53. Vyhnanie kupcov z chrámu

21 1 0
                                    

     24. október 1944
     Vidím Ježiša, ako s Petrom, Ondrejom, Jánom, Jakubom, Filipom a Bartolomejom vchádzajú do vnútra chrámu. 
     Vnútri aj vonku je veľký dav. Pútnici v zástupoch prichádzajú zo všetkých strán mesta. Zhora z návršia, na ktorom je postavený chrám, vidno úzke a krivolaké ulice mesta, mravenisko ľudí. Vyzerá to, akoby sa medzi surovou bielobou domov rozprestierala pohyblivá stuha tisícok farieb. Áno, mesto má vzhľad zvláštnej hračky vytvorenej z pestrofarebných stúh medzi dvoma bielymi stuhami zbiehajúcimi sa do bodu, z ktorého žiaria kupoly Pánovho domu.
     Vo vnútri chrámu je... skutočné trhovisko. Je vylúčené akékoľvek sústredenie sa na svätom mieste. Ľudia pobehujú a volajú, iní dojednávajú kúpu baránkov, rozkrikujú sa a preklínajú kvôli premrštenej cene, ďalší poháňajú úbohé bečiace zvieratá do ohrád (sú to jednoduché ohrady vytvorené povrazmi a stĺpikmi, pri ich vchode stojí obchodník alebo majiteľ čakajúci zákazníkov). Údery palicami, bľakot, rúhanie, výkriky, nadávky pomocníkom, ktorí nezhromažďujú a nevyberajú zvieratá dosť rýchlo, a kupcom, čo sa dohadujú o cene a čo napokon odchádzajú bez kúpy, väčšie urážky a nadávky tým, ktorí si prezieravo vzali so sebou baránka.
     Okolo pultov peňazomencov vládne ďalší hluk. Neviem, či je to tak stále alebo len teraz v tomto veľkonočnom čase, no je zrejmé, že chrám fungoval ako... burza alebo čierny trh. Hodnota peňazí nebola pevná. Existoval legálny kurz, ktorý bol určite stanovený, ale peňazomenci presadzovali iný kurz a za výmenu si podľa ľubovôle privlastňovali istý diel. A uisťujem vás, že v úžerníckych operáciách nežartovali...! Čím bol človek chudobnejší a z čím z väčšej diaľky prichádzal, tým väčšmi ho zodrali z kože. Starých viac ako mladých, a tých, čo prichádzali z krajov mimo Palestíny, oberali ešte viac ako starých.
     Chudobní starci si znova a znova prezerali usporené peniaze, ktoré si po celý rok s veľkým odopieraním odkladali nabok, stokrát ich vyberali a zase schovávali pod košeľu, keď chodili od jedného peňazomenca k druhému a keď sa napokon predsa vrátili k prvému, ktorý sa potom pomstil za to, že už raz od neho odišli, a zvýšil výmenný kurz... A veľké mince opúšťali ruky majiteľa sprevádzané jeho povzdychmi a prechádzali pozmenené na drobné mince do pazúrov úžerníkov. A potom ďalšia tragédia pri výbere baránka, počítanie a povzdychy pred ich predavačmi, ktorí dávali poloslepým starcom tie najúbohejšie kusy.
     Vidím návrat dvoch starkých, on a ona, ako postrkávajú úbohého baránka, ktorého obetníci museli označiť za chybného. Plač a úpenlivé prosby sa striedajú s hrubosťou a nadávkami, ale predavačom to nepohne.
     „Za to, čo chcete zaň minúť, Galilejčania, je baránok, čo som vám dal, až príliš pekný. Choďte preč! Alebo pridajte ďalších päť denárov, aby ste dostali krajšieho!"
     „V mene Božom! Sme chudobní a starí! Chceš nám zabrániť, aby sme slávili Veľkú noc, ktorá je už azda posledná? Nestačí ti za malé zvieratko to, čo si chcel?"
     „Uvoľnite miesto, zafúľanci! Prichádza ku mne Jozef Starší. Je mi cťou, že mi dáva prednosť. Boh s tebou! Poď, vyber si!"
     Ten, ktorého nazval Jozef Starší, čiže Jozef z Arimatey, vchádza do ohrady a vyberie si krásneho baránka. Namyslene prechádza vo svojom nádhernom odeve a na úbohých starcov, nariekajúcich pri bráne či vchode do ohrady, ani len nepozrie. Takmer do nich vrazí, zvlášť keď vychádza s tučným mečiacim baránkom.   
     Ale aj Ježiš je už blízko. Aj on už nakúpil a Peter, ktorý pre neho pravdepodobne dojednával cenu, ťahá za sebou celkom pekného baránka. Peter by chcel ísť hneď na miesto, kde sa obetuje. Ale Ježiš zabočuje doprava, smerom k dvom preľaknutým a plačúcim starkým, ktorí tam nerozhodne stoja. Dav do nich naráža a obchodník im nadáva.
     Ježiš, taký vysoký, že hlavy starčeka a starenky mu siahajú po srdce, položí žene ruku na rameno a spýta sa: „Prečo plačeš, žena?"
     Starenka sa obráti a vidí vysokého mladého muža, slávnostne oblečeného v peknom, úplne novom a čistom snehobielom odeve a v plášti. Tak podľa odevu, ako aj podľa vzhľadu ho považuje za učiteľa a hoci zarazená – lebo učitelia a kňazi si nevšímajú ľudí, ani sa nestarajú o chudobných a neochraňujú ich pred ziskuchtivosťou obchodníkov -, rozpovie dôvody svojho plaču.
     Ježiš sa obráti k predavačovi: „Vymeň toho baránka týmto veriacim. Nie je hoden oltára, ako nie je hodné ani teba, aby si sa obohacoval na úkor dvoch starcov preto, že sú slabí a bezbranní."
     „A ty si kto?"
     „Spravodlivý."
     „Tvoja reč a reč tvojich druhov prezrádzajú, že si Galilejčan. Môže byť v Galilei vôbec niekto spravodlivý?"
     „Urob to, čo ti hovorím, a buď spravodlivý."
     „Počúvajte! Počúvajte Galilejčana, obhajcu seberovných! On chce poučovať nás z chrámu!" Muž sa smeje a zosmiešňuje ho napodobňovaním galilejského prízvuku, ktorý je spevavejší a jemnejší než judejský, aspoň tak sa mi to zdá.
     Ľudia vytvárajú okolo Ježiša kruh a ostatní obchodníci a peňazomenci sa stavajú proti nemu na obranu svojho druha.
     Medzi prizerajúcimi sú dvaja či traja posmešne sa tváriaci rabíni. Jeden z nich sa pýta takým spôsobom, že i Jób by stratil trpezlivosť: „Si Učiteľ?"
     „Ty si to povedal."
     „Čo vyučuješ?"
     „Toto učím: Aby sa Boží dom znova stal domom modlitby, a nie miestom úžery a tržnicou. To učím."
     Ježiš pôsobí hrozivo. Vyzerá ako archanjel stojaci na prahu strateného raja. Nemá v rukách plamenný meč, ale z očí mu sršia blesky a vrhá ich na posmievačov a rúhačov. V rukách nemá nič. Iba svoj svätý hnev. A s ním rýchlo a prísne vykročí pomedzi pulty peňazomencov, rozhadzuje mince, ktoré boli tak starostlivo poukladané na pultoch podľa hodnoty, prevracia stoly a stolíky a všetko padá s veľkým rachotom na zem za veľkého hluku a cvengotu kotúľajúceho sa kovu, lámaného dreva a výkrikov hnevu, zdesenia, ale aj súhlasu. Potom vytrhne z rúk strážcov dobytka povrazy, ktorými priväzovali býkov, ovce a baránkov, upletie z nich poriadny bič, ktorého tvrdé uzly sú skutočnou pohromou. Dvíha ho, zatočí ním a nemilosrdne šľahá. Áno, ubezpečujem vás – nemilosrdne. Na hlavy a chrbty dopadá netušená záplava úderov. Veriaci odstupujú a obdivujú výjav. Vinníci prenasledovaní až po vonkajšiu ohradu berú nohy na plecia, zanechávajú na zemi peniaze a za sebou zvieratá a zvieratká vo veľkom zmätku nôh, rohov a krídel. Niektoré utekajú, iné odlietajú. Mučanie, bečanie, hrkútanie holubov a hrdličiek spolu so smiechom a výkrikmi veriacich za utekajúcimi úžerníkmi dokonca prehlušujú aj smutný zborový nárek baránkov zabíjaných na ďalšom nádvorí. 
     Pribiehajú kňazi spolu s rabínmi a farizejmi. Ježiš ešte stále stojí uprostred nádvoria tak, ako sa vrátil z prenasledovania. Ešte má v rukách bič.
     „Kto si? Ako si dovoľuješ mariť predpísané obrady? Z ktorej školy prichádzaš? Nepoznáme ťa, nevieme, kto si."
     „Som ten, ktorý môže. Ja môžem všetko. Zničte hoci tento pravý chrám a ja ho znova vzkriesim, aby som Bohu vzdal chvály. Nie ja narušujem svätosť Božieho domu a obradov, ale vy ju narušujete, lebo dovoľujete, aby sa jeho príbytok stal sídlom úžerníkov a obchodníkov. Moja škola je Božia škola. Tá istá, ktorú mal celý Izrael skrze ústa Večného, ktorý hovoril k Mojžišovi. Nepoznáte ma? Spoznáte ma. Neviete, odkiaľ prichádzam? Dozviete sa to."
     Obrátil sa k ľudu a už si viac nevšímal kňazov. Vysoký v bielom odeve s roztvoreným plášťom vejúcim okolo ramien a s roztvoreným náručím ako rečník v najživšom bode svojho prejavu prehovoril:
     „Počúvajte, Izraeliti! V Deuteronómiu sa hovorí:* *(Dt 16, 18-20; 18, 1-2; 23, 19-20) 'Ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom. Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.'
     Počúvajte, Izraeliti! V Deuteronómiu sa hovorí: 'Kňazi – leviti, celý kmeň Léviho, nebudú mať podiel ani dedičstvo s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z Pánových obiet a darov. Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom.'
     Počúvajte, Izraeliti! V Deuteronómiu sa hovorí: 'Ani peniaze, obilie, ani nijakú inú vec nesmieš požičiavať na úrok svojmu bratovi, len cudzincovi. Svojmu bratovi požičiaš bez úroku, čo potrebuje.'
     Toto povedal Pán.
     Teraz vidíte, že sudcovia sedia v Izraeli bez spravodlivosti voči chudobnému. Nedržia stranu spravodlivému, ale silnému. A byť chudobným, byť z ľudu znamená byť utláčaný. Ako môže ľud povedať: 'Ten, kto nás súdi, je spravodlivý,' ak vidí, že vypočutí a uctievaní sú iba mocní, zatiaľ čo chudobný nemá nikoho, kto by ho vypočul? Ako môže mať ľud v úcte Pána, keď vidí, že si ho nectia tí, ktorí by to mali robiť väčšmi než ostatní? Je úcta k Pánovi porušením jeho prikázania? A prečo potom kňazi v Izraeli vlastnia pozemky a dostávajú od mýtnikov a hriešnikov dary, ktorí takto konajú preto, aby si naklonili kňazov, a kňazi to prijímajú, aby si obohatili truhlice?
     Boh je dedičstvom svojich kňazov. Pre nich je on, Otec Izraela, omnoho viac Otcom a postará sa patrične o ich pokrm. Nie však viac, ako je spravodlivé. Služobníkom svojej svätyne nesľúbil ani bohatstvo, ani majetok. Za svoju spravodlivosť dostanú po celú večnosť nebo, ako ho budú mať Mojžiš, Eliáš, Jakub a Abrahám, ale na tejto zemi majú mať len ľanový odev a diadém z nehrdzavejúceho zlata – čistotu a lásku. Aby telo bolo sluhom pre ducha, ktorý je služobníkom pravého Boha, a nie aby telo ovládalo ducha a priečilo sa Bohu.
     Pýtali sa ma, z akej moci toto robím. A oni z akej moci znesväcujú Božie prikázanie a v tôni svätých múrov dovoľujú úžeru voči izraelským bratom, ktorí sem prichádzajú z poslušnosti voči Božiemu prikázaniu? Pýtali sa ma, z akej školy prichádzam, a ja som odpovedal: 'Z Božej školy.' Áno, Izrael. Prichádzam, aby som ťa znovu priviedol do tejto svätej a nemeniteľnej školy.
     Kto chce poznať svetlo, pravdu, život, kto chce znova počuť hlas Boha hovoriaceho k svojmu ľudu, nech príde ku mne. Išli ste za Mojžišom cez púšte, ó, Izraeliti! Nasledujte ma, lebo ja vás prevediem cez omnoho horšiu púšť do skutočne požehnanej zeme. Cez more, otvorené na Boží príkaz, vás privediem do nej. Keď zodvihnem svoje znamenie, uzdravím vás z každého zla.
     Prišla hodina milosti. Patriarchovia na ňu čakali a v jej očakávaní zomreli. Proroci ju predpovedali a v tejto nádeji zomreli. Snívali o nej spravodliví a s útechou tohto sna zomreli. Tá hodina nastala.
     Poďte. 'Pán bude súdiť svoj ľud a bude milosrdný voči tým, čo mu slúžia,' ako sľúbil ústami Mojžiša."
     Ľudia vytvorili okolo Ježiša kruh a počúvali ho s otvorenými ústami. Potom rozoberajú slová nového rabína a vypytujú sa jeho druhov.
     Ježiš zamieri na iné nádvorie, ktoré je od tohto oddelené arkádou. Priatelia ho nasledujú a tým sa videnie končí. 

Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉWhere stories live. Discover now