Kapitola 30

8 1 3
                                    

Hore ma čaká Minnie, presne na mieste, kde povedal Nikola. Nehnevá sa, ani sa nevyjadruje k môjmu príchodu. Len ma zavedie k východu, naťuká heslo a vyjdeme von.

Vzduch je príjemný. Pofukuje jemný vánok a roznáša mi vlasy na všetky strany. Prejdeme na prašnú cestu smerujúcu k pozostatkom mesta.

Rozmýšľam nad tým, čo mi povedal Artur. Snažím sa pozerať na ruiny a predstavovať si pri tom, ako to kedysi mohlo vyzerať.

„Tak," začne potichu Minnie.

Prstami nahmatám na náramku prívesok v tvare kvetu a stlačím stred. Vyskúšam, či to fakt funguje.

Minnie začne rozprávať a len zriedka sa niečo opýtam. Počúvam ju, ona ma vodí pomedzi obrovské stonky a ukazuje na budovy. Okrem toho, čo mi už povedal Artur, sa dozviem, že to všetko, čo sa stalo, spravili tí zlí. Opakuje to ako pokazené rádio. Tí zlí toto, to všetko oni...

Tesne pred zotmením sa vrátime späť.

„Čo je tam?" ukážem, keď ťuká do klávesnice. „Za tou suchou trávou a kopou stromov?"

Minnie sa vzpriami. „Presne to isté čo vidíš tu."

„Takže to pokračuje do nekonečna?"

„Nie. Určite sa táto krajina niekde končí. Ale to nikto presne nevie, neboli sme tam."

Tak ako je možné, že som nakreslila tie mapy? „Nemáte nejaký obrázok?"

„Obrázok? Ako mapu?" premeria si ma. „Skúsim pohľadať."

Prikývnem a spolu zídeme dolu. Kryt sa zaklapne a my sa ocitneme na prázdnej a chabo osvetlenej chodbe. Nechápem, ako tu môžu žiť, keď vonku je skutočné svetlo a čerstvý vzduch.

„Ako sa to volá?" otočím sa na Minnie ešte raz.

„Čo presne?"

„Mesto." Zdalo sa mi, že na tej mape bolo aj niečo napísané.

Minnie zastaví a premeria si ma. Nič však nepovie. Po chvíli zízania si odkašle a odvráti pohľad.

„Neviete to alebo mi to nechcete povedať?" Nervózne zovriem päste.

„Khorata," povie ticho, „volalo sa Khorata. Kedysi."

„A ako sa volá teraz?"

Pozrie mi hlboko do očí. „Jedno mladé dievča ho raz nazvalo „mesto duchov"."

Smutne sa usmeje a nechá ma stáť na chodbe.

Mesto duchov? Mladé dievča? To mám byť akože ja? Otočím sa za ňou a sledujem jej tieň. Už ma nebavia hádanky a neobjasnené veci. Chcem späť svoj život! Prečo si na nič nepamätám?!

Čierna ľaliaWhere stories live. Discover now