Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

49. Stretnutie s Petrom a Ondrejom po reči v synagóge, Ján je veľký aj v pokore

     13. október 1944
     O druhej popoludní vidím toto: 
     Ježiš sa blíži po úzkej cestičke, po chodníčku medzi dvoma poliami. Je sám. Ján mu ide v ústrety z úplne inej cestičky medzi poľami a napokon príde k nemu, keď prejde cez dieru v živom plote.
     Ján, tak vo včerajšom ako i v dnešnom videní, je úplné chlapčiatko. S ružovou tvárou práve dozretého muža, bez fúzov a na dôvažok plavovlasý. A preto ani stopy po fúzoch alebo brade, iba ružovo sfarbené hladké líca, červené pery a veselé svetlo krásneho úsmevu a čistého pohľadu, ani nie tak pre tmavú tyrkysovú farbu, ako pre čistotu panenskej duše, ktorá z neho preniká. Vlasy svetlogaštanové, dlhé a hebké, vlniace sa pri chôdzi, rýchlej takmer ako beh.
     Keď má prejsť cez plot, zavolá: "Učiteľ!"
     Ježiš sa zastaví a s úsmevom sa obráti.
     "Učiteľ, tak veľmi som po tebe túžil! V dome, kde si, mi povedali, že si odišiel smerom do polí... Ale nepovedali kam. Bál som sa, že ťa neuvidím." Ján hovorí z úcty mierne sklonený. A predsa jeho postoj i pohľad vyjadruje dôvernú náklonnosť, keď stojí s hlavou jemne sklonenou k ramenu a dvíha svoj pohľad k Ježišovi. 
     "Videl som, že ma hľadáš, a prišiel som ti naproti."
     "Videl si ma? Kde si bol, Učiteľ?"
     "Tam." A Ježiš ukazuje na skupinku vzdialených stromov, podľa odtieňa koruny myslím, že to sú olivy. "Tam som bol. Modlil som sa a rozmýšľal, čo poviem dnes večer v synagóge. Len čo som ťa uvidel, hneď som prestal."
     "Ale ako si ma mohol vidieť, keď ja sotva vidím to miesto, ukryté za tou vyvýšeninou?"
     "A predsa ho vidíš! Išiel som ti naproti, lebo som ťa videl. To, čo nedokáže oko, dokáže láska." 
     "Áno, láska dokáže. Teda ma miluješ, Učiteľ?"
     "A ty ma miluješ, Ján, syn Zebedejov?"
     "Veľmi, Učiteľ. Zdá sa mi, že som ťa vždy miloval. Skôr, ako som ťa poznal, ešte skôr ťa hľadala moja duša, a keď som ťa uvidel, povedala mi: 'Hľa, ten, ktorého hľadáš!' Myslím, že som ťa stretol, lebo moja duša ťa počula."
     "Ty to hovoríš, Ján, a hovoríš správne. Aj ja som ti prišiel v ústrety, lebo moja duša ťa počula. Dokedy ma budeš milovať?"
     "Navždy, Učiteľ. Nechcem už milovať iných okrem teba."
     "Máš otca a matku, bratov, sestry, máš život a so životom ženu a lásku. Ako môžeš zanechať všetko pre mňa?"
     "Učiteľ... neviem... ale zdá sa mi, ak to nie je pýcha povedať, že tvoja láska mi nahradí otca a matku, bratov a sestry a aj ženu. Všetkého, áno, všetkého budem sýty, ak ma budeš ty milovať."
     "A ak ti moja láska spôsobí bolesti a prenasledovanie?"
     "Nič sa nestane, Učiteľ, ak ma ty budeš milovať."
     "A v ten deň, keď by som mal zomrieť..."
     "Nie! Si mladý, Učiteľ... Prečo zomierať?"
     "Lebo Mesiáš prišiel, aby ohlasoval Zákon v jeho pravde a aby dovŕšil vykúpenie. A svet pociťuje odpor voči Zákonu, ani nechce vykúpenie. Preto prenasleduje Božích poslov."
