Teach Me To Love {Harry Styles SK}

18.časť Window

„Sam, ublížil ti nejak?“ zabuchla Dan dvere a pozerala na mňa. Ja som na seba natiahla svoje oblečenie.

„Danielle prosím, mohla by si ísť? Ja som v pohode.“ Povedala som a utrela som si mokré líca.

„Naozaj si v poradku? Tak prečo potom plačeš? Robil niečo...čo si nechcela?“

„Dan prosím..nerieš!“ zvýšila som hlas.

„Ja ho zabijem! Prisahám bohu že to neprežije.“ Otočila sa na odchod. Rýchlo som ju chytila za ruku.

„Nie..prosím nechoď za ním. Zabudnime na to okey? Ja s ním nechcem mať už nič spoločné. Prosím ťa hlavne to nikomu nehovor lebo sa to dozvie Niall a to bude pre mňa amen! Prosím ťa Dan... nehovor to.“ Hovorila som s prosbou v očiach.

Zamračene na mňa hľadela a bolo vidieť že tuho rozmýšľa. „Tak fajn.. ale bude to zlé iba pre teba! Ja som ti chcela pomôcť.“

„Pomôžeš mi takto!“ vydýchla som.

„Fajn.. ale.. si v poriadku?“ chytila ma za ruku.

„Ano... som v pohode.“ Slabo som sa na ňu usmiala.

 

Harry

Nebral som si auto. Zamieril som do prvého baru ktorý som uvidel. Sadol som si  pri bar a hneď som si vypýtal 3 vodky. Kopol som ich do seba a potom na radu šli aj ďalšie. Si ty ale hajzel Styles. Mal by si sa za seba hanbiť. Rukou som mal podopretú hlavu a hľadel do prázdneho pohárika. Popri tom som čakal na ďalší. Ani neviem, koľko toho som mal v sebe. Bolo mi to jedno. Jediné čo som chcel bolo zabudnúť na to, aká som sviňa. Zrazu sa ku mne prihrnula prsnatá čiernovláska. Bola pekná.

„Čo tu tak sám?“ opýtala sa a ruku položila na môj chrbát.

„Chcem byť sám.“ Odsekol som a kopol som od seba ďalšieho panáka.

„Prečo? Ja rada robievam spoločnosť. Vypočujem ťa ak máš nejaký problém.“ Nahodila profesionálny úsmev.

„Som hajzel.“ Sklonil som hlavu. Jej ruku som ucítil v mojich vlasoch.

„Prečo?“ nahla sa ku mne.

„Ublížil som dievčaťu..ktoré...ktoré mám rád vieš?“ pokrútil som hlavou.

„Ako si jej ublížil?“

„Chcel som sa s ňou vyspať. Myslel...myslel som si že keď sa s ňou vyspím, začne ma mať rada ale... ona ma určite znenávidela.“

„Chodíš s ňou?“

„Nie... ona.. ona je sestra môjho kamaráta a.... asi by to nešlo ja neviem.“ Pretrel som si oči.

„Tak to skús. Nič za to nedáš.“ Usmiala sa na mňa.

„Ty tomu nerozumieš. Ona ma nenávidí!“ zvýšil som hlas. Bol som naštvaný. Naštvaný hlavne na seba.  Zodvihol som sa z barovej stoličky. Tej babe som hodil nejaké prachy o čaptavým krokom som vyšiel z baru. Šiel som pešo. Veď načo si volať taxík že? Šiel som okolo benzínovej pumpy. Tá je ešte otvorená. Veď jasné ty idiot! Vošiel som dnu a predavačka na mňa vystrašene pozerala. Prešiel som k regálu s plyšakmi a zobral som s tadiaľ takého väčšieho maca. Prešiel som k pultu. Vystrašenej predavačke som podal nejaké bankovky. Chcela mi vydať, no ja som odišiel.  Možno je to trápne ale aspoň niečo jej chcem dať. Ani si nevie predstaviť ako mi to je všetko ľúto. A najhoršie na tomto všetkom je, že ju začínam mať rád. A to nie je dobré. Vždy som ráno šťastný keď ju uvidím. Zbožňujem jej úsmev a tu jamku na líčku. Aj ja ju mam. To by nás malo spojovať nie?

Domov som sa nejako dostal. Všimol som si že ma cvaklo aj pár novinárov ale neriešil som to.  Vyšplhal som sa hore schodmi a zastal som pred jej izbou. Bol som na seba tak naštvaný. Najradšej by som si jednu vrazil. Skúsil som otvoriť dvere do jej izby. Boli zamknuté. Na jej mieste by som urobil to isté. Prešiel som do svojej izby. Pozrel som sa na okno a premýšľal som. Samozrejme tým prepitým mozgom aj niečo vymyslím. Čo keby som preliezol cez okno k nej. Dám jej toho jebnutého plyšáka a pôjdem spať. Bože ty si debil Styles! Pokrútil som hlavou, zhodil som zo seba všetky veci a vliezol som do sprchy. Pustil som na seba studenú spršku. Toto mi aspoň trochu pomôže už to poznám. Ešte nikdy som pod studenú sprchu nevliezol dobrovolne. Vždy ma tam odtiahne Paul alebo Liam. A keďže Paul je na dovolenke a Liam pravdepodobne spí, musím to spraviť sám. Naozaj ma to rochu prebralo, no nejako mi to nezastavilo prúd myšlienok, ktoré mi prúdili hlavou. Spomínal som na dnešok. Ako sa ma bála a..plakala. rukou som tresol do kachličiek. Je z teba iba úbožiak Styles. Môžeš sa hanbiť! Zrazu som pocítil ostrú bolesť v zápästí. Čo to je? No čo asi ty debil keď si tu udieraš o stenu jak jebnutý. Asi by som mal s tým pitím skončiť. Vyliezol som zo sprchy a a prešiel do  izby. Natiahol som na seba pyžamové nohavice a tričko. Našiel som niekde papierik a napísal som naň. „Mrzí ma to. Nikdy by som ti neublížil. Dúfam že mi to niekedy odpustíš. H xx“

Zobral som maca do ruky a otvoril som okno. Naozaj mi už drbe. Keďže pod oknom mám dosť dlhú striešku, postavil som sa na ňu a prešiel som až k jej oknu. Bolo otvorené. Na šťastie. No ona v izbe nebola. Počul som iba tiecť vodu z kúpeľne. Rýchlo som to využil a vošiel dnu. Maca som jej položil na posteľ a odkaz vedľa neho. S povzdychom som sa otočil a odišiel.

Sam

Zdá sa mi to alebo som niečo počula? Srdce mi začalo rýchlo biť a nabehli mi zimomriavky. Bála som sa. Čo ak sa sem nejako dostal? Ale veď som zamkla!  S roztrasenými rukami som pomaly stlačila klúčku a pozrela sa do vnútra mojej izby. Nikoho som tu nevidela, no niečo mi tu nesedelo. Toto nie je môj plyšák. Do riti niekto tu musel byť.  Srdce mi začalo biť ešte rýchlejšie a ja som si normálne myslela že mi vyskočí z hrude. Dan to nebola tá už dávno odišla spať. Som tu sama a navyše je zamknuté! Pomaly som vošla do izby. Poobzerala som sa po celej izbe. Nikto tu nebol. No okono bolo otvorené. Rýchlo som k nemu pribehla a zavrela ho. Panebože. Prešla som k posteli. Bol tam taký zlatý macko s jedným uškom iným. A vedľa neho ležal papierik. Chvíľku som sa naň iba dívala a potom som ho vzala do ruky a začala čítať. „Mrzí ma to. Nikdy by som ti neublížil. Dúfam že mi to niekedy odpustíš. H xx.“ H ako Harry? Bože bol tu? Nie nie.. nech mi dá už pokoj.  Rýchlo som si zaliezla pod perinu. Plyšáka som odložila ďaleko odomňa a odkaz som zahodila. Pokúsila som sa zaspať.

Samozrejme som cez noc vôbec nespala. Premýšľala som. Žeby to naozaj ľutoval? Bože Sam nebuď tak naivná! Len asi nechce aby sa do sveta dostalo že Styles obťažuje mladé dievčatá. Stále mi to vŕtalo hlavou. Nakoniec som sa rozhodla že zistím pravdu. Bolo iba 8 hodín absolútne ma nezaujímalo že bude ešte spať. Odomkla som izbu a vyšla som von. Zastala som pri jeho dverách. Chvíľku som tam len stála ale napokon som zaklopala. Chvíľku som čakala a vo mne nervozita stúpala. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál rozospatý Styles.

„Sam?“ povedal prekvapene a priblížil sa. Mňa premohol strach. Ustúpila som a pevne som mu hľadela do očí.

„P-prišla som sa porozprávať!“ povedala som na rovinu a on na mňa mlčky hladel...

 Tááák je tu nová časť!!! Prepáčte že to toľko trvalo bola som odcestovaná :/ Tak, ale prosím si vaše komentáre.. čo si o tom myslíte? :) A samozrejme aj VOTE! ;)