Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

59. Uzdravenie posadnutého v synagóge v Kafarnaume na záver dišputy

     2. november 1944
     Vidím synagógu v Kafarnaume. Je už plná čakajúceho zástupu. Ľudia pri bráne pokukávajú na námestie, ktoré je ešte zaplavené slnkom, hoci sa už zvečerieva.
     Konečne výkrik: „Hľa, Rabbi prichádza!" Všetci ľudia sa obracajú k východu, tí najnižší sa dvíhajú na špičky prstov alebo sa usilujú pretlačiť dopredu. Tu a tam hádka, tlačenica, napriek napomínaniam zriadencov synagógy a starších mesta.
     „Pokoj nech je na všetkých, ktorí hľadajú pravdu." Ježiš je na prahu, zdraví ľudí a žehná ich rukami vystretými napred. Žiarivé svetlo, ktoré je na námestí vystavenom slnku, lemuje jeho vysokú postavu. Ježiš si odložil biely plášť a má na sebe svoj zvyčajný tmavomodrý odev. Postupuje dopredu cez zástup, ktorý sa roztvára a zatvára okolo neho ako vlna okolo lode.
     „Som chorý, uzdrav ma!" vzlykne mladík, ktorý má podľa vzhľadu asi tuberkulózu, a chytá Ježiša za odev.
     Ježiš mu položí ruku na hlavu a vraví: „Dôveruj. Boh ťa vypočuje. Nechaj ma teraz, aby som prehovoril k ľudu, potom prídem k tebe."
     Mladík ho nechá odísť a upokojí sa.
     „Čo ti povedal?" pýta sa ho istá žena s dieťaťom v náručí.
     „Povedal mi, že keď prehovorí k ľudu, príde ku mne."
     „Uzdraví ťa teda?"
     „Neviem. Povedal mi: 'Dôveruj.' Dúfam."
     „Čo povedal? Čo povedal?" Zástup chce vedieť. Ježišova odpoveď sa opakuje medzi ľuďmi.
     „Tak aj ja idem vziať svoje dieťa."
     „A ja sem prinesiem svojho starého otca."
     „Ach! Keby tak Aggeus chcel prísť! Pokúsim sa... ale nepríde."
     Ježiš prišiel na svoje miesto. Pozdraví predstaveného synagógy a on mu odpovie na pozdrav. Je to nízky, tučný, staručký človiečik. Ježiš sa skláňa, aby s ním mohol hovoriť. Pripomína palmu, ktorá sa zohýna ku kríku širšiemu ako vyššiemu.
     „Čo chceš, aby som ti dal?" pýta sa predstavený synagógy.
     „To, čo myslíš, alebo daj hocičo náhodné. Duch povedie."
     „Ale... si pripravený?" 
     „Som. Daj na náhodu. Opakujem: Pánov Duch povedie voľbu pre dobro tohto ľudu."
     Predstavený synagógy vystrie ruku nad hromadu zvitkov, vezme z nej jeden, roztvorí ho a zastaví sa na istom mieste. „Toto," povie.
     Ježiš vezme zvitok a číta vyznačené miesto:* *(Joz 7, 13) „Pán povedal Jozuemu: 'Vstaň! Posväť ľud a povedz im: »Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliatie, Izrael! Neodoláš svojim nepriateľom, kým neodstránite prekliatie zo svojho stredu.«'" Prestane čítať, zvinie zvitok a vráti ho späť.
     Zástup načúva veľmi pozorne. Iba ktosi zašepká: „Budeme počúvať pekné veci proti nepriateľom!" – „Je to Kráľ Izraela, prisľúbený, ktorý zhromaždí svoj ľud!"
     Ježiš vystrie ruky vo zvyčajnom rečníckom postoji. Nastáva úplné ticho.
     „Ten, čo prišiel, aby vás posvätil, vstal. Vyšiel z tajomstva domu, v ktorom sa pripravoval na toto poslanie. Očistil sa, aby vám dal príklad očistenia. Zaujal svoje miesto pred mocnými chrámu a Božím ľudom, a teraz je medzi vami. Ja som to. Nie tak, ako niektorí medzi vami zmýšľajú a dúfajú so zahmlenou mysľou a kvasom v srdci. Vyššie a väčšie je kráľovstvo, ktorého som budúcim Kráľom a do ktorého vás pozývam.
     Pozývam vás, Izraeliti, prv ako všetky ostatné národy, lebo vy ste tí, ktorí vo svojich praotcoch dostali prísľub tejto hodiny a zmluvy s najvyšším Pánom. Toto kráľovstvo však nebude utvorené ozbrojenými zástupmi, ani krviprelievaním, a prístup doň nebudú mať násilníci, ani mocní, ani pyšní, hnevliví, závistliví, chlipní, lakomí. Ale dobrí, mierni, zdržanliví, milosrdní, pokorní, trpezliví a milujúci blížneho i Boha doň vstúpia.
     Izrael! Nie si povolaný bojovať proti vonkajším nepriateľom, ale proti nepriateľom zvnútra. Proti tým, ktorí sú v srdci každého z vás. V srdciach desiatok a desiatok tisícov tvojich synov. Odstráňte prekliatie hriechu všetci, každý zo svojho vlastného srdca, ak chcete, aby vás Boh zajtra zhromaždil a povedal vám: 'Ľud môj, tebe dám kráľovstvo, ktoré už nebude porazené, ani okupované, ani zaskočené úskočnosťou nepriateľov.'   