     "Ach, nech sa to nestane! Nehovor tomu, kto ťa miluje, túto predpoveď o smrti...! Ale aj keby si mal zomrieť, budem ťa stále milovať. Dovoľ mi, aby som ťa miloval." Ján má prosebný pohľad. Sklonený viac ako inokedy kráča vedľa Ježiša a vyzerá, akoby žobral o lásku.
     Ježiš sa zastaví. Prezerá si ho, preniká ho svojím hlbokým pohľadom a potom mu položí ruku na sklonenú hlavu. "Chcem, aby si ma miloval." 
     "Ach, Učiteľ!" Ján je šťastný. I keď sa jeho zrenička leskne slzou, smeje sa mladými, peknými ústami, vezme božskú ruku, pobozká ju a pritlačí si ju na srdce. 
     Pokračujú v ceste.
     "Povedal si, že si ma hľadal..."
     "Áno. Aby som ti povedal, že moji priatelia ťa chcú poznať... a pretože, ach, ako sa mi chcelo zostať ešte s tebou! Odišiel som od teba pred niekoľkými hodinami... ale už som nemohol bez teba viac vydržať."
     "Bol si teda dobrý ohlasovateľ Slova?"
     "Ale aj Jakub, Učiteľ, rozprával o tebe tak..., aby ich presvedčil."
     "Spôsobom, že aj ten, kto nedôveroval - neprevinil sa, lebo príčinou jeho zdržanlivosti bola opatrnosť -, že aj ten sa presvedčil. Poďme ho úplne ubezpečiť."
     "Trocha sa bál..."
     "Nie! Zo mňa netreba mať strach! Prišiel som pre dobrých a viac pre tých, ktorí žijú ešte v omyle. Chcem zachraňovať. Nie odsudzovať. Pre poctivých ľudí budem samé milosrdenstvo."
     "A pre hriešnikov?"
     "Aj. Pod nepoctivými mám na mysli tých, čo sú duchovne nepoctiví a pokrytecky sa vydávajú za dobrých, a pritom robia zlé skutky. Robia také veci a tak, aby z toho mali prospech a aby mali úžitok z blížneho. K týmto budem prísny." 
     "Ach! Šimon môže byť teda pokojný. Je úprimný ako nikto iný."
     "Tak sa mi páči a chcem, aby ste boli všetci takí." 
     "Šimon ti chce veľa povedať."
     "Vypočujem si ho po príhovore v synagóge. Okrem bohatých a zdravých som to dal vedieť chudobným i chorým. Všetci potrebujú dobrú zvesť."
     Blížia sa k osade. Deti sa hrajú na ulici a jedno z nich sa za čímsi rozbehlo. Bolo by sa dostalo medzi Ježišove nohy a spadlo by, keby ho pohotovo nezachytil. Dieťa aj tak plače, ako keby si bolo ublížilo. Ježiš ho zoberie na ruky a prihovára sa mu: "Izraelita, a plače? Čo by museli robiť tisícky a tisícky detí, ktoré vyrástli na dospelých prechádzajúc cez púšť za Mojžišom? A predsa Najvyšší zoslal sladkú mannu práve pre týchto, viac pre nich ako pre druhých. Lebo Najvyšší miluje nevinných a stará sa o týchto pozemských anjelikov, týchto vtáčikov bez krídel tak, ako sa stará o vrabce v lese a na odkvapovej rúre. Máš rád med? Áno? Tak teda, ak budeš dobrý, budeš jesť sladší med ako dávajú včeličky." 
     "Kde? Kedy?"
     "Keď po živote vernosti Bohu prídeš k nemu."
     "Viem, že tam nepôjdem, ak nepríde Mesiáš. Mama mi hovorí, že teraz my, Izraeliti, sme ako mnohí Mojžišovia a umierame s pohľadom na zasľúbenú zem. Hovorí, že sme tu a očakávame, že do nej vojdeme, a že iba Mesiáš nás vpustí."
     "Aký šikovný malý Izraelita! Dobre. Hovorím ti, že keď zomrieš, vojdeš ihneď do raja, lebo Mesiáš už otvoril brány neba. Ale musíš byť dobrý."
