Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

24. Obriezka Jána Krstiteľa, Mária je prameň milosti, kto prijme Svetlo

     4. apríl 1944
     Vidím dom v deň slávnosti. Je deň obriezky. 
     Mária sa postarala, aby všetko bolo v poriadku a pekne upravené. Miestnosti žiaria svetlom, všade sú najkrajšie obrusy a závesy, a najkrajší nábytok. Je tu veľa ľudí. Mária sa svižne pohybuje medzi skupinami, veľmi krásna vo svojich najkrajších bielych šatách. 
     Alžbeta, uctievaná ako matróna, je šťastná a teší sa zo slávnosti. Dieťa je nasýtené a spočíva v jej náručí.
     Nastáva chvíľa obriezky.
     "Dáme mu meno Zachariáš. Si starý a bude dobré, keď sa tvoje meno dá dieťaťu." vravia muži
     "Vôbec nie!" zvolá matka. "Nie! Bude sa volať Ján. Jeho meno má vydávať svedectvo o Božej moci."
     "Ale kedy bol v našom príbuzenstve nejaký Ján?"
     "Na to nezáleží. Musí sa volať Ján."
     "Čo povieš ty, Zachariáš? Chceš, aby mal tvoje meno, však?"
     Zachariáš naznačí posunkami, že nie. Vezme tabuľku a napíše: "Ján sa bude volať." A len čo dopíše, dodá svojím rozviazaným jazykom: "Pretože Boh preukázal veľkú milosť, mne, jeho otcovi, i matke i tomuto svojmu novému služobníkovi, ktorý prežije svoj život na slávu Pánovu, bude nazývaný veľkým vo svete i v očiach Boha, pretože bude obracať srdcia k najvyššiemu Pánovi. Povedal to anjel a ja som tomu neuveril. Ale teraz verím a svetlo sa rozlieva vo mne. Svetlo je medzi nami, ale vy ho nevidíte. Jeho údelom bude, aby nebolo videné, pretože ľudia majú ducha zatemneného a lenivého. Ale môj syn to Svetlo uvidí a bude o ňom hovoriť a k nemu bude obracať srdcia spravodlivých v Izraeli. Ó, blahoslavení, ktorí Svetlu uveria a vždy budú veriť slovu Pánovmu. A nech si zvelebený ty, večný Pán, Boh Izraela, lebo si navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil si nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka. Ako si odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodíš od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Aby si preukázal milosrdenstvo našim otcom, pamätajúc na svoju svätú zmluvu. Na tú prísahu, ktorou si sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodíš z rúk nepriateľov, aby sme ti bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred tvojou tvárou po všetky dni nášho života," a pokračuje až do konca* *(Lk 1, 67-79). (Opísala som to až potiaľ, lebo, ako vidíte, Zachariáš sa obracia priamo na Boha.) 
     Prítomní sú zarazení. Z mena, zo zázraku aj zo Zachariášových slov. 
     Alžbeta, ktorá pri prvom Zachariášovom slove vykríkla od radosti, teraz plače a rozradostená Mária ju drží v objatí a pohládza ju. 
     Nevidím obriezku. Vidím iba prinášať Jána, ktorý zúfalo kričí. Ani matkino mlieko ho neutíši. Kope ako žriebätko. Ale vezme ho Mária, pohojdá ho a on zmĺkne a uspokojí sa.
     "Pozrite!" vraví Sára. "Utíši sa, len keď ho ona vezme!"
     Ľudia sa pomaly rozchádzajú. V miestnosti zostáva len Mária s maličkým v náručí a celá blažená Alžbeta.
     Vchádza Zachariáš a zatvára dvere. Hľadí na Máriu so slzami v očiach. Chce hovoriť, ale mlčí. Pristúpi bližšie. Pokľakne pred Máriou. "Požehnaj úbohého služobníka Pánovho," vraví jej. "Požehnaj ho, lebo ty to môžeš urobiť, ty, ktorá ho nosíš vo svojom lone. Božie Slovo ku mne prehovorilo, keď som uznal svoj omyl a uveril som všetko, čo mi bolo povedané. Vidím teba a tvoj šťastný údel. Klaniam sa v tebe Bohu Jakubovmu. Ty, môj prvý chrám, kde kňaz, ktorý sa navrátil, môže sa znovu modliť k Večnému. Ty, požehnaná, ktorá si dostala milosť pre svet a prinášaš mu Spasiteľa. Odpusť svojmu služobníkovi, že nespozoroval skôr tvoju dôstojnosť. Svojím príchodom si nám priniesla všetky milosti, lebo kadiaľ chodíš, ó, plná milosti, tam Boh koná zázraky. Sväté sú steny, kam vkročíš, svätými sa stávajú uši, ktoré počujú tvoj hlas, aj telá, ktorých sa dotýkaš. Sväté sú srdcia, pretože ty dávaš milosť, Matka Najvyššieho, Panna ohlasovaná prorokmi a očakávaná, aby si dala Božiemu ľudu Spasiteľa." 
     Mária sa usmieva, celá rozpálená od rozpakov. Hovorí: "Chvála Pánovi, jedine jemu. To od neho, nie odo mňa prichádza každá milosť. A on ti ju udeľuje, aby si ho miloval a slúžil mu čo najdokonalejšie v zostávajúcich rokoch, aby si si zaslúžil jeho kráľovstvo, ktoré môj Syn otvorí patriarchom, prorokom a Božím spravodlivým. Ty, keď sa môžeš teraz modliť pred Svätým, modli sa za služobnicu Najvyššieho. Lebo keď byť matkou Božieho Syna je blažený údel, byť matkou Vykupiteľa musí byť údel krutej bolesti. Modli sa za mňa, lebo cítim, ako sa z hodiny na hodinu zväčšuje ťarcha mojej bolesti. A budem ju musieť niesť po celý život. Hoci nevidím jej podrobnosti, cítim, že to bude väčšia ťarcha, ako keby bol na moje ženské plecia položený svet a ja by som ho mala obetovať nebu. Ja, iba ja, úbohá žena! Moje Dieťa! Môjho Syna! Ó, teraz tvoj syn neplače, lebo ho kolíšem. Budem však môcť kolísať svojho Syna, aby som utíšila jeho bolesť...? Modli sa za mňa, Boží kňaz. Moje srdce sa chveje ako kvietok vo víchrici. Pozerám sa na ľudí a milujem ich. Ale vidím, ako sa za ich tvárami zjavuje nepriateľ a robí z nich nepriateľov Boha, Ježiša, môjho Syna..."
     Videnie prestáva pohľadom na bledú Máriu a jej slzy, ktorými sa lesknú jej oči.

