bola som zvedavá, ako dopadla v piatok u lekára a stále som sa pohrávala s myšlienkou, že jej poviem, čo sa stalo medzi mnou a Darrellom. No bol to dosť hlúpy nápad. Hoci som ju mala rada a verila som jej, neviem, či by som o tom niekomu mala povedať.

   Vybrala som si veci zo svojho kufra, ktorý som mala so sebou na chatu. Bolo tam veľa vecí, ktoré som ani raz nepoužila a bola som lenivá hrabať sa v skrini, tak som z kufra vytiahla prvé veci, ktoré mi prišli pod ruku. Boli to čierne voľné nohavice a béžový top. Pri hľadaní rifľovej bundy som narazila na čiernu známu látku, ktorú som od jej kúpy nemala na sebe ani jeden jediný raz. Boli to tie šaty, ktoré som si kúpila kvôli Darrellovi.

   Skrčila som ich do jednej veľkej guli a hodila ich pod posteľ. Najlepšie bude, ak na ich existenciu úplne zabudnem. Potom ich nájdem niekedy po strednej a budem sa smiať na svojej vlastnej hlúposti.

   Po príchode k Harley som priveľmi komunikatívna nebola. Ona ma stiahla do objatia a stískala ma minimálne desať minút v kuse, akoby ma nevidela polroka. Neskôr sa vyvalila na jej posteľ a vyrozprávala mi príbeh, ako jej otec takmer vyhodil Noela, lebo zmizol na niekoľko hodín bez ohlásenia, a popritom bol celý čas s ňou u gynekológa. Nakoniec mu Harley zachránila krk tým, že povedala, že boli spolu na rande. Harleyin otec ani tým nebol nadšený, ale usúdil, že to bol len ďalší šialený nápad jeho dcéry, a že ten úbohý chlapec za nič nemohol.

   "Dostaň sa k veci. Čo ti povedal lekár?" súrila som ju. "Bude malý Mason či nie?"

   Prevrátila očami a päsťou ma udrela do ramena. "Nie, našťastie nebude malý Mason! Len si zo mňa uťahuj. Veď počkaj, keď začneš viesť aktívny sexuálny život aj ty! Hneď ťa prejde smiech."

   Zahryzla som si do pery a mimovoľne si prstami vošla do vlasov. Náhle som zostala bez slov, nevediac, ako reagovať, čo povedať. Nemohla som jej povedať pravdu, či som chcela, či som nechcela. Nikto by sa nemal dozvedieť, že som hlúpa a urobila som niečo, čo som vedela, že neskôr budem ľutovať.

   "Ibaže by. . ." vypískla Harley nadšene. Zasekla sa v pohybe a s úsmevom si premeriavala moju tvár. "Ibaže by sa stalo niečo, o čom neviem! No tak, von s tým!"

   "Ale prosím ťa, čo by sa malo stať?" hrala som sa na sprostú. "Nič sa nestalo. Jediná zaujímavá udalosť je, že som sa dozvedela—"

   "Nie, nie, nesnaž sa to zahovoriť. Ja som videla ten výraz! Poznám ho!" nenechala sa odbiť. Natešene zatlieskala rukami a cerila sa ako malé dieťa na Vianoce.

   "Harley," oslovila som ju trasúcim hlasom. V tej chvíli sa ma už zmocňovala panika a premýšľala som, že sa rozbehnem a vyskočím z okna. V tomto dome majú vysoké stropy a táto izba je na druhom poschodí, čo znamená, že mám aspoň malú šancu zomrieť.

   "Prečo mi to nechceš povedať? Neveríš mi?" skrčila obočie. Vyzerala, že sa hnevá. Chápala som ju, no musela chápať aj ona mňa – očividne mi bolo nepríjemné o tom hovoriť. "Alissa, si jediná, komu som povedala o mojom možnom tehotenstve! Prečo mi nedôveruješ? Vieš o mne toľko vecí, dokonca som ti zverila ten posratý denník!"

   "Ja viem, ja viem. Prepáč. Len o tom skrátka nechcem hovoriť."

   "Ako chceš," mykla plecami, urazene si zakladajúc ruky na prsiach.

   Najradšej by som jej povedala, čo som sa dozvedela o mojej mame, no nemohla som, keď sa takto správala. Bola ako malé dieťa, ktoré netúžilo po ničom inom, len dosiahnuť si svoje. Bohužiaľ, tentokrát som jej nemohla dať, čo chcela a mohla sa snažiť akokoľvek.