     "Mama, mama!" Dieťa skĺzne z Ježišovho náručia a beží v ústrety mladej žene, ktorá prichádza s medenou amforou. "Mama! Nový rabbi mi povedal, že prídem hneď do raja, keď zomriem a budem jesť veľa medu... ale ak budem dobrý. Budem dobrý!"
     "Kiež by to dal Boh! Odpusť, Učiteľ, ak ťa obťažoval. Je taký živý!"
     "Nevinnosť neobťažuje, žena. Nech ťa žehná Boh, lebo si matka, ktorá vychováva deti, aby poznali Zákon."
     Žena zrumenie pri pochvale a odpovie: "Aj teba nech požehnáva Boh." A odíde so svojím malým. 
     "Máš rád deti, Učiteľ?"
     "Áno, lebo sú čisté... a úprimné... a láskyplné."
     "Máš synovcov, Učiteľ?"
     "Mám len matku... Ale v nej je čistota, úprimnosť, láska najsvätejších dietok, spolu s múdrosťou, spravodlivosťou a silou dospelých. Mám všetko vo svojej matke, Ján."
     "A opustil si ju?"
     "Boh prevyšuje aj najsvätejšiu matku."
     "Spoznám ju?"
     "Spoznáš ju."
     "A bude ma ľúbiť?"
     "Bude ťa ľúbiť, lebo miluje toho, kto miluje jej Ježiša."
     "Teda nemáš bratov?" 
     "Mám bratrancov zo strany manžela mojej matky. Ale každý človek mi je bratom a prišiel som pre všetkých. Hľa, už sme pred synagógou. Vojdem a ty prídeš so svojimi priateľmi za mnou."
Ján odíde a Ježiš vchádza do štvorcovej miestnosti so zvyčajným trojuholníkovým svietnikom a so stojanmi na čítanie s pergamenovými zvitkami. Zástup už očakáva v modlitbe. Aj Ježiš sa modlí. Zástup šepká a rozpráva sa za ním. Ježiš úklonom pozdraví predstaveného synagógy a potom si nechá podať náhodne vybraný zvitok. 
     Ježiš začína vyučovať. Hovorí:
     "Toto mi káže Duch, aby som prečítal pre vás. V siedmej hlave Knihy Jeremiáša sa hovorí: 'Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: »Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!« Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.'* *(Jer 7, 3-7) 
     Počúvaj, Izrael! Hľa, ja prichádzam, aby som vám osvietil slová svetla, ktoré vaša zatemnená duša už nevie vidieť a pochopiť. Počúvajte. Veľa plaču zostupuje na zem Božieho ľudu a plačú starci, ktorí pamätajú starú slávu, plačú dospelí, ktorí sú ujarmení, plačú deti, ktoré neuvidia príchod budúcej slávy. Ale sláva zeme nie je ničím v porovnaní so slávou, ktorú nemôže odňať nijaký utláčateľ, iba ak Mamona a zlá vôľa. 
     Prečo plačete? Ako to, že Najvyšší, ktorý bol vždy dobrý k svojmu ľudu, teraz odvrátil svoj pohľad inam a upiera svojim synom, aby videli jeho tvár? To už nie je Boh, ktorý otvoril more a nechal po ňom prejsť Izrael a viedol ho po púšti, kŕmil a obraňoval ho pred nepriateľom, aby nezblúdil z cesty do neba, a tak ako dal telu oblak, tak dal dušiam Zákon? To už nie je Boh, ktorý osladil vody a zoslal mannu nevládnym? To už nie je Boh, ktorý chcel, aby ste sa usadili na tejto zemi a uzavrel s vami zmluvu Otca so synmi? A teda, prečo vás teraz cudzinec ovládol?
     Mnohí medzi vami šomrú: 'A predsa tu je chrám!' Nestačí mať chrám a chodiť doň modliť sa k Bohu. Prvý chrám je v srdci každého človeka a v tom sa má konať svätá modlitba. Modlitba však nemôže byť svätá, ak sa najskôr nenapraví srdce a ak sa so srdcom nenapravia zvyky, city, normy spravodlivosti voči chudobným, voči sluhom, voči príbuzným, voči Bohu.