     Zajtra. Ktoré zajtra? O rok alebo o mesiac? Ó, neskúmajte to! Neusilujte sa svojím nezdravým smädom dozvedieť budúcnosť prostredníctvom toho, čo má chuť hriešneho bosoráctva. Nechajte pohanom vešteckého ducha. Nechajte večnému Bohu tajomstvo jeho doby. Vy sa od zajtra – od zajtra, ktoré povstane po tejto večernej hodine, a po hodine, čo príde v noci, a ktoré vstane so spevom kohúta – vy sa poďte očistiť v opravdivom pokání.
     Kajajte sa zo svojich hriechov, aby ste dosiahli odpustenie a pripravili sa pre kráľovstvo. Odstráňte zo seba prekliatie hriechu. Každý má svoj hriech. Každý má taký, ktorý je v protiklade k desiatim prikázaniam večnej spásy. Skúmajte sa každý úprimne a nájdete miesto, v ktorom ste sa dopustili chyby. V pokore sa úprimne z neho kajajte. Chcite sa kajať. Nie slovami. Bohu sa nesmiete vysmievať a klamať mu. Kajajte sa však s pevnou vôľou, ktorá vás povedie k zmene života a k opätovnému vstúpeniu do Pánovho Zákona. Nebeské kráľovstvo vás očakáva. Zajtra.
     Pýtate sa: Zajtra? Ach! Božia hodina znamená vždy skorý zajtrajšok, aj keď príde na konci dlhého života ako u patriarchov. Večnosť nemá za časovú mieru pomalé plynutie presýpacích hodín. A tie časové miery, čo vy nazývate dni, mesiace, roky, storočia, sú údery večného Ducha, ktorý vás udržuje pri živote. Vy ste však veční vo svojom duchu a musíte mať pre ducha tú istú metódu merania času, akú má váš Stvoriteľ. Povedzte teda: 'Zajtra bude deň mojej smrti.' Ba pre veriaceho nie smrti. Ale odpočinku v očakávaní, v očakávaní Mesiáša, ktorý otvorí nebeské brány.
     Veru, hovorím vám, že z prítomných iba dvadsiati siedmi zomrú tak, že budú musieť čakať. Ostatní budú súdení už pred smrťou. A smrť bude prechodom k Bohu alebo k Mamone bez vyčkávania, lebo Mesiáš prišiel, je medzi vami a volá vás, aby vám dal dobrú zvesť, aby vás učil pravde, aby vás zachránil pre nebo.
     Kajajte sa! 'Zajtrajšok' nebeského kráľovstva je blízko. Nech vás nájde čistých, aby ste sa stali vlastníkmi večného dňa.
     Pokoj nech je s vami."
     Istý bradatý, prepychovo oblečený Izraelita vstane, aby mu oponoval. Hovorí: „Učiteľ, zdá sa mi, že to, čo hovoríš, je v protiklade s tým, čo sa o sláve Izraela hovorí v Druhej knihe Machabejcov. Tam sa hovorí: 'Veď práve to je dôkazom veľkého dobrodenia, keď sa bezbožníci neponechávajú na svojvôľu, ale ak ich hneď stíhajú tresty! U iných národov zhovievavo čaká Pán s navštívením, až kým sa nenaplní miera ich hriechov.'* *(2 Mach 6, 13-14) Ty však hovoríš, ako keby Najvyšší mohol byť veľmi pomalý v úsilí nás trestať a že nás očakáva, tak ako ostatné národy, v čase Posledného súdu, keď sa naplní miera hriechov. Fakty ti v skutočnosti odporujú. Izrael je potrestaný, ako hovorí dejepisec Machabejcov. Keby to však bolo tak, ako hovoríš, nie je tu potom nezhoda medzi tvojím učením, a tým, ktoré je zahrnuté vo vete, čo som ti povedal?"    
     „Neviem, kto si.* Ale nech si ktokoľvek, odpoviem ti. Nie je nezhoda v učení, ale v spôsobe interpretácie slov. Ty ich vysvetľuješ ľudským spôsobom, ja podľa Ducha. Ty, predstaviteľ väčšiny, vidíš všetko vo vzťahu k prítomnému a pomíňajúcemu. Ja, predstaviteľ Boha, všetko vysvetľujem a vzťahujem na večné a nadprirodzené. Áno, Jahve** vás udrel v prítomnosti pre pýchu a nespravodlivosť, lebo sa považujete za 'národ' podľa sveta. Ale ako vás miloval a akú trpezlivosť má s vami, väčšiu ako ku každému inému národu, lebo vám doprial Spasiteľa, svojho Mesiáša, aby ste ho počúvali a zachránili sa pred hodinou Božieho hnevu! Už nechce, aby ste boli hriešnici. Keď vás však zasiahol v pomíňajúcom, keď videl, že rana sa neuzdravuje, ba stále väčšmi otupuje vášho ducha, hľa, neposiela vám trest, ale spásu. Posiela vám toho, ktorý vás uzdraví a spasí. To som ja, ktorý s vami hovorí."