Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

16. Zvestovanie (Lk 1, 26-38)

     8. marec 1944
     Vidím Máriu, veľmi mladučkú, má najviac pätnásť rokov. Je v malej obdĺžnikovej izbe. V ozajstnej dievčenskej izbe. Pozdĺž jednej z dlhších stien je lôžko: nízke ležadlo bez peľastí, pokryté vysokými rohožami alebo kobercami. Sú rozprestreté buď na akomsi stole alebo na rákosovom výplete, lebo sú pevné a nerobia sa na nich záhyby, ako to býva na našich posteliach. Pozdĺž druhej steny je polička s olejovou lampou, pergamenové zvitky, starostlivo poskladané šitie, azda nejaká výšivka.
     Vedľa poličky pri dverách, ktoré sú otvorené do záhrady, ale zakryté závesom, pohybujúcim sa v ľahkom vánku, sedí na nízkej stoličke Panna. Pradie bielučký ľan, jemný ako hodváb. Jej drobné rúčky, iba o trošku tmavšie než ľan, šikovne otáčajú vretenom. Drobná tvár, mladá a taká krásna, je mierne sklonená a jemne sa usmieva, akoby čosi hladkala alebo sledovala nejakú nežnú myšlienku.
     V domčeku i v záhrade vládne hlboké ticho. Hlboký pokoj vyžaruje aj z Máriinej tváre, ako aj z prostredia, ktoré ju obklopuje. Pokoj a poriadok. Všetko je čisté a usporiadané. Prostredie je svojím vzhľadom a zariadením veľmi skromné, prázdne takmer ako cela. Má v sebe niečo prísne, ale zároveň i kráľovské, práve pre veľkú čistotu a starostlivosť, s akou sú vystreté látky na lôžku, poukladané zvitky, lampa, medený džbánik vedľa lampy s kytičkou rozkvitnutých halúzok broskyne alebo hrušky. Neviem. Určite to budú halúzky ovocných stromov s kvetmi bielej a bledoružovej farby. 
     Mária sa púšťa do tichého spevu, neskôr spieva trochu hlasnejšie. Nie je to hlasný spev, ale rozozvučí malú izbičku a cítiť v ňom, ako sa jej zachvieva duša. Nerozumiem slovám, ktoré určite spieva po hebrejsky. Ale keďže sa zavše opakuje slovo Jahve, tuším, že to bude nejaký posvätný spev, azda žalm. Možno si Mária spomína na spevy v chráme. Musí to byť nežná spomienka, pretože skladá ruky držiac niť a vreteno do lona, dvíha hlavu a opiera si ju o stenu za sebou. Tvár sa jej rozžiari krásnym rumencom a oči sa strácajú ktovie v akej nežnej myšlienke. Zalesknú sa návalom sĺz, ktoré jej nepadajú z očí, ale ich zalejú. A predsa sa tieto oči smejú, usmievajú sa nad myšlienkou, ktorú sledujú, a prestávajú vnímať okolie. Máriina ružová tvár sa vynára z veľmi jednoduchých bielych šiat. Ovíjajú ju vrkoče, ktoré má ako korunu okolo hlavy. Vyzerá ako krásny kvietok. 
     Spev sa mení na modlitbu: "Pane, najvyšší Bože, neotáľaj už a zošli svojho Služobníka, aby priniesol na zem pokoj. Vzbuď vhodný čas a čistú a plodnú pannu pre príchod tvojho Krista. Otče, svätý Otče, dovoľ svojej služobnici, aby na tento úmysel obetovala svoj život. Dovoľ mi, aby som zomrela až potom, keď uvidím tvoje svetlo a tvoju spravodlivosť na zemi a keď spoznám, že vykúpenie sa zavŕšilo. Ó, svätý Otče, zošli na zem túžbu prorokov. Zošli svojej služobnici Vykupiteľa. Aby sa v hodine, keď sa ukončí môj posledný deň, otvoril pre mňa tvoj príbytok, lebo jeho brány už otvorí tvoj Kristus pre všetkých, ktorí dúfali v teba. Príď, príď, Duch Pána. Príď k svojim verným, ktorí ťa očakávajú. Príď, Knieža pokoja!" Mária zostáva takto pohrúžená...  