     Mária hovorí: 
     "Tomu, kto uzná svoju chybu, ľutuje ju a kajá sa s pokorou a úprimným srdcom, tomu Boh odpúšťa. Nielen odpúšťa, ale aj nahrádza. Ó, aký je dobrý môj Pán k úprimnému a pokornému človeku! K tomu, kto v neho verí a spolieha sa naňho!
     Vyprázdnite svojho ducha od toho, čo mu prekáža a robí ho lenivým. Urobte ho ochotným prijať svetlo. Svetlo je ako maják vo tmách vodcom a svätou útechou.
     Ó, priateľstvo s Bohom, blaženosť tvojich veriacich, bohatstvo, ktorému sa nič nevyrovná, kto ťa vlastní, nie je nikdy sám ani necíti horkosť zúfalstva. Neberieš bolesť, sväté priateľstvo, lebo bolesť bola údelom vteleného Boha a môže byť údelom človeka. Ale robíš túto bolesť sladkou v jej trpkosti a pridávaš do nej svetlo a pohladenie, ktoré ako nebeský dotyk dvíhajú kríž.
     A keď vám Božia dobrota udelí milosť, použite dobro, ktoré ste dostali, na vzdávanie slávy Bohu. Nebuďte ako šialenci, ktorí si z dobrej veci urobia škodlivú zbraň, alebo ako márnotratníci, ktorí si z bohatstva urobia biedu.
     Spôsobujete mi veľkú bolesť, deti, za obličajmi ktorých vidím objavovať sa nepriateľa, toho, kto sa stavia proti môjmu Ježišovi. Veľa bolesti! Chcela by som byť pre všetkých prameňom milosti. Mnohí z vás však nechcú milosť. Žiadate milosti, ale s dušou pozbavenou milosti. A ako vám môže milosť pomôcť, ak ste jej nepriateľmi?
     Blíži sa veľké tajomstvo Veľkého piatku. Všetko v chrámoch ho pripomína a oslavuje. Treba ho však oslavovať a pripomínať vo vašich srdciach a biť sa do pŕs ako tí, ktorí zostúpili z Golgoty, a povedať: 'On je naozaj Boží Syn, Spasiteľ.' A povedať: 'Ježiš, pre tvoje meno, zachráň nás.' A povedať: 'Otče, odpusť nám.' A napokon povedať: 'Pane, nie som hoden. Ale ak mi ty odpustíš a prídeš ku mne, moja duša ozdravie a ja nechcem, naozaj už nechcem hrešiť, aby som sa nevrátil k tebe chorý a s nenávisťou.'
     Modlite sa, deti, slovami môjho syna. Hovorte Otcovi za vašich nepriateľov: 'Otče, odpusť mi.' Volajte k Otcovi, ktorý sa stiahol rozhorčený pre vaše chyby: 'Otče, Otče, prečo si ma opustil? Ja som hriešnik, ale ak ma ty opustíš, zahyniem. Vráť sa, svätý Otče, aby som sa zachránil.' Zverte Jedinému, ktorý môže uchovať vaše večné dobro - neporušené zlým duchom -, svojho ducha: 'Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.' Ó, ak pokorne a láskyplne oddáte svojho ducha Bohu, on ho povedie ako otec svojho maličkého a nedovolí, aby niečo ublížilo vášmu duchu.
     Ježiš sa vo svojej agónii modlil, aby vás naučil modliť sa. Pripomínam vám to po tieto dni Umučenia. 
     A ty, Mária, ty, ktorá vidíš moju radosť matky a si z nej vo vytržení, uvažuj a pamätaj, že som vlastnila Boha prostredníctvom ustavične rastúcej bolesti. Zostúpila do môjho lona so Zárodkom Boha a vyrástla ako obrovský strom, až sa vrcholcom dotýkala neba a koreňmi pekla, vtedy, keď som dostala do lona bezduchú mŕtvu schránku tela z môjho tela a videla som a počítala na ňom rany. Vtedy, keď som sa dotýkala rozorvaného Srdca, aby som vypila bolesť až do poslednej kvapky."