Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

65. Zázračný rybolov a vyvolenie prvých štyroch apoštolov

     10. novembra 1944
     A začína Ježišovými slovami:
     „Keď na jar všetko kvitne, roľník povie spokojný: 'Budem mať hojnú úrodu.' A jasá vo svojom srdci pre túto nádej. Ale od jari do jesene, od mesiaca kvetov po mesiac ovocia, koľko dní, koľko vetrov a dažďov a slnka a búrok musí prejsť! A niekedy vojna alebo krutosť mocných a choroby rastlín, a niekedy choroba roľníka spôsobujú, že už okopané a znova okopané, zavlažované, obrezávané, podopierané, čistené rastliny sľubujúce veľa ovocia krpatejú a hynú buď celkom, alebo vo svojich plodoch!
     Vy ma nasledujete. Vy ma milujete. Vy, ako rastliny na jar, ozdobujete sa predsavzatiami a láskou. Naozaj, Izrael v tomto úsvite môjho apoštolátu je ako naše nežné polia v žiarivom mesiaci nísan. Počúvajte však. Ako vyprahnutosť sucha, tak príde Satan spáliť vás svojím dychom, lebo mi závidí. Príde svet so svojím mrazivým vetrom, aby zmrazil váš rozkvet. Prídu vášne ako búrky. Príde mrzutosť ako nástojčivý dážď. Všetci moji i vaši nepriatelia prídu, aby urobili neplodným to, čo by malo vzísť z tejto vašej svätej snahy kvitnúť v Bohu. Upozorňujem vás na to, lebo to viem.
     Bude však všetko stratené, ak ja ako chorý roľník – viac než chorý, mŕtvy – už vám nebudem môcť dať slová a zázraky? Nie. Ja sejem a obrábam, pokiaľ je môj čas. Potom vo vás ovocie narastie a dozrie, ak si ho budete dobre strážiť.
     Pozrite sa na figovník z domu Šimona Jonášovho. Ten, kto ho zasadil, nenašiel správne a vhodné miesto. Zasadený pri vlhkom severnom múre by už zahynul, keby sa nechcel udržať pri živote sám od seba. A hľadal slnko a svetlo. Aha ho tam, je celý pokrivený, ale mocný a hrdý, lebo pije za svitania slnko a robí z neho šťavu pre stovky svojich sladkých plodov. Obránil sa sám. Povedal: 'Stvoriteľ chcel, aby som daroval človeku radosť a pokrm. Chcem, aby jeho vôľa mala za spoločníka moju vôľu!' Figovník! Strom bez slov! Bez duše! A vy, Boží synovia, synovia človeka, budete menej než drevnatá rastlina?
     Buďte dobrými strážcami, aby ste dali ovocie večného života. Ja vás pestujem a nakoniec vám dám šťavu, od ktorej mocnejšej niet. Nekonajte, nekonajte tak, aby sa Satan smial na troskách mojej práce, mojej obety a vašej duše. Hľadajte svetlo. Hľadajte slnko. Hľadajte silu. Hľadajte život. Ja som život, sila, slnko, svetlo pre toho, kto ma miluje. Tu som preto, aby som vás priviedol tam, odkiaľ som prišiel. Tu hovorím, aby som vás všetkých zavolal a ukázal vám Zákon desiatich prikázaní, ktoré dávajú večný život. A s radou lásky vám hovorím: 'Milujte Boha a blížneho.' To je prvá podmienka, aby ste mohli splniť všetko ostatné dobro. To je najsvätejšie zo všetkých svätých prikázaní. Milujte. Tí, ktorí budú milovať Boha v Bohu a pre Pána Boha, budú mať na zemi i v nebi pokoj pre svoj príbytok aj pre svoju krajinu."
     Po Ježišovom požehnaní sa ľudia neradi vzďaľujú. Nie sú tam chorí ani chudobní.
     Ježiš povie Šimonovi: „Zavolaj aj tých druhých dvoch. Ideme na jazero hodiť siete."
     „Učiteľ, mám zodraté ruky, čo som hádzal a vyťahoval sieť celú noc, a zbytočne. Ryby sú hlboko a ktovie kde."
     „Urob to, čo ti hovorím, Peter. Počúvaj vždy toho, ktorý ťa miluje."
     „Urobím, čo hovoríš, z úcty k tvojmu slovu," a silným hlasom zavolá pomocníkov a tiež Jakuba a Jána. „Ideme na lov. Učiteľ to chce." A pokiaľ sa vzďaľujú, hovorí Ježišovi: „Učiteľ, ubezpečujem ťa však, že nie je vhodná doba. Ktovie, kde ryby v túto hodinu odpočívajú...!"
     Ježiš, sediac na prove, sa usmieva a mlčí.
     Urobia kruhovitý oblúk na jazere a potom hodia sieť. Niekoľko minút očakávania a potom loď pocíti nezvyklé otrasy, keďže jazero je hladké ako tabuľa skla pod vysokým slnkom.
     „Veď to sú ryby, Učiteľ!" zvolá Peter užasnuto.
     Ježiš sa usmeje a mlčí.
     „Ťahaj! Ťahaj!" prikazuje Peter pomocníkom. Ale loď sa nakláňa na ten bok, kde je sieť. „Hej! Jakub! Ján! Rýchlo! Poďte! S veslami! Rýchlo!"
     Títo sa náhlia a s pomocou dvoch veslárov sa podarí vytiahnuť sieť bez poškodenia úlovku.
     Loďky prirazia k sebe. Sú celkom spojené. Jeden kôš, dva, päť, desať. Všetky sú plné úžasného úlovku a ešte stále sa veľa rýb trepoce v sieti – živé striebro a bronz, čo sa metá, aby unikol smrti. Teraz je už len jediná možnosť – vysypať zvyšok na dno lodiek. Urobia tak a celý spodok sa zmieta životmi v agónii. Veslári sú vnútri tohto nadbytku až povyše členkov a loďky sa pre nadmernú ťarchu ponárajú nad čiaru ponoru.
     „K brehu! Obráť! Daj! S plachtou! Pozor na dno! Pripraviť tyče na stlmenie nárazu. Ťarcha je nadmerná!"
     Kým trvá manéver, Peter neuvažuje. Ale len čo dosiahnu zem, premýšľa. Pochopil. Je vyľakaný. „Učiteľ, Pane! Odíď odo mňa! Som hriešny človek. Nie som hoden byť pri tebe!" A padne na kolená na vlhký štrk.
     Ježiš naňho hľadí a usmieva sa. „Vstaň! Nasleduj ma! Už ťa nenechám! Odteraz budeš rybárom ľudí a s tebou títo tvoji druhovia. Už sa ničoho nebojte. Ja vás volám. Poďte!"
     „Hneď, Pane. Vy sa postarajte o loďky. Zaneste všetko Zebedejovi a môjmu švagrovi. Poďme. Všetci za teba, Ježišu! Nech je požehnaný Večný za toto vyvolenie."
     Videnie sa končí.