     Pozrite sa. Vidím bohatých s tvrdým srdcom, ktorí dávajú štedré obety na chrám, ale nevedia povedať chudobnému: 'Bratku, tu máš chlieb a peniaze. Prijmi ich. Dávam ich zo srdca. A nech ťa neponíži pomoc, ako mňa nech nepremôže pýcha, keď pomoc poskytujem.' Hľa, vidím modliacich sa, ktorí sa sťažujú Bohu, že ich hneď nevypočuje, ale potom bedárovi – a niekedy je to vlastný príbuzný, ktorý mu povie: 'Počúvaj ma' – odpovedia s kamenným srdcom: 'Nie.' Hľa, vidím, že plačete, lebo vládca vyžmýkal vašu peňaženku. Ale potom vy vyžmýkate krv tomu, koho nenávidíte, a neštítite sa vycicať mu z tela krv a život.
     Ach, Izrael! Nadišiel čas vykúpenia. Pripravujte mu však cesty v sebe svojou dobrou vôľou. Buďte čestní, dobrí, milujte sa navzájom. Bohatí, nepohŕdajte. Obchodníci, neokrádajte. Chudobní, nezáviďte. Máte všetci jednu krv a jedného Boha. Všetci ste povolaní k rovnakému údelu. Nezatvárajte si svojimi hriechmi nebo, ktoré vám Mesiáš otvorí. Hrešili ste až doteraz? Prestaňte už. Vzdajte sa každého hriechu.
     Jednoduchý, dobrý a ľahký je zákon, ktorý sa vracia k desiatim počiatočným prikázaniam, ale ponoreným do svetla lásky. Poďte. Ukážem vám, ktoré to sú: láska, láska, láska. Láska Boha k vám, vaša k Bohu, láska medzi blížnymi. Vždy láska, lebo Boh je láska a synovia Otca sú tí, ktorí vedia žiť lásku. Ja som tu pre všetkých, aby som dal všetkým svetlo Boha. Hľa, Otcovo slovo, ktoré sa stáva vo vás pokrmom. Poďte, ochutnajte, zameňte týmto pokrmom krv ducha. Každý jed nech opadne, každá žiadostivosť nech umrie. Nová sláva sa vám ponúka, tá večná, a vojdú do nej tí, ktorých srdcia budú pravdivo skúmať Boží zákon. Začnite od lásky. Nie je nič väčšieho. Lebo keď budete vedieť milovať, budete vedieť už všetko. A Boh vás bude milovať a Božia láska znamená pomoc proti každému pokušeniu.
     Nech je Božie požehnanie na tom, kto k nemu obráti srdce plné dobrej vôle." 
     Ježiš sa odmlčí. Ľudia si šepkajú. Zborovo spievajú hymny a potom sa zhromaždenie rozchádza.
     Ježiš vychádza na malé námestie. Pri bráne je Ján a Jakub s Petrom a Ondrejom.
     „Pokoj s vami," hovorí Ježiš a dodáva: „Pozrime sa, tu je človek, ktorý na to, aby bol spravodlivý, nesmie posudzovať, kým najprv nespozná. Ktorý je však čestný a prizná si svoj omyl. Šimon, chcel si ma vidieť? Tu som. A ty, Ondrej, prečo si neprišiel predtým?"
     Dvaja bratia sa pozerajú na seba v rozpakoch. Ondrej zamrmle: „Neodvážil som sa..."
     Peter očervenie. Nepovie nič. Ale keď počuje, že Ježiš hovorí bratovi: „Urobil si zle, keď si prišiel? Len zlo sa človek nesmie odvážiť konať," zasiahne úprimne: „To je moja vina. On ma chcel priviesť k tebe ihneď. Ale ja... ja som povedal... Áno. Povedal som: 'Neverím' a nechcel som prísť. Ach, teraz sa cítim lepšie...!"
