THE FLAWS OF BEING FLAWLESS

chapter 30

Neveriacky som zúžila oči a prepichla Darrella pohľadom. Neverím, že uvažuje týmto smerom. "Problém je, že ty si myslíš, že všetko záhadne vyliečiš jedným sprostým prepáč. Nazval si ma štetkou, Darrell, a to len preto, že sme sa raz bozkávali! Obaja sme sa predsa zhodli, že to bola chyba a viacej sa to nebude opakovať. Ale ty sa aj tak ku mne naďalej správaš ako kretén."

"Ja len. . ." začal, no zvyšok vety sa mu zasekol kdesi v hrdle. "Dobre, nechcem donekonečna rozoberať jedno a to isté. Nechali sme sa uniesť. A ja sa správam ako idiot, lebo taký proste som. Ak sa ti to nepáči, nemusíš sa so mnou vôbec baviť."

Rada by som, keby sa to nezdalo také nemožné.

"Som otvorený k ľuďom, Alissa. Ak ti chcem niečo povedať, poviem ti to, či ťa to raní alebo nie," rozhodil rukami predtým, ako sa znova krátko napil. "A nie je pravda, že ťa neznášam, len ma neskutočne irituje, ako sa mi snažíš dostať pod kožu."

"Ja sa nesna—"

Darrell ma nepustil k slovu. "A najhoršie je, že sa ti to darí."

Čo, dopekla?

"Čože?" vyhŕkla som zmätene. "Nesnažím sa ti dostať pod kožu, to je nezmysel! Len ťa chcem pochopiť! Raz som s tebou a myslím si, že si fajn, že s tebou rada trávim čas. A o pár hodín na to sa začneš správať ako úplne iná osoba a ja neviem. . . neviem, čo si mám o tom myslieť. Chcem ťa chápať."

"Ani ja sám seba nechápem!" vyhŕkol a vzápätí na mňa zmätene zažmurkal, akoby ani nevedel, čo hovorí. Nečudujem sa, že si nerozumie. "Chcem povedať. . . ja neviem, odkedy som prestal piť, som zmätený. Robím hrozné veci. Preboha, vyspal som sa s frajerkou môjho najlepšieho kamaráta! Čo som to za človeka?"

Rada by som mu povedala, že nie je zlý človek. Rada by som mu povedala, že to, čo urobil, nie je zlé. Ale bolo by to klamstvo, hoci neviem, aký v skutočnosti Darrell je. Môžem vychádzať len z toho, aký je ku mne. A podľa toho teda nemôžem tvrdiť, že je dobrý človek, ale nie je ani zlý.

"No, občas sa veru chováš kruto," hovorila som čo najviac úprimne, ako to šlo, ale bez toho, aby som ho nejakým spôsobom urazila. "Ale to z teba ešte nerobí zlého človeka."

Darrell presunul pohľad opäť na mňa a podozrievavo si obzeral moju tvár. "Prečo si na mňa ešte stále milá?"

Potlačila som úsmev, lebo som vedela, že hoci jeho tón hlasu znel milo, v skutočnosti bol mojím postojom k nemu prekvapený. A náš rozhovor nikdy nemal byť priateľsky.

Po dlhšom váhaní som sa konečne odhodlala a posadila som sa na voľné miesto vedľa neho. Nebol to až tak veľký kameň, takže sme boli na sebe natlačení – naše kolená sa o seba opierali a naše ruky tiež, i keď som sa silou-mocou snažila od neho držať ďalej. Z jeho tela vyžarovalo príjemné teplo tak ako vždy a tentoraz, okrem jeho typickej vône, som z neho cítila aj alkohol.

"Lebo taká proste som," mykla som plecami, snažiac sa ignorovať nepríjemný pocit, ktorý mi nadobudol fakt, že Darrell je opitý a pravdepodobne si zajtra z nášho rozhovoru aj tak nebude nič pamätať. "Miles mi povedal o tvojom probléme s pitím."

"Nehovor," zatiahol ironicky, akoby o tom už dávno vedel. "Vlastne som si myslel, že si už stihla prečítať celý Oliviin denník a už dávno o nás všetko vieš."

"Nečítala som ho. O tebe som nečítala."

"Prečo?" neveril mi. "Nezaujímam ťa?"

"Nezaujímaš," odvetila som sucho. Bola to lož a nebola som si istá, či to Darrell vedel. Miesto akejkoľvek reakcie sa len napil a zase zameral svoju pozornosť pred seba. Rozhodla som preto zmeniť tému. "Nie som si istá, či by si mal piť."