Vyšla som z väznice a namierila som si to na adresu, ktorú mi dal. Tá štvrť bola jednou z najhorších v meste.
Zastavila som na ulici pred nejakým slušne vyzerajúcim barákom. Daľej som išla pešo. Viem, aké je to nebezpečné, ale práca je práca.
Bola som na 'križovatke' medzi panelákmi, keď ma niekto zozadu schmatol a pritlačil o stenu budovy. Hneď ako som toho chlapa zbadala vedela som, že to bude priateľ Seimora. Takýchto ľudí poznám príliš dobre na ženu môjho terajšieho postavenia.
,,Zozobaná panička v tejto štvrti? Niekto ti niečo ukradol, dievčatko." opýtal sa so škodoradostným úsmevom.
,,Určite by ste o tom vedeli prvý, nie?" opýtala som sa hrdo so zdvihnutou bradou.
,,Pekná a drzá, to sa mi páči." povedal mi a začal ma obchytkávať. Ruky si presunul na môj zadok.
,,Daj tie ruky preč, lebo ti ich odrežem!Tvoj šéf by nebol nadšený, že obchytkávaš jeho právničku." oznámila som mu škodoradostne. Odskočil odo mňa akoby sa popálil.
,,Čo odo mňa chcete?" zavrčal značne vyvedený z miery mojimi slovami..
,,Máte byť jeho svedok na súde, tak som sa s vami prišla porozprávať."
Poobzeral sa a rozkázal mi:,,Tu to nie je bezpečné, poďte so mnou." Nebolo to najbezpečnejšie, ale keď z neho mám niečo dostať musím ísť s ním. Nič neurobí pokiaľ bude vedieť kto som. Vlastne som ho ja prišla hľadať a on si našiel mňa. Zasmiala som sa v mysli.
Zastali sme na druhom poschodí nejakej rozostavanej budovy.
,,Čo odo mňa chcete vedieť?"
,,Okolnosti tej tragédie plus vám vysvetliť, čo budete hovoriť ."
,,Bez povolenia vám nepoviem ani slovo!"
,,Myslela som si." z tašky som vyhrabala papiere, ktoré som pred nedávnom podpísala. Podala som mu ich a on si ich prečítal. Tak ako som si myslela, polovici z toho nerozumel. Vysvetlila som mu to a on mi povedal to najhlavnejšie.
******
Po pár hodinách v opustenom sklade som sa odtiaľ konečne dostala. Musela som zájsť ešte za jednou ženou. Pokiaľ tomu dobre rozumiem, tak v tú noc spolu spali, a preto mu musí poskytnúť alibi. Moja chuť rozprávať sa s takýmito ľuďmi klesala čoraz viac. Určite to bude nejaká štetka na 20 cm podpätku, s takým výstrihom, že jej bude vidno až do krku.
Zazvonila som a po minúte som začula klopanie podpätkov. Nemýlila som sa.
,,Čo tu chcete?!" vyštekla na mňa vulgárne prežúvajúc žuvačku.
Niekedy ma tak štve, že sa musím milo rozprávať s takýmito ľuďmi: ,,Dobrý deň, som Miranda Raptic, právnička Maxa Seimora."
,,Čo ten sexoš vyviedol? Ma horúcu hlavu, ale je to zlatíčko. Hlavne keď mi dáva darčeky. Dúfam, že ho nezabásli bola by ho škoda." zasmiala sa a pustila ma dnu. Očividne nevedela kedy držať ústa.
,,Áno, zatkli ho a vy budete musieť ísť svedčiť. Chcem s vami prebrať to, čo máte povedať."
,,Za toto, ale budem chcieť nejakú motiváciu." usmiala sa škodoradostne. Vedela, že z tohto niečo vyťaží.
******
Konečne som mohla ísť domov, za Biou a Larou. Lara bola moja najlepšia kamarátka a ako jediná vedela o mojej minulosti. Bia je to jediné, čo mi robí radosť v týchto hektických dňoch.