     Ježiš sa usmeje. A potom povie: „Pre tvoju úprimnosť ti hovorím, že ťa mám rád."
     „Ale ja... ja nie som dobrý... nie som schopný konať to, čo si hovoril v synagóge. Som hnevlivý a ak ma niekto urazí... ech! Som závistlivý a mám rád peniaze... a pri svojom obchodovaní s rybami... ech! nie vždy... nie vždy som nekradol. A som nevzdelaný. A mám málo času, aby som išiel za tebou a dostal svetlo. Ako to urobím? Chcel by som sa stať takým, ako hovoríš, ale..."
     „Nie je to ťažké, Šimon. Poznáš trochu Písmo? Áno? No tak si spomeň na proroka Micheáša. Boh chce od teba to, čo hovorí Micheáš.* *(Mich 6, 8) Nežiada ťa, aby si si vytrhol srdce, ani aby si obetoval najsvätejšie city. Nateraz ťa o to nežiada. Jedného dňa ty sám dáš Bohu aj seba samého bez toho, aby ťa o to požiadal. On očakáva, že slnko a rosa urobia z teba, zo stebla trávy, mohutnú a slávnu palmu. Nateraz ťa žiada o toto: Konať spravodlivo, milovať milosrdenstvo, všemožne sa starať o to, aby si nasledoval svojho Boha. Usiluj sa to robiť a Šimonova minulosť bude zrušená a staneš sa novým človekom, priateľom Boha a jeho Krista. Už nebudeš Šimon. Budeš sa volať Kéfas. Bezpečná skala, o ktorú sa opriem."
     „To sa mi páči! Tomu rozumiem. Zákon je taký... je taký... aha, ja ho neviem tak dodržiavať, ako ho plnia rabíni! Ale to, čo hovoríš ty, áno. Zdá sa mi, že sa mi to podarí. A ty mi budeš pomáhať. Tu bývaš? Poznám domáceho pána."
     „Tu. Ale teraz pôjdem do Jeruzalema a potom budem kázať po Palestíne. Preto som prišiel. Ale budem sem chodiť často."
     „Prídem si ťa ešte vypočuť. Chcem byť tvojím učeníkom. Trochu svetla mi vojde do hlavy."
     „Predovšetkým do srdca, Šimon. Do srdca. A ty, Ondrej, čo nič nehovoríš?"
     „Počúvam, Učiteľ."
     „Môj brat je bojazlivý."
     „Stane sa levom. Zvečerieva sa. Boh vás žehnaj a nech vám dá dobrý úlovok. Choďte."
     „Pokoj s tebou." Odchádzajú.
     Len čo je Peter vonku, povie: „Ale čo chcel povedať predtým, keď hovoril, že budem loviť inými sieťami a iné ryby?"
     „Prečo si sa ho na to nespýtal? Chcel si sa tak veľa pýtať, a potom si takmer nehovoril."
     „Hanbil... som sa. Tak sa líši od všetkých rabínov!"
     „Teraz ide do Jeruzalema..." Ján to hovorí s veľkou túžbou a nostalgiou. „Chcel som mu povedať, či by mi nedovolil ísť s ním... a neodvážil som sa..."
     „Choď mu to povedať, chlapče," hovorí Peter. „Nechali sme ho tak... bez milého slova... Nech aspoň vie, že ho obdivujeme. Choď, choď. Tvojmu otcovi to vysvetlím."
     „Idem, Jakub?"
     „Choď."
     Ján beží... a behom sa vráti a jasá. „Povedal som mu: 'Chceš, aby som išiel s tebou do Jeruzalema?' Odpovedal mi: 'Poď, priateľu.' Priateľu, povedal! Zajtra v tomto čase prídem sem. Ach! Do Jeruzalema s ním!..."
     ... Videnie sa končí. 

     K tomuto videniu mi dnes ráno (14. októbra) Ježiš hovorí:
     „Chcem, aby si ty a všetci zdôrazňovali Jánovo správanie sa v jednej jeho stránke, ktorá stále uniká. Obdivujete ho, lebo je čistý, láskavý a verný. Ale nevšímate si, že bol veľký aj v pokore. On, prvý pôvodca príchodu Petra ku mne, skromne zamlčuje túto podrobnosť.
