Garde

Kapitola 66

Malý stánok s občerstvením je otvorený, ale nikto pri ňom nie je. Už je príliš teplo na čaj, ale stále príliš chladno na Coca-Colu. Jar očividne nemá žiaden dobrý nápoj.

„Ako to vyzerá so štipendiom?" spýta sa Angel. Sedím s ňou a Robin v parku na lavičke. Dokonca ma Robin sama pozvala.

„Dobre," usmejem sa. „Za chvíľu budem mať dosť hodín práce okolo školy. Vďaka vám samozrejme. Sama by som to asi nestihla." Angel sa na mňa usmeje a aj keď sa Robin ani nepozrie mojim smerom, viem, že jej na tom záleží. Inak by som nenašla na svojom oficiálnom zozname tie dve hodiny upratovania v kuchyni, ktoré za mňa spravila.

„A čo známky?" spýta sa Robin.

„Dúfam, že mi to vyjde," vzdychnem. „Väčšina predmetov vyzerá dobre, iba matika mi robí problém. Naučiť sa to zvládnem, ale dostať z toho jednotku je úplne iný problém. Onedlho začínajú koncoročné testy a toho z matiky sa naozaj bojím."

„Ja ti predsa pomôžem, nebude to také zlé," povie Angel, no je ťažké jej uveriť. Jej príde všetko jednoduché.

„Páni, to bolo dosť rýchle," povie Robin a keď k nej vzhliadnem, uvedomím si, že nehovorí ku škole. Jej pohľad mieri niekam za môj chrbát. S Angel sa naraz obrátime a už sa chystám spýtať na čo sa pozerá, keď si všimnem Alejandra. Stojí príliš ďaleko, aby som počula čokoľvek čo hovorí, no viem si to živo predstaviť. Ako mu cez úsmev prechádzajú všetky jeho sladké komplimenty. Za boky drží Grace. Blonďavé vlasy má vypnuté hore a v rúžovom kabáte ladí s Alejandrovou modrou bundou a vyzerajú ako perfektný zamilovaný párik. Otvorím ústa, aby som skúsila všetkých oklamať, že predsa nie je isté či sú spolu, keď sa Alejandro nahne nižšie ku Grace, tak tesne, že si nie som istá či ju skutočne pobozkal alebo nie. Nič nepoviem. Radšej sa otočím a zistím, že Robin už nepozerá na svojho brata, ale na mňa.

„Vravela som ti, že je debil," povie. Znova sa otočím. A hoci sa cítim akoby som s malou člnkovou loďkou narazila o špicaté útesy, nežiarlim. Nie je vo mne nič, čo by si chcelo miesto s Grace vymeniť.

„Ak má Grace rád, možno je to tak lepšie," hoci to poviem, nie som si tým istá. Je mi Grace trocha ľúto. Nechcem, aby bola pre Alejandra len ďalším dievčaťom.

„Možno. A možno by si mal usporiadať v tej svojej hlave, čo vlastne chce," povie Robin a pohľadom Alejandra prepaľuje.

„Prečo sa vlastne nebavíte?" spýtam sa. Robin na mňa pozrie s vytiahnutým obočím.

„Nebavíme? Ja sa mu nevyhýbam," pokrčí ramenami.

„Ale tiež nie ste zrovna kamaráti," poznamenám a cítim ako sa Angel vedľa mňa pomrví.

„Takže ti nič nepovedal?" spýta sa Robin a hoci by som mohla klamať, myslím, že by mi neuverila.

„Spomenul Sofiu," priznám.

„Tak už asi všetko vieš," povie Robin a prstami odlomí kúsok rozlámaného dreva zo stola medzi nami. Zostanem na ňu pozerať ako láme už aj tak malé drievko na drobné kúsičky, až kým sa nerozhovorí.