Doma som sa vrátila k prípadu. Bia bola tu pri mne, ale pozerala rozprávky.
Zajtra musím ísť znovu za ním a ja nemám z toho celého dobrý pocit. Mám pocit, že prehráme, a to nemusí pre mňa skončiť dobre. To nie je chlap, ktorý si nechá skákať po hlave.
***********
Zobudila som sa o štvrtej a mala som potrebu si prejsť ten prípad, nájsť niečo, čo mi napovie, že je niečo zle.
Nič som nenašla, a tak bude všetko v poriadku, dúfam. Obliekla som sa a vyrazila skôr. Cesta trvá asi hodinu, tak tam budem načas.
Zas som prešla všetkými kontrolami a dostala sa do návštevnej miestnosti. Seimor prišiel o pár minút, ale tentokrát mal na rukách putá.
,,Nechajte ma s mojim klientom samú, prosím." povedala som smerom na strážnika.
,,Keďže ste to vy, ale dajte si naňho pozor." Usmial sa milo a odišiel.
,,Čo to má znamenať? Prečo máte putá?"
,,Jeden bastard si dovoloval, tak som mu zrazil hrebienok." povedal stále pokojne. Dokáže tohto chlapa vôbec niečo vytočiť?
,,Ako vážne ste mu ublížili?"vzdychla som si.
,,Len som mu dal pár krát po hube. Nemohlo sa mu stať nič vážne."
,,Dovolím si pochybovať. Keď mu dá po hube, ako ste sám povedali, chlap vašej postavy a sily, tak to môže skončiť aj silným otrasom mozgu. Budem sa musieť popýtať čo sa mu stalo. Vy dúfajte, že nič vážne, pretože vám to môže spôsobiť veľké problémy a zhoršiť vašu situáciu."
,,Nebojte sa, len som sa neovládol. Neublížil som mu."
,,Dobre, nechajme to tak. Venujeme sa našej veci. Chcem, aby ste sa najskôr so mnou dohodli, čo poviete vo svojej výpovedi a na čom postavíme obhajobu."
,,Chcem z toho vyjsť čo najčistejšie. Nechcem, aby ma s tým už nikto viac spájal."
,,Pokúsim sa o to, ale nič nesľubujem. Zatiaľ nemajú priame dôkazy, čo nám hrá do kariet. Urobím všetko, aby ste boli čo najskôr vonku." prikývol a nechal ma pokračovať:,, Chcem aby ste povedali, že ste najskôr boli v bare s.." pozrela som do papierov: ,,Brunom Fielom. Poviete, že ste boli na pive, teda vo vašom prípade je pravdepodobnejšia whiskey. Čo je vlastne pravda. Nemá záznamy čo je pre nás len dobre. Potom za vami do klubu prišla..." znovu som nazrela do papierov a vrátila pohľad naňho: ,,Sasha Lopez, s ktorou ste strávili noc. Chceli ste sa dostať k vám, ale išli ste peši, lebo bývate blízko. To je vlastne tiež pravda. Išli ste okolo miesta činu, ale okolo 9 čiže pred vraždou. Nič ste nevideli ani nepočuli. Obaja dosvedčia túto verziu."
Dokončila som svoj vymyslený scenár a pozrela naňho.
,,Súhlasím, ale bude to fungovať? Nemali tam nejaké kamery? A v tomto bare?"
,,O to sa nebojte. Kamera z baru nefunguje a na mieste činu nebola. A barman aj vaši priatelia potvrdia to, čo som povedala. Teraz mi to zopakujte."
Bez chyby mi to zopakoval a boli sme pripravení na výpoveď.
,, Počkajte," prikázal a spod tričká vybral obálky: ,,Počul som, že Sasha chcela motiváciu. Tu ju má. Chcem, aby ste jej jednu obálku zobrali a druhú si nechali. Je tam slušný balík."
,,Nevedela som, že vo väzení potrebujete toľko peňazí." povedala som a obálky schovala v kabelke.