     Apoštolom Petra, a teda prvý z mojich apoštolov, bol Ján. Prvý v tom, že ma spoznal, prvý v tom, že ma oslovil, prvý v tom, že ma nasledoval, prvý v tom, že ma ohlasoval. A predsa, vidíte, čo hovorí? Hovorí: 'Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: »Našli sme Mesiáša«... A priviedol ho k Ježišovi.'* *(Jn 1, 40-42)
     Ján je nielen dobrý, ale aj spravodlivý a vie, že Ondrej sa sužuje pre svoju uzavretú a bojazlivú povahu, že by tak veľmi chcel konať, ale nedarí sa mu, a chce, aby sa v pamäti potomstva uchovalo uznanie jeho dobrej vôle. Chce, aby Ondreja považovali za prvého Kristovho apoštola pri Šimonovi, hoci jeho bojazlivosť a poddanosť bratovi ho obmedzovali v apoštoláte.
     Koľkí z tých, čo robia niečo pre mňa, vedia napodobňovať Jána a nevyhlasujú sa za neprekonateľných apoštolov bez toho, aby si uvedomili, že ich úspech pochádza z celého komplexu vecí, ktoré nie sú len svätosť, ale aj ľudská odvaha, šťastie a občasná blízkosť tých menej odvážnych a šťastných, ale azda svätejších od nich?
     Keď budete mať úspech v konaní dobra, nevystatujte sa, akoby to bola všetko vaša zásluha. Vzdávajte vďaky Bohu, Pánovi apoštolských robotníkov, a majte čistý zrak a úprimné srdce, aby ste videli a vzdali každému pochvalu, ktorá mu prislúcha. Čistý zrak na rozlišovanie apoštolov, ktorí prinášajú žertvy a sú prvými ozajstnými pákami pri konaní druhých. Iba Boh vidí týchto, ktorí sú bojazliví, budia dojem, akoby nič neurobili, a zatiaľ sú uchvatiteľmi ohňa z neba, ktorý pomáha v práci udatným. Úprimné srdce, ktoré hovorí: 'Ja konám. Ale ten miluje viac ako ja, modlí sa lepšie ako ja, obetuje sa tak, ako sa ja neviem a ako Ježiš povedal: »... vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa ... v skrytosti.«* *(Mt 6, 6) Ja, keďže vnímam jeho pokornú a svätú čnosť, chcem ju urobiť známou a povedať: »Ja som aktívny nástroj; no on je sila, ktorá ma pohýna, lebo je zaštepený do Boha, a tým je pre mňa kanálom nebeskej sily.«'
     A požehnanie Otca, ktoré zostupuje odmeniť pokorného, čo sa v tichosti obetuje, aby dodal silu apoštolom, zostúpi aj na apoštola, ktorý úprimne uzná nadprirodzenú a mlčanlivú pomoc, prichádzajúcu k nemu od pokorného, a jeho zásluhu, ktorú si ľudská povrchnosť nevšíma.
     Učte sa všetci.
     Je Ján môj milovaný? Áno. Ale nemá aj túto podobnosť so mnou? Čistý, láskavý, poslušný, ale aj pokorný. Zrkadlil som sa v ňom a videl som v ňom svoje čnosti. Miloval som ho preto ako svoje druhé ja. Videl som na ňom pohľad Otca, ktorý ho uznával ako malého Krista. A moja matka mi hovorievala: 'V ňom cítim druhého syna. Zdá sa mi, že vidím teba, zobrazeného v tom človeku.'
     Ach, Plná múdrosti, ako ťa poznala, ach, môj milovaný! A dva blankyty vašich sŕdc čistoty splynuli do jedného závoja, aby ma ochraňovali svojou láskou a stali sa jednou láskou ešte skôr, ako som dal matku Jánovi a Jána matke. Milovali sa, lebo spoznali, že sa podobajú – deti a súrodenci Otca a Syna."