„Neviem, čo ti povedal Alex, ale asi k tomu nemám čo nové dodať. Sofia otehotnela a naši ju chceli dotlačiť do potratu akokoľvek sa bude dať. A samozrejme si vydupali aj tie testy čo sa robia deťom, aby si boli istý, že je Alex otec. Keďže naši a Sofiini rodičia sa v názoroch veľmi nezhodli, naši to dali na súd. Ak nebude potrat, mal byť Alejandro aspoň zbavený povinností. Robili všetko, čo mohli. Chceli ich podplatiť, vyhrážali sa im, no nič nefungovalo. Už od začiatku som sa s nimi hádala, keď však išli na súd, vedela som, že neprehrajú. Bolo jedno aká veľká kravina to bola, súdne zbaviť Alexa otcovstva, nejak by to spravili. Dobrý právnik, podplácanie, bolo by im to jedno. Vtedy sme sa pohádali a povedala som, že sa nebudem pozerať ako zahládzajú Alejandrove problémy. Nemala som Sofiu veľmi rada, ale toto si nezaslúžila. Nebola to jej vina, že otehotnela, bol to ich spoločný problém a Alejandro sa z toho mal dostať vďaka tomu, že sú naši bohatí. A on tam len tak stál ako sprostý dutý stĺp a nič nepovedal. Nechal by našich, aby jeho frajerku dotiahli na súd a úplne ju zničili." Robin dokončí a drievko hodí za seba. Angel sa pozerá do stola. Zrejme už pozná celý príbeh. A hoci som ho vlastne poznala aj ja, takto znie trocha inak.

„To mi je ľúto," poviem, no Robin len pokrúti hlavou.

„Nemusí. K žiadnemu súdu nedošlo."

„Nie, myslela som to, že nevychádzaš s vašimi a s Alejandrom. Že sú..."

„Takí debili?" doplní Robin.

„Niečo také," uškrniem sa.

„Už je to za nami. Nebývam s nimi, takže si môžu robiť, čo chcú, mňa to nezaujíma."

„Angel mi spomenula, že bývaš s tetou," poviem.

„Vždy som si s ňou rozumela lepšie," prikývne Robin.

„Myslím, že si pôjdem zobrať čaj," povie Angel, „Zoberiem aj vám?"

Obidve prikývneme a Angel sa poberie k stánku.

„A čo ty?" spýta sa Robin.

„Ja? Nič sa u nás nezmenilo. Stále bývame u dedka. Aj keď bez neho. Mama vravela, že sa možno budeme sťahovať k otcovej sestre, to ale ešte chvíľu potrvá."

„Ďakujem za objasnenie, ja som sa ale pýtala na Gabriela," uškrnie sa Robin.

„Na Gabriela?" spýtam sa a skoro spadnem z lavičky, keď moja ruka, o ktorú som sa išla oprieť, lavičku minie.

„Mhm," prikývne Robin.

„Nič. Čo by malo byť."

„Takže sa budeme tváriť, že sa nesprávate ako dvanásťročné zamilované decká," povie Robin a oprie sa o stôl.

„Sme kamaráti, nijak sa nesprávame," protestujem a obzriem sa za Angel, ktorá ešte stále stojí pri stánku.

„Nemám rada, keď mi ľudia klamú," povie Robin a úsmev jej z tváre zmizne.

So vzdychnutím sa vzdám. „Dobre, možno nie sme tak úplne obyčajní kamaráti, ale neklamem. Nič sa od Vianoc nezmenilo."

Robin pokrúti hlavou, „Obidvaja ste hlúpi."

„Predpokladám, že vieš o mojom vzťahu s Gabrielom aj viac ako ja, však? Tu sa tajomstvá veľmi dlho neobdržia."

„Pozri sa, len som ti chcela povedať, že ak sa tvárite, že ste kamaráti kvôli mne, nemusíte. Ja som sa s tým už zmierila, nezabijem ťa, ak spolu začnete chodiť. Mám Gabriela príliš rada, aby som mu niečo také zazlievala."

„Nejde o to," pokrútim hlavou. „Ale ďakujem."

„Tak? Alejandrovi netrvalo dlho nájsť si novú frajerku. Očividne mu nebude vadiť ak si s niekým začneš."

„Potrebujem si to len trochu usporiadať," poviem do stola. A potrebujem sa presvedčiť o tom, že to bude možné. To čo som nepovedala ani Gabrielovi je skutočný dôvod prečo vyžadujem toľko času. To čo ma trápi už niekoľko týždňov.

„Ako chceš. Je to na tebe. Len by som bola nerada ak by si mu ublížila." Pozriem na Robin a v jej tvári vidím, že to nie je len také obyčajné želanie. Hoci sme možno teraz kamarátky, stále pre ňu nie som dôležitejšia ako nikto z ostatných v našej skupine.