Teach Me To Love {Harry Styles SK}

44. časť Neznáme číslo

Harry

Paul...toto nebude dobré. Vyzerá dosť naštvane. Postavila som sa oproti nemu. Síce bol raz toľký ako ja, ale narovnal som plecia a pozrel mu do očí.

„Paul, toto je Samantha, moja priateľka." Povedal som odhodlane. Jeho zamračený pohľad prebehol zo mňa na Sam.

„Niallova sestra." Povedal a znova sa na mňa pozrel.

„Áno." Prikývol som.

„Akože kedy si mi to chcel povedať?" už sa aspoň tak nemračil, ale mohol by trochu stiahnúť volume.

„Neviem... nebol čas." Pokrčil som plecami a pozrel som sa na Sam. Ona iba sedela so sklonenou hlavou a hrala sa s prstami. Ostatní nás napäto sledovali.

„Harry, vieš, že mi máš všetko hovoriť! A zamlčať toto bolo veľmi nezodpovedné!" znova sa mračil.

„Prepáč." Pozrel som sa naňho.

„Máš týždeň zaracha." Povedal a konečne sa tváril uvoľnene. No teraz som sa začal mračiť ja.

„Čože? Paul čo som ja malé..." chcel som naňho niečo zahučať, no predbehol ma.

„A Liam ako najzodpovednejší na to dohliadne." Škodoradostne sa na mňa usmial. Pozrel som šokovane na Liama, ktorý sa vyškieral. Pokrútil som hlavou a urazene som si šiel sadnúť vedľa Sam na gauč, ktorá sa ako ostatní smiala.

„Takže Samantha." Prišiel k nám Paul, ale jeho oči boli upreté na Sam. Ona sa postavila a on k nej natiehol ruku.

„Radšej Sam." Povedala a nervózne mu podala ruku. Pozorne som ich sledoval.

„Paul, ale my sa vlastne už poznáme. s pred pár rokov." Povedal a ja som si spomenul, ako tu bola prvý krát. Ako som sa jej vysmieval a podceňoval ju. Najradšej by som sa prefackal. Mala ešte len 14.

„Áno." Prikývla a on jej ruku pustil.

„Sam tu už s nami bude bývať." Povedal nadšene Niall.

„Naozaj?" nadvihol obočie a Sam prikývla.

„H-Harry mi tu..ehm vybavil školu..tak.." koktala. To má z neho strach alebo čo? Postavil som sa a prešiel som k nej.

„Mali by sme sa ísť vybaliť zlato." Povedal som jej a ona sa na mňa vďačne pozrela. Prikývla a zobrala si svoj kufor. „za chvíľku sme späť." Povedal som a pohľadom som prebehol po celej miestnosti. Oni prikývli a Paul si k nim sadol. To bolo všetko? Žiadne dohováranie, nadávanie ani ponaučovanie? Divné. Nasledoval som Sam do našich izieb. Už ma štve, že máme stále rozedeľne izby. Už chcem mať izbu s ňou. Veď ja som chcel aj byt. Tam by nás nikto nerušil, mali by sme pokoj od všetkých. Ale ona nechce. Nebudem sa tváriť, že mi to nevadí. Vadí mi to. Prečo sa tomu bráni byť so mnou? Možno má pravdu, že je to ešte skoro ale...Nie...nie je to skoro! Je to akurát. Síce je to prvý krát, čo robím takéto rozhodnutie, ale pri Sam som si sto percentne istý. Milujem ju a chcem s ňou byť. Podľa mňa je to iba ďalší spoloční krok do budúcnosti. Čo na tom nechápe?

Zabuchol som za sebou dvere a kufor som odložil do kúta izby. Rozhodne sa mi ho nechcelo teraz vybaľovať. Zvalil som sa na moju veľkú posteľ a vzdychol som. Tak strašne ma mrzelo, že sme sa museli vrátiť. Pokazil som jej celý výlet. Aj keď nie úplne ja, ale mám na tom najväčší podiel. Pretrel som si unavené oči. Bol som už dosť unavený, ale chcel som byť ešte Sam. Dúfam že sem príde ako vždy. Pravdepodobne sa vybaľuje. Ako som si na ňu spomenul som si uvedomil, že sa usmievam. Styles, prečo si v tom až po uši? Čo po uši, aj viac! Nikdy som takto zamilovaný ešte nebol.