     Záves sa hýbe viac, akoby ktosi za ním robil prievan alebo by ním zatriasol, aby ho rozhrnul. Biele svetlo farby perál zliatych s čistým striebrom rozjasní jemne žlté steny, zvýrazní farby látok a ešte väčšmi preduchovní Máriin obličaj. Vo svetle, bez toho, žeby sa záves rozhrnul pred tajomstvom, ktoré sa uskutočňuje - a záves sa už prestal hýbať, visí úplne nehybne medzi verajami, ako keby bol stenou, ktorá oddeľuje vnútrajšok od vonkajšku -, v tomto svetle pokľakne archanjel. 
     Nutne musí vziať na seba ľudský výzor. Ale tento výzor presahuje všetko ľudské. Z akého tela je utvorená táto prekrásna žiarivá postava? Z akej látky ho zhmotnil Boh, aby ho mohli vnímať zmysly Panny? Iba Boh môže vlastniť tieto látky a použiť ich takým dokonalým spôsobom. Je to tvár, je to telo, sú to oči, ústa, vlasy a ruky ako naše. Ale nie je to naša nepriehľadná hmota. Je to svetlo, ktoré si vzalo farbu tela, očí, vlasov, úst, svetlo, ktoré sa pohybuje, usmieva, hľadí a rozpráva. 
     "Zdravas', Mária, milosti plná, zdravas'!" Hlas je nežným zvukom harfy, ako keď perly padajú na vzácny kov. 
     Mária sa zachveje a sklopí zrak. Zachveje sa ešte väčšmi, keď vidí toto žiarivé stvorenie kľačiace vo vzdialenosti asi jedného metra od nej, ako s rukami skríženými na prsiach hľadí na ňu s nekonečnou úctou. 
     Mária vstane a pritisne sa k stene. Zbledne a vzápätí sa červená. Jej tvár vyjadruje údiv a úľak. Nevedomky si pritíska ruky na prsia, skrýva ich do dlhých rukávov, skláňa sa, aby podľa možnosti skryla svoje telo. Postoj ľúbeznej cudnosti. 
     "Nie. Neboj sa. Pán je s tebou! Si požehnaná medzi všetkými ženami."
     Ale Mária sa stále bojí. Odkiaľ prišla táto mimoriadna bytosť? Je to posol Boha alebo Podvodníka?
     "Neboj sa, Mária!" opakuje archanjel. "Ja som Gabriel, Boží anjel. Môj Pán ma k tebe poslal. Neboj sa, lebo si našla milosť u Boha. A teraz počneš v svojom lone a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho (a taký aj skutočne bude) a Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca. Pochop, ó, svätá Panna, Pánom milovaná, jeho požehnaná dcéra, povolaná byť matkou jeho Syna, akého Syna porodíš."
     "Ako sa to stane? Veď ja muža nepoznám. Azda Pán Boh už neprijme obetu svojej služobnice a nechce, aby som z lásky k nemu zostala pannou?" 
     "Nebude to dielo muža, aby si bola matkou, ó, Mária. Ty si večná panna, Božia svätá. Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto ten, ktorý sa zrodí z teba, sa bude nazývať Svätý, Boží Syn. Všetko je možné Pánovi, nášmu Bohu. Neplodná Alžbeta počala vo svojej starobe syna, ktorý bude prorokom tvojho Syna, tým, ktorý mi pripraví cesty. Pán z nej sňal potupu a jej pamiatka zostane v národoch spojená s tvojím menom, ako i s menom jej syna a s menom tvojho Svätého. A až do konca vekov vás budú národy nazývať blahoslavené pre Pánovu milosť, ktorá k vám prišla, a osobitne k tebe; milosť, ktorá príde k národom tvojím prostredníctvom. Alžbeta je v šiestom mesiaci a plod v jej lone ju dvíha k radosti a jej radosť bude ešte väčšia, keď spozná tvoju radosť. Bohu nie je nič nemožné, Mária, milosti plná. Čo mám povedať svojmu Pánovi? Nech ťa neznepokojuje myšlienka na tento údel. Pán bude ochraňovať tvoje záujmy, ak sa mu zveríš. Svet, nebesia, Večný očakávajú tvoje slovo!"
     Mária, skrížiac teraz ruky na prsiach a skloniac sa do hlbokého úklonu, povie: "Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa jeho slova."
     Anjel zažiari radosťou. Klania sa, pretože on určite vidí, ako Boží Duch zostupuje na Pannu sklonenú na znamenie súhlasu. Potom anjel zmizne bez toho, aby pohol závesom, a necháva ho zatiahnutý za svätým tajomstvom.