Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

69. Ježiš poúča Judáša Iškariotského

     3. január 1945
     Po modlitbe na mieste najbližšom k Svätostánku, ako je to dovolené mužom – Izraelitom, vychádza Ježiš s Judášom z chrámu.
     Judáš by chcel zostať s Ježišom. Jeho túžba však naráža na Učiteľov odpor. „Judáš, chcem zostať sám v nočných hodinách. V noci môj duch čerpá výživu od Otca. Modlitba, meditácia a samota sú pre mňa potrebnejšie ako hmotný pokrm. Ten, kto chce žiť pre ducha a viesť druhých k tomu, aby žili rovnakým životom, musí odsunúť telo, takmer by som povedal, že ho musí zahubiť v jeho svojvôli, aby mohol venovať všetku svoju starostlivosť duchu. Všetci, Judáš. Aj ty, ak chceš byť skutočne Boží, čiže ak chceš patriť nadprirodzenému."
     „My sme však ešte zo zeme, Učiteľ. Ako môžeme zanedbávať telo a venovať sa len duchu? Nie je to, čo hovoríš, v protiklade s Božím prikázaním: 'Nezabiješ'? Nie je v tomto prikázaní tiež zahrnuté nezabiť seba? Ak je život Božím darom, musíme ho milovať. Alebo nie?"
     „Neodpoviem ti, ako by som odpovedal jednoduchému človeku, ktorému stačí pozdvihnúť zrak duše alebo mysle do nadprirodzených sfér, aby sa ním preniesol do kráľovstva ducha. Ty nie si jednoduchý. Ty si sa formoval v prostredí, ktoré ťa zdokonalilo... ale aj znečistilo svojimi spôsobmi a svojou náukou. Pamätáš si na Šalamúna, Judáš? Bol múdry, vo svojej dobe najmúdrejší. Pamätáš si, čo povedal, keď spoznal všetku múdrosť? 'Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka.'* *(Kaz 1, 2; 12, 13) Teraz ti hovorím, že treba vedieť vyberať z jedál výživu, ale nie otravu. A ak nám nejaký pokrm škodí, a my vieme, že reakcie nášho tela to potvrdzujú, a je silnejší ako naše dobré šťavy, ktoré by ho mohli zneutralizovať, človek ho už nesmie jesť, aj keď je chutný. Lepšie je jesť obyčajný chlieb a piť pramenitú vodu, ako ťažké jedlá kráľovského stola, v ktorých sú drogy, čo škodia a otravujú."
     „Čo musím zanechať, Učiteľ?"
     „Všetko, o čom vieš, že ťa znepokojuje. Lebo Boh je pokoj a ak chceš vykročiť na Božiu cestu, musíš vyprázdniť svoju myseľ, svoje srdce a svoje telo zo všetkého, čo nie je pokoj a prináša so sebou rozrušenie. Viem, že je ťažké pretvoriť seba samého. Ale ja som tu preto, aby som ti v tom pomohol. Som tu preto, aby som pomohol človeku znova sa stať Božím synom, aby sa pretvoril akoby druhým stvorením, vlastným prerodením, ktoré chce on sám. Dovoľ však, aby som ti odpovedal, na čo si sa pýtal, aby si nepovedal, že si mojou vinou zostal v omyle. Je pravda, že zabiť seba je rovnaké ako zabiť. Či už vlastný život alebo život druhého je Božím darom a iba Bohu, ktorý nám ho dal, je vyhradená moc zobrať ho. Kto sa zabije, vyznáva svoju pýchu a pýchu Boh nenávidí."
     „Vyznáva pýchu? Ja by som povedal, že zúfalstvo."
     „A čo je zúfalstvo, ak nie pýcha? Uvažuj, Judáš. Prečo niekto zúfa? Buď preto, že sa na neho nahromadí nešťastie a on ho chce sám prekonať, a nepodarí sa mu to. Alebo preto, že je vinný a usudzuje, že Boh mu neodpustí. Nie je to vari v prvom i v druhom prípade pýcha, ktorá vládne? Ten človek, ktorý chce konať sám, nemá už pokoru, aby vystrel ruku k Otcovi a povedal mu: 'Ja nemôžem, ale ty môžeš. Pomôž mi, lebo všetko očakávam od teba a vo všetkom v teba dúfam.' Ten druhý človek, ktorý vraví: 'Boh mi nemôže odpustiť,' to vraví preto, lebo porovnáva Boha so sebou a vie, že niekto urazený tak, ako on urazil, by mu nemohol odpustiť. Čiže pýcha je aj tu. Pokorný má súcit a odpustí, aj keď trpí pre urážku, ktorej sa mu dostalo. Pyšný neodpúšťa. Je pyšný aj preto, lebo nevie skloniť hlavu a povedať: 'Otče, zhrešil som, odpusť svojmu biednemu vinnému synovi.' Vari nevieš, Judáš, že Otec všetko odpustí, ak človek požiada o odpustenie s úprimným a skrúšeným srdcom, poníženým a ochotným povstať k dobru?"
     „Určité zločiny sa však nedajú odpustiť. Nemôžu byť odpustené."
     „To hovoríš ty. A bude to pravda, lebo takto to chce človek. Ale, veru, ó, veru, hovorím ti, že keby vinník pribehol k Otcovým nohám aj po zločine zločinov – preto sa volá Otec, ó, Judáš, a je Otcom nekonečnej dokonalosti – a s plačom by ho úpenlivo prosil o odpustenie a ponúkol by sa na odčinenie hriechov, ale bez zúfalstva, Otec by mu dal spôsob náhrady, aby si zaslúžil odpustenie a zachránil si ducha."
     „Teda hovoríš, že ľudia, ktorých spomína Sväté písmo* a ktorí sa zabili, urobili zle."