Teach Me To Love {Harry Styles SK}

2. časť "Tu je Harry Styles.."

Ráno ma prebudili slnečné teplé lúče, ktoré prenikali do mojej izby rovno mne na tvár. Začína leto, konečne. Ponaťahovala som si všetky svaly a posadila som sa. Následne som prešla do kúpeľne kde som vykonala rannú hygienu a dala som si sprchu. Navliekla som na seba spodné prádlo a prešla som ku skrini. Natiahla som na seba biele tričko a vzorované kraťase ktoré som milovala. Vlasy som si stiahla do drdla a zbehla som dolu.

„Dobré ráno.“ Pozdravila som, keď som zbadala pri stole mamu s ockom.

„Ahoj zlatko.“ Usmiala sa na mňa mama.

„Dobré.“ Prišiel pri mňa ocko a dal mi pusu na čelo a následne si aj s kávou ruke sadol za stôl. Prešla som ku políčke a vytiahla som si z tadiaľ cereálie a z chladničky mlieko. Sadla som si za stôl a začala som jesť.

„Čo sa včera dialo Sam? Volal nám večer Niall že ste sa pohádali. Išla som to zistiť no už si spala.“ Povedala mama. Vyorane som na ňu pozerala s lyžicou v puse.

„Volal ti?“ nadvihla som obočie.

„hej, prečo ste sa hádali?“ hľadela na mňa.

„nehádali sme sa mami len.... to je jedno.“ Pokrútila som hlavou a znova som sa pustila do jedla.

„viem že ste sa teraz odcudzili a že ti chýba, ale Niall za to nemôže. Chýba nám tak isto ako tebe.“

„Ale my nechýbame tak isto jemu!“ skríkla som a postavila som sa. Následne na to som odišla do svojej izby, kde som sa zavrela a hodila sa do postele. Zapla som mobil a videla som prijatú správu.

Mrzí ma to...  Tss...neverím mu ani jedno slovo. Klame! Stále iba klame. Z očí mi začali padať slzy a dopadali na moje nohy. Hlavu som si položila na vankúš a rozplakala som sa. Otvorili sa dvere a ja som 100 percentne vedela, že je to mama. Sadla si na moju posteľ a chytila ma za ruku.

„mýliš sa Sam. On ťa ľúbi. A chýbaš mu rovnako.“

„Strašne mi chýba mami. Strašne.“ Povedala som a objala som ju. Ona ma hladila po vlasoch.

„myslíš si, že on mi nikdy nevolal s tým, že plakala a hovoril že mu aj s Gregom chýbate? Že mu chýba rodina a že keby mohol, na všetko by sa vykašľal a prišiel by naspäť za nami?“ povedala a ja som sa na ňu pozrela.

„Naozaj?“ povedala som a potiahla som nosom.

„Naozaj.“ Usmiala sa na mňa a poutierala mi mokré líca. „Zavolaj mu.“ Povedala, dala mi pusu na čelo a pomaly odišla. Pozrela som sa na mobil. Pozerala som naň dosť dlhú dobu kým som sa odhodlala ho zobrať. Našla som si jeho číslo v kontaktoch. Zavolať či nie? Neviem. Ale za pokus nič nedám že? Hlboký nádych, výdych a stlačila som tlačítko volať.

Chvíľku zvonilo a potom som počula jeho hlas. „Sam?“

Nevedela som čo povedať tak som povedala iba „Niall?“ viem trápne!

„Voláš..“

„No nie, faxujem.“ Prevrátila som očami a zasmiala som sa.

Z druhej strany som tiež počula jeho chichúňanie. „Prečo voláš?“ zvážnel. Aj ja . znova sa mi nahrnuli slzy do očí a v krku sami spravila hrča.

Zťažka som odpovedala. „Chýbaš mi.“ Povedala som a z očí mi znova začali stekať horúce slzy.

Z druhej strany sa ozývalo iba ticho a niečí hlas. „Aj ty mne najviac ako sa len dá.“ Povedal po chvíľke.  Usmiala som sa cez slzy.

„ľúbim ťa.. už sa teším keď sa stretneme na svadbe.“

„Aj ja ťa ľúbim... ja sa teším ešte viac.“ Zasmial sa. Potom som iba počula nejaké hlasy a.. „Niall koho to tam máš? Máš nejakú priateľku? Ty podrazák ani mi to nepovieš?!!!!“  potom chvíľku iba šušťanie a potom „Halo kto je tam. Tu je Harry Styles jeho zákonný zástupca! Ak máš niečo s mojim chlapčekom tak sa mi príď najskôr ukázať aby som schválil, či si preňho vhodná.“ Skončil svoj monológ a ja som iba nadvihla obočie od úžasu.

„Ehm..“ chcela som niečo povedať, no vyrušil ma Niallov hlas.„Daj to sem ty idiot to je moja sestra!“ skríkol.

„Jeee! To je ta malá? Ahoj krpaňa..“ zakričal a ja som prevrátila očami.

„Ahoj debil!“ povedala som. Niall sa začal smiať.

„Čože?“ povedal a ja som sa tiež zasmiala. Takto som s nimi na telefóne zostala si ešte 15 minút.

*****

Včera prišiel Derec. No je nejaký divný. Dnes ma zavolal, že mám prísť k nemu. Vraj mi potrebuje niečo dôležité povedať. Okolo pol 2som šla z domu. Zavolala som si taxík a ten ma doviezol k jeho bytu,kde už býval sám. Výťahom som sa vyviezla na 5 poschodie a zaklopala som mu. Otvoril mi a ja som sa mu hneď vrhla do náručia. Vtisla som mu na pery bozk a on sa slabo usmial. Nebol taký ako obvykle. Bol...čudný. pozval ma dnu.

„Čo sa deje? Si nejaký divný.“ Ustarostene som sa naňho pozrela.

„Ja.... už nemôžem... musím ti povedať pravdu..“ povedal a prišiel blízko ku mne. Mňa oblial studený pot a roztriasli sa mi ruky. No to čo mi povedal by som nečakala....