Mária Valtorta - EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ

71. Ježiš predstavuje Judáša Iškariotského Jánovi a Šimonovi Horlivcovi

     6. január 1945
     Vidím Ježiša s Judášom Iškariotským prechádzať sa hore dolu popri jednej z brán chrámovej ohrady.
     „Si si istý, že príde?" spýta sa Judáš.
     „Som si tým istý. Z Betánie odchádzal na svitaní a v Getsemani sa mal stretnúť s mojím prvým učeníkom..."
     Po chvíli sa Ježiš uprene pozrie na Judáša. Postavil sa pred neho. Skúma ho. Potom mu položí ruku na plece a opýta sa ho: „Judáš, prečo mi neodhalíš svoje myšlienky?"
     „Aké myšlienky? V tejto chvíli nemám špeciálnu myšlienku, Učiteľ. Otázok ti kladiem dokonca priveľa. Určite si nemôžeš sťažovať, že trpím nemotou."
     „Kladieš mi veľa otázok a podávaš veľa správ o meste a o jeho obyvateľoch. Neotváraš mi však svoju dušu. Myslíš, že pre mňa majú význam novoty o počte a zložení tej či onej rodiny? Nie som nejaký zaháľač, ktorý sem prišiel premrhať čas. Ty vieš, načo som prišiel. A môžeš dobre chápať, že mám prvoradý záujem, aby som bol Učiteľom mojich učeníkov. Preto chcem z ich strany úprimnosť a dôveru. Mal ťa rád tvoj otec, Judáš?"
     „Mal ma veľmi rád. Bol som jeho pýchou. Keď som sa vracal zo školy a aj neskôr, keď som sa vracal z Jeruzalema do Kariotu, chcel, aby som mu povedal všetko. Zaujímal sa o všetko, čo som robil. Keď išlo o dobré veci, tešil sa, keď o menej dobré, potešoval ma, ak – niekedy, sa vie, všetci robíme chyby – som urobil chybu a dostal som za to pokarhanie, podrobne mi vysvetlil opodstatnenosť výčitky, ktorú som dostal, alebo nesprávnosť môjho konania. Ale robil to tak láskavo... akoby bol starší brat. Vždy zakončil takto: 'To ti hovorím, lebo chcem, aby môj Judáš bol spravodlivý. Chcem, aby som bol požehnaný prostredníctvom môjho syna...' Môj otec..."
     Ježiš, ktorý celú dobu uprene pozeral na učeníka, úprimne dojatého pri rozprávaní o otcovi, vraví: „Vidíš, Judáš, buď si istý tým, čo ti hovorím. Nič neurobí tvojho otca takým šťastným ako to, že budeš mojím verným učeníkom. Duch tvojho otca bude jasať tam, kde očakáva Svetlo – lebo ak ťa takto vychovával, musel byť spravodlivý –, keď ťa uvidí ako môjho učeníka. Ale aby si ním bol, musíš si povedať: 'Znova som našiel svojho strateného otca. Otca, ktorý mi bol ako starší brat, našiel som ho v mojom Ježišovi a jemu, ako milovanému otcovi, za ktorým ešte plačem, poviem všetko, aby som mal v ňom vodcu, požehnanie alebo láskavé výčitky.' Kiežby chcel Večný a ty, predovšetkým však ty, aby si tak konal, aby ti Ježiš mohol vravieť len: 'Si dobrý. Žehnám ťa.'"
     „Ach, áno! Ježišu, áno. Ak ma budeš veľmi milovať, dokážem stať sa takým dobrým, ako chceš a ako chcel môj otec. A moja matka už nebude mať v srdci ten osteň. Vždy hovorila: 'Synku, už nemáš vodcu a ešte ho tak veľmi potrebuješ.' Keď sa dozvie, že mám teba!"
     „Budem ťa milovať tak, ako by ťa nemohol nijaký iný človek. Budem ťa milovať veľmi. Veľmi ťa milujem. Nesklam ma."
     „Nie, Učiteľu, nie. Bol som plný protikladov. Závisť, žiarlivosť, posadnutosť vynikať, zmyselnosť, to všetko narážalo vo mne proti dobrým hlasom. I pred chvíľou, vidíš? Spôsobil si mi bolesť. Teda nie ty. Spôsobila ju moja zlá povaha... Myslel som si, že som tvojím prvým učeníkom... a ty si mi povedal, že už máš iného."
     „Veď si ho už videl. Nespomínaš si, že na Veľkú noc bol v chráme s mnohými Galilejčanmi?"
     „Myslel som, že to sú priatelia... Myslel som, že ja som bol prvý vyvolený na taký údel, a preto milovaný."
     „Nerozlišujem vo svojom srdci medzi poslednými a prvými. Ak by prvý pochybil a posledný by bol svätý, vtedy by bol rozdiel v očiach Boha. Ale ja aj tak budem milovať svätého blaženou láskou a hriešnika láskou trpiacou. Ale hľa, prichádza Ján so Šimonom. Ján, môj prvý. Šimon, ten, o ktorom som ti hovoril pred dvoma dňami. Šimona a Jána si už videl. Jeden bol chorý..."
     „Ach, ten malomocný! Spomínam si. Už je tvojím učeníkom?"
     „Deň po uzdravení."
     „A ja? Prečo som musel toľko čakať?"
     „Judáš?!"
     „To je pravda. Odpusť."
     Ján zbadá Učiteľa a ukazuje naň Šimonovi. Zrýchlia krok. Jánovým pozdravom je bozk, ktorý si vymenil s Učiteľom. Šimon si však kľakne k Ježišovým nohám, pobozká ich a zvolá: „Sláva môjmu Spasiteľovi! Požehnaj svojho služobníka, aby jeho skutky boli v Božích očiach sväté. A ja aby som mu vzdal slávu, aby som mu dobrorečil, že mi dal teba!"
     Ježiš mu položí ruku na hlavu: „Áno, žehnám ťa, aby som ti poďakoval za tvoju prácu. Vstaň, Šimon. Pozri, Ján. Pozri, Šimon. Toto je nový učeník. Aj on chce nasledovať Pravdu. Preto je vám všetkým bratom."
     Navzájom sa pozdravia, obaja Judejčania so vzájomným skúmaním, Ján srdečne.
     „Si unavený, Šimon?" opýta sa Ježiš.
     „Nie, Učiteľ. S uzdravením som dostal takú silu, akú som ešte nepoznal."
     „A viem, že ju dobre využívaš. Rozprával som sa s mnohými a všetci mi o tebe hovorili ako o tom, ktorý ich už poučil o Mesiášovi."
     Šimon sa spokojne usmeje. „Aj včera večer som hovoril o tebe s istým počestným Izraelitom. Dúfam, že jedného dňa ho spoznáš. Chcel by som to byť ja, kto ťa k nemu zavedie."
     „Nie je to vylúčené."
     Judáš zasiahne do rozhovoru: „Učiteľ, sľúbil si mi, že pôjdeš so mnou do Judey."
     „A pôjdem. Šimon bude pokračovať v poúčaní ľudí o mojom príchode. Čas je krátky, priatelia, a ľudí je veľa. Teraz pôjdem so Šimonom. Večer mi vy dvaja prídete naproti po ceste na Olivovú horu a rozdelíme peniaze chudobným. Choďte."
     Ježiš, sám so Šimonom, sa ho spýta: „Ten človek z Betánie je pravý Izraelita?"
     „Je pravý Izraelita. Osvojil si všetky idey, ktoré teraz prevládajú vo svete, ale má aj pravú túžbu po Mesiášovi. A keď som mu povedal: 'On je medzi nami,' hneď odpovedal: 'Ja šťastlivec, že žijem v tejto dobe!'"
     „Pôjdeme k nemu niektorý deň a zanesieme požehnanie do jeho domu. Videl si nového učeníka?"
     „Videl som ho. Je mladý a zdá sa rozumný."
     „Áno. To je. Ty ako Judejčan budeš ho ľahšie znášať pre jeho myšlienky ako druhí."
     „Je to želanie alebo príkaz?"
     „Je to vrúcne želanie. Ty si trpel, a preto môžeš byť zhovievavejší. Bolesť je učiteľkou mnohých vecí."
     „Ak mi to ty prikážeš, budem k nemu veľmi zhovievavý."
     „Áno. Tak. Možno môj Peter, a nielen on sám, sa bude trocha pohoršovať, keď uvidí, ako liečim a starám sa o tohto učeníka. Jedného dňa však pochopia... Čím je človek horšie formovaný, tým väčšiu starostlivosť potrebuje. Ostatní... ach! Ostatní sa budú formovať aj sami, len kontaktom. Nechcem robiť všetko sám. Žiadam vôľu človeka a pomoc druhých pri formovaní človeka. Volám vás, aby ste mi pomáhali... a som vám vďačný za pomoc."
     „Učiteľ, predpokladáš, že od neho sa ti dostane sklamania?"
     „Nie. Je však mladý a vyrastal v Jeruzaleme..."
     „Ó! V tvojej blízkosti sa napraví zo všetkých nerestí tohto mesta... Som si tým istý. Ja, už starý a vyprahnutý od nenávisti, som sa úplne obnovil, odkedy som ťa uvidel..."
     Ježiš šepne: „Nech sa tak stane!" Potom, hlasnejšie: „Poď so mnou do chrámu. Budem evanjelizovať ľud."
     A videnie